Posťažujme sa na naše polovičky

ajap78
7. nov 2006

ahojte kocky, navrhujem sa postazovat sem tam na nase polovicky. ako sa zmierit s typickymi chlapskymi manierami, navzajom si poradit, ako zvladat a prekusnut veci, ktore nam na nich vadia, ci dokazeme nieco zmenit alebo sa radsej nad nicim netrapit...

ervotoc
28. nov 2006

to ano,s tym suhlasim,to je ok,odisť na par dni,či víkend,tyzden,mesiac...ale nie pod vyhražkami,bud-alebo....ked to tak nebude..tak...a zoberem ti dceru...náá to kde sme?

iva72
28. nov 2006

A čo z toho bude mať ak odíde na pár dní. Nezistí nič. Manžel sa jej uprosíka späť, pár dní bude milý a potom pôjde všetko ako predtým. A ak odíde znova, manžel si povie: "a čo sa budem namáhať, veď aj minule sa vrátila ...".

ervotoc
28. nov 2006

moze prisť na to že nie vsetko je len cierne alebo biele,moze si oddychnuť,utriediť myslienky,mať nadhlad nad vecami,odpočinuť si,či trebars pomocť mame s vypekanim kolacov a prisť na ine myslienky....taky vypadok od svokrušky,neni snad len o tom aby ju prisiel odprosikať či čosi take..?a mozno za ten čas aj on si podaktore veci uvedomi,mozno az ked uvidi svoju oddychnutu milu žienku ..cokolvek sa moze stať,myslim že viac prospešne to bude aj pre jej celkovy stav,to je snad málo 😕

briluxina
28. nov 2006

ervotoc, respektujem tvoj nazor, nemam proti nemu nic, chcem len reagovat na to, ze nie vzdy clovek vie do coho ide. Ja som jedneho casu chodila s jednym fantastickym clovekom 2 roky.Akonahle sme zacali spolu zit, zmenil sa na nepoznanie. Vyklul sa z neho hnusny netvor.Nechcem opisovat co vsetko mi sposobil ale este dodnes mam z toho vztahu nocne mory a to uz prebehlo peknych par rokov od kedy som sa ho zbavila pomocou policajtov. ☹

iva72
28. nov 2006

Máš pravdu. To človek nikdy nevie čo môže z niekoho byť. Poznám ľudí, ktorí spolu žili vyše 30 rokov v krásnom manželstve, muž začal po 50-ke piť a nakoniec sa rozviedli. Je to ako lotéria.

aktak
28. nov 2006

mne sa zda ze chlapi maju v 40ke a potom v 50ke krizu, im hrabne a maju pocit ze musia neco zmenit, vecsinou k horsiemu pre rodinu 😖

iva72
28. nov 2006

Ja mám niekedy pocit, že im hrabe dosť často.

certica
28. nov 2006

Nechcem kazit moralku 😀 , ale myslim, ze nam babam hrabe minimalne tak rovnako, aj ked trochu inym smerom 😉

katyd
28. nov 2006

ervotoc, rátaš sa mi aj s Tvojími názormi 🙂. Celkom s Tebou súhlasím 🙂. Ešte sa vyjarím k mitinke, že tiež som toho názoru, že radšej by som nechcela auto a chcem ešte dodať, že aj my s manželom sme po narodení nášho malého prežívali rôzne emócie, ktoré sú spôsobené narodením bábätka. Teraz si to už uvedomujem, vtedy som to tak nevidela. Takže to všetko môže byť dočasné a postupne určite všetko vyriešite. Držím palce!

andy9691
28. nov 2006

Myslím si, že žena nesmie byť ťažko submisívna, musí si vedieť povedať a presadiť aj svoj názor, nielen žiť podľa direktív iného, či manžela, svokry alebo hoc aj matky a tak. No a čo sa týka chlapov v 50-tke, tak o tom môžem z vlastnej rodiny napísať diplomovku. Príde na nich chlapský prechod a "potrebujú žiť svoj vlastný život". Dovtedy sa, chúdence, obetovali pre rodinu, tak je treba zavesiť si na krk nejakú o 25 rokov mladšiu slečnu a zažiť všetko znovu. 😠 Neviem, či mám smolu, ale v mojom okolí a rodine ke toho strašne moc, takmer mi to rozbilo manželstvo, podotýkam, už v 30-tke, moja nedôvera voči všetkým mužom je veľká, ale manžel to , zatiaľ, úspešne napráva. Uvidím za desať rokov. Ale hlavné je nenechať sebou zametať.

mitinka
28. nov 2006

iva 72 dobre si pochopila baby dnes som hovorila s otcomco som jeho "milacik" a on mi povedal ze to co je v nasej rodine tak mi nezavidi a aby som sa nepokusala ist do prace lebo on si je isty ze im ide iba o malu a nakoniec o nu dojdem!!!!!!!!!!!!!lebo mi ju zoberu!!!!!!!!!!!a ked som tak nad tym rozmyslala tak ma pravdu!!!!!!!!neviem teraz co spravit lebo ani tak ani tak dobre!!!!!!!!

briluxina
28. nov 2006

mitinka, nikto ti nikoho nezoberie len tak...

tilly
28. nov 2006

deedee, pre mňa je téma auto veeeľmi záživná a obľúbená, momentálne sa nebavíme skoro o ničom inom 😀

tilly
28. nov 2006

mitinka:
1. prd mu zostane a nie dieťa
2. tresni po stole, žiadne auto nebude, musíme sa osamostatniť
3. ja by som bola už dááávno u mamy
4. muž by už mal asi robitú držku (môj otec je mierny nervák 😀 )
5. skús to najprv po dobrom, potom tresni po stole a RÁZNE povedz, že odchádzaš, žiaden krik a hysterické výstupy, pekne potichu, jasným pevným hlasom, nech to má vážnosť
6. dobre sa radí, keď to človek nezažíva, takže rob všetko v rámci svojho uváženia a medzí
7. pekný večer, nech všetko dobre dopadne 😉

peha
28. nov 2006

uf, som rada, ze taketo veci nemusim riesit, a vobec nezavidim, drzim palceky.

moj drahy mi dnes vecer povedal krasnu vec - ze ked si tak spatne premietne nas vztah, ze som mu riadne otvorila oci. este ked sme neboli manzelia, parkrat som ho za nieco sprdla, asi dokopy 4x, ale velmi si to zapamatal. ze on si dovtedy myslel, ako pekne sa sprava k zenam - kolegyne, zname, kamosky, a pod. a ja som mu otvorila oci, ze zenske videnie je uplne ine, ako vidia veci muzi. a ze mi dakuje, ze som huba nevymachana 😀 ze som mu hned na zaciatku vztahu povedala, co si myslim, a co chcem a co nechcem, ze ma teraz vo veciach jasno. a casto sa rozpravame o pocitoch, o tom co citime, co myslime, proste komunikujeme. a mame velmi pekny, harmonicky vyrovnany vztah. a prave dnes sme zistili, ze sme sa uz strasne dlho nepohadali ani za nic nechytili, ani nekritizovali, - a povedala som mu, ze tusim presne odkedy sme manzelia. jednoducho si veci povieme. ked mi vadia pohodene veci, bud mu to poviem, alebo odlozim a naopak, on mi tiez povie, ze serdecko, mohla by si ... ? a ja viem, ze to mysli s laskou a uctou.
tak sa nemusime hadat, a dufam, ze ani nebudeme. v minulom zivote a vztahoch som sa nahadala a nastresovala dost, takze teraz chapem, aky poklad doma mam. 😵

peha
28. nov 2006

mitinka- ako pise tilly - asi by som mu riadne vsetko vykricala a spravila riadne poriadky .

peha
28. nov 2006

mitinka precitala som si to este cele raz a aj vo vedlajsej teme. no - uprimne ...
osobne by som spravila strasny bordel, porozpravat sa - bud alebo. ziadne kompromisy. neviem, ako dlho sa taha vas problem, ale treba ho riesit. ci toto nieje len vyvrcholenie vsetkych moznych problemov.
- ak nebude ochotny pristupit na osamostatnenie a normalne zitie - povedz ze odchadzas. odid k mame, kamoske, kamkolvek prec, nech sa ti ulavi.
- nenastup do prace v ziadnom pripade- v pripade rozvodu by sa s tym ohanal, ze mas 3-mesacne dieta a obratil by to proti tebe, ze si sla robit a nechala male doma na starost svokre !!!!!! to nedovol!!! pozor na to.
- skus sa osamostatnit a porad sa s tvojimi rodicmi, blizkymi, co dalej a ako dalej.
- sama si teraz v stave, ze nie si schopna triezvo a objektivne uvazovat, kazdy krok premysli a porad s blizkou osobou.
- navstiv psychologa, alebo poradnu, kde ti pomozu. uz to neodkladaj !!!!!
- tu pracu co mas cez net - drz si v tajnosti pred muzom- je to blbe, ale mam pocit, ze onedlho budes potrebovat peniaze, a on ti ich asi neda.
- prehodnot si, pomaly postupne, ci ho milujes a ci ma cenu s nim zostavat zit.

osobne som v minulosti mala jeden besny, nastastie kratky vztah, ked som zacala s tym clovekom zit, zacal mi robit zo zivota peklo. prisla som o pracu, vymamil zo mna peniaze s roznymi zamienkami (aby som nemala dostatok na "utek" od neho), vyhrazal sa mi, psychicky teror, v noci uprostred rano o 3 a podobne ma budil a krical a vrieskal, skrtil v kupelni a tak. (v tomto stave som chodila na pohovory do novej prace 😢 )ked som od neho chcela odist, vyhrazal sa mi, ze ma zabije, ked som volala policiu, tak mi zahodil mobil. proste no comment. nasilie ako vysite. ked som zmobilizovala vsetky sily, zavolala otca, kamosku, odstahovali ma prec, potom si ma vystopoval a raz ma aj kvalitne fyzicky napadol. to uz som zavolala policiu a nachystala kamosov dzudistov a pripravila sa na tvrdy boj. odvtedy bol s nim pokoj. ale raz som ho nahodou videla v meste niekde, normalne ma oblial studeny pot, kolena mi padali na zem, proste panika, strach triaska, to su veci ktorych sa nezbavis.
takze pozor, aby ste nedosli do takeho stadia - ver mi - niekedy su ludia nevyspytatelni, a nedokazeme odhadnut ich spravanie, aj ked si myslime, ze ich pozname, ze s nimi nejaky cas sme, bohuzial. to sa niekedy moze odohrat aj za jeden dva mesiace.
ked som od neho utekala, myslela som ze sa zblaznim, ze to neprezijem, moj zivot stracal zmysel a jediny ciel bolo navzdy odist od neho. akonahle som odisla, obrovsky sa mi ulavilo, padol riadny suter dole zo srdca, a vtom momente som nepotrebovala ani pomoc odbornika.
takze mozno pomoze na tvoje nervy len odchod od neho. mozno je to krute - ale mozno odchod navzdy.
velmi ti drzim prsty, keby si nieco potrebovala napis, ozvi sa. 😉
bud silna a statocna, mas silnu motivaciu - krasny maly pokladik. a to ma zmysel. ten najvacsi.
a potom - este existuje kopec uzasnych muzov na svete - vid moj prispevok vyssie. papa 😵

iva72
29. nov 2006

Mitinka a máš niekoho? Myslím priateľku, alebo iných píbuzných okrem rodičov?

katyd
29. nov 2006

mitinka, ako dlho ste spolu s manželom?Už si sa dávno neozvala, máš tu veľa názorov na Tvoj problém a Ty na to nič 🙂

iva72
29. nov 2006

Na strane 3 píše, že sú spolu od 15.júla tohto roku.

ervotoc
29. nov 2006

mne sa nepaci ani postoj tvojich rodičov k nemu a to ako ťa vedome ci nevedome huckaju proti nemu...

iva72
29. nov 2006

Mitinka a tvoj manžel nemá náhodou taký veľmi dobrý vzťah so svojou mamou? Myslím, akože jej urobí všetko, čo jej vidí na očiach. Môj druh mal taký výnimočný vzťah s matkou. Strašne ma to hnevalo, pretože ona si ho "zvesila z klinca" kedy sa jej zachcelo a on hneď skočil na zavolanie. Skončilo to tak, že sa natoľko s matkou pohádali, že sa vôbec nerozprávajú. Alebo lepšie povedané, natoľko ho sklamala v určitej veci, že ju nechce ani vidieť. Odvtedy sme sa viac zblížili, i keď nehovorím, že sme úplne bez problémov (ale iných).

katyd
29. nov 2006

Ale odvtedy sú asi len manželia, ale ja som myslela, že ako dlho boli už aj predtým spolu?

peha
29. nov 2006

myslim ze mitinka ma co robit aj tak so situaciou, takze asi nam nestiha reagovat na nase odpovede 🤐 co uplne chapem.

veroncek
29. nov 2006

Caute babenky necitala som vsetko ale uplne vas chápem. mne najviac lezie na nervy to že sa len velmi malo stara o malu. chceli sme ju obaja a teraz je vsetko na mne. ak chcem navarit tak mu ju dam aby sa s nou hral a o chvilu pocujem plač lebo si snou sadol k PC a ona sa tam nudi.potom sa začne vyhovarat že ona chce byt len so mnou a že plače aj ked sa s nou hra. ide ma rozhodit od zlosti. dnes som varila a mala opat plakala tak som isla po nu a medzitým mi trošičku prihoreli rezne ale uplne maličko a povedal mi že ked si to neurobí sam tak sa to neda jest. ked som bola v porodnici celý týžden jedol syr z hranolkami ale to bolo v pohode. tak som sa nahnevala že som začala balit malu a seba a povedala že poobede odchádzame k našim. moze si všetko robit sam. V tom sa mlady muž zbadal a velice sa hral s malou a mojkal si ju a vedel že to na mna plati. Ach bože bolo mi to treba? nakoniec som ešte stale tu. Paradne som si ulavila že som vam to sem mohla napisat hned mi je lepsie. diky za super temu asi budem pist častejšie.HAHA 🙂

veroncek
29. nov 2006

Ahoj mitinka až teraz som si prečítala tvoj pribeh a poviem ti takého chlapa by som nechcela. mne by sa len raz vyhražal že mala ostane u neho. laska nelaska takú by som mu capla. minule si mi pisala ze ma poznas bohužial ja si nespiminam ale ak by si chcela mozme ist von a vymyslime nejaku taktiku na toho lumpa. aj ja som mala problemy so svokrovcami ale nastastie my byvame sami. daj mi vediet a určite sa dohodneme pa a nestresuj sa. ja si vždy hovorim že mam moju kristinečku a ziadneho chlapa už nepotrebujem. papa daj malej pusinku za mna.

veroncek
29. nov 2006

CAute babulky mam pre vas odkaz od mitinky bohuzial pisat už nemoze ale čita takze piste dalej.

tilly
29. nov 2006

peha, ja ti fakt strašne závidím, komunikácia je to, čo mi strašne chýba, mi sme sa zo začiatku stále rozprávali o pocitoch a tak, jeho bývalá bola strašná chlaďaska, takže on ani nevedel ako na to, preto sme mali aj dosť problém, ale nakoniec sme sa naladili na tú istú vlnu, skrátka boli sme zamilovaní a prispôsobili sme sa jeden druhému, rozprávali sme sa, aj on sa naučil rozprávať o pocitoch... potom prišlo hektické obdobie, stavali sme, potom som otehotnela a teraz sa vôbec nevieme porozprávať a on ani nemá záujem ma počúvať, potom vzniká veľa úplne zbytočných nedorozumení a mňa to veľmi mrzí...

mitinka a prečo by si nemohla písať??? daj si to do poriadku, lebo bude neštastné tvoje dieťa, radšej buď sama matka, ako nešťastne vydatá...

mixka
29. nov 2006

tilly, ja som vzdy mala pocit, ze si stastna, ako blska...

tilly
29. nov 2006

hmmm, nee, nie som, ale ani nie som nešťastná... no, nemusím mať všetko, len keby sa nám trošku upravili vzťahy... uvidíme, možno si hodíme nejakú dlhočiznú prechádzku, skončíme niekde na varenom vínku a porozprávame sa, ale myslím, že on nemá záujem...