Prečo vlastne chcete mať deti?

dlho som hladala nejku temu,do ktorej by sa hodil moj prispevok a tato bude asi najvhodnejsia. Uz od malicka som mala deti strasne rada, od nejakych 10 rokov som sa starala o susedine dvojicky pokial nevyrastli, bola som im skoro ako druha mama / aj v tom relativne nizkom veku/ po dietatku som tuzila pomaly uz v dvadsiatke a velmi som uvazovala o babatku hned po svadbe. manzel vtedy premyslal skor rozumom, nemali sme este vlastne byvanie, ja som studovala a on sa asi na babo este necitil... na jednej strane som babatko chcela, na druhej strane som suhlasila, ze na dietatko nie su najvhodnejsie podmienky a nemame sa kam ponahlat. lenze uz par mesiacov, pri predstave ze by sme sa rozhodli pre dieta, ja si to vobec neviem predstavit.jednoducho sa vobec nejak na babo necitim a vobec nemam pocit, ze po nom tuzim, ze ho chcem atd... to co ma cely zivot drzalo sa zrazu niekam vytratilo a ja som z toho mierne zmatena. ja viem ze sa hovori, ze sa to zenam stava, mna len desi, ze som vzdy po dietatku tuzila a zrazu sa ta tuzba stratila.. zazili ste niektora nieco podobne? ja mam momentalne pocit, ze mi uplne staci pozerat sa na deti na pieskovisku a aj ked tym co napisem desim samu seba, uplne si viem predstavit, ze raz deti nebudem mat... neviem, ci je to mnou alebo podvedome tym, ze mam strasny strach z porodu, ked si to predstavim, v momente tehotenstvo vo svojej hlave zamietam... ja viem ze to prezilo milion zien no ked tak citam po sebe to co pisem, zacinam mat pocit, ze mam naozaj nie strach z tehotenstva a materstva ale ze mam strasnu fobiu z porodu ☹

Zuziq, keď to necítiš, nerob to...a neboj sa toho, že to necítiš... buď na to ten pravý čas príde, alebo nie... ale nerob nič načo sa necítiš...

sue my babatko momentalne vobec neplanujeme. ak tak za nejake dva roky. mna len desi to, ze sa niekam vytratilo to, co bolo vo mne skoro cely zivot a desi ma predstava ze sa to uz nevrati... a trochu ma zaujimalo, ci niektora baba nezazila nieco podobne.

Zuziq - ja som si do istého času tiež nevedela predstaviť mať vlastné dieťa, lebo ma zviaže a nebudem môcť robiť to, čo chcem a vôbec som nemala vzťah k deťom, nevedela som sa k nim prihovoriť ani nič podobné. Teraz som už takmer 5 mesiacov mamina a užívam si to plnými dúškami. Síce nemôžem robiť všetko to, čo by som chcela, tak robím čo najviac pre svojho syna a to ma nesmierne napĺňa. Tehotenstvo ti pomôže vytvoriť si vzťah k dieťatku a ja verím, že ho budeš milovať najviac na svete, lebo bude tvoje.

zuzi, nemozem povedat, ze moj pripad je taky isty, ako tvoj, ale tiez som ako dieta a aj starsia -nastka tuzila po dietati. Potom s partnerom a neskor s manzelom sme si zvykli na urcity komfort, standard a hlavne, mali sme cas na zaluby, cestovanie... To rozhodnutie mat dieta bolo veeeelmi tazke, lebo sme sa bali, ze to, co sme zazivali, sa niekde strati. Preto sme nic nesilili a nechali sme to na matku prirodu. A ak mam pravdu povedat, ani v tehotnstve som necitila nieco mimoriadne, aj ked som sa na dieta tesila. Ked sa mala narodila, ta laska k detom a tuzba, ktora predtym niekde vyprchala sa 1000nasobne vratila.
A co sa tyka porodu, mala som ho zly, ale veeeelmi rychlo prebolelo. A teraz su aj alternativy tisenia bolesti, takze sa aj s tym da nieco urobit

jaj, baby, nečítala som všetky odpovede, ale moja skúsenosť a názor:

otehotnela som ako 23 ročná, rodila som ako čerstvá 24ka, dieťa som chcela, veeeľmi moc, pol roka som plakávala, keď prišla mrcha, síce mám teraz jedno velikánske bremeno - školu, čo som trošku nedomyslela, lebo moja škola nie je z jednoduchých a keď vám k tomu profesori hádžu polená pod nohy...
ale ja som dieťa priviedla myslím si, že do skvelých podmienok, čo sa týka materiálneho zabezpečenia, neviem si predstaviť, že by sme nemali kde bývať, to by som asi svoje pudy musela potlačiť, inak ľudia sa na mňa pozerali tak dosť divne, že som mladá a tak, ale ja velikánsku kariéru robiť nemienim, viem si celkom dobre zarobiť, síce nárazovo, ale viem, cestovanie neznášam, takže argumenty mojej mamy, že mohla si spoznávať svet neberiem (naši to nechápu, pretože majú precestovaný celý svet, teda okrem austrálie, tam nikto z mojej rodiny nebol, takže oni cestovanie milujú a ja som v tomto totálna čierna ovca rodiny 😀 ), jediné čo mi trošku bránilo, bola škola a tú teraz mierne nezvládam, ale kto vie, čo by bolo, keby som nemala dieťa, možno by som to tiež nezvládala...

pre mňa je to, že mám dieťa najkrajšia a najúžasnejšia vec na svete, ja ho milujem tak, že idem vždy prasknúť od lásky, len si na neho spomeniem, na tie jeho krásne modré očiská...

tiež som sa strašne bála, či to s dieťaťom zvládnem, či sa o neho budem vedieť postarať, vtedy mi mama povedala, že je to pud, že keď ho budem mať prvý krát v náručí, hneď budem vedieť, čo s ním a JA SOM JEJ NEVERILA, a keď som ho prvý krát videla, skrátka som hneď vedela ako na to... a myslím, že mu nič nechýba a nechýbalo 😉

elliana mozno som len sebecka a mam len strach z toho, ze sa na materskej "zahrabe" doma.. ja deticky milujem, otocim sa za kazdym babatkom ale byt mamickou je riadne narocne a mozno sa bojim tej zodpovednosti...neviem, mozno je to len obdobie zivote ktore teraz prezivame a snazime sa uzivat si ten zivot zatial vo dvojici a ked pride ten spravny cas..
a ja viem ze existuje napriklad taka epiduralka, ale to by som si v zivote nedala pichnut. proste su veci, z ktorych mam taku fobiu, ze ma na ne nikto neprehovori. predstava ze mi nieco pichaju do miechy do chrbtice vo mne vyvolava zimomriavky a az sa mi chce zvracat brrr. a pri normalnom porode aj ked ti daju asi nejke lieky, asi je to aj tak riadny "zaberak" 😖 asi budem musiet riadne popracovat na psychike ak raz pride ten spravny cas, lebo bude tazke nemysliet na porod, ked budeme pracovat na babatku...

Ja si myslím, že aj príroda to vymyslela tak, aby si mala čas si na myšlienku zvyknúť. Aspoň ja tvrdím, že tých 9 mesiacov je na to akurát dosť, a už najnesôr po polovici tehotenstva sa bábätka nevieš dočkať. A neskôr si uvedomíš aj to, že vlastne nebolo na čo čakať. 🙂

ako napisala expertka....kazdý má iný zmysel zivota.....ja mám 24 a neviem si predstavit nemat miminko...teda v zivote vobec,,,,,je to proste nieco ...taký zázrak zivota.... 🙂 ......a na porod a bolest vobec nemyslím...ved ked to prezilo milion zien na tejto planete...preco by to malo odradit mna 🙂 😉

ja som sa vydavala ako 21 rocna a ako 22 rocna som uz rodila 😵 mozno to niekomu aj prislo divne ze kam sa ponahlam, ale ja osm to nikdy tak necitila, vzdy sa smejem ked sa ma pytaju ci som si este nechcela uzit mladost - co je (ked sa pozriem na spoluziakov) asi zur, opica, koncert, kruzkovica, izbovica, zase opica a tak dalej 😀
materstvo si uzivam ovela viac ako mladost, ktora si myslim materstvom neodide, tehgu aj porod som mala uplne bez problemov, sme obaja stasni ze mame taky maly zazrak, a k tomu vsetkemu tiez studujem, a tiez nie lahku skolu (fa stu), o mesiac koncim bakalara - btw ked sa zene narodi babetko tak zisti, ze den nema 24 ale aspon 30 hodin a stiha viac ako predtym 😉 musi 😎 )

presne ako pise luculka - ked to prezilo vela zien bez pomoci nekde na luke, tak kazda z nas porod s 5timi sestrickami, doktorom a milionom pristrojov urcite prezije 😉

luculka ja viem ze je to nepochopitelne tak ako je pre niektorych nepochopitelne, ako moze mat niekto panicky strach z pavukou, ci trpia klaustrofobiou... ale kto nejakou fobiu, myslim tym naozaj fobiou netrpi, asi nikdy nepochopi, ze to je vec ktorou sa niekto nedokaze len tak preniest, ze s tym strachom jednoducho nedokaze nic urobit 😒

Súhlasím s aktak, aspoň si ešte stále mladá, keď už deti podrastú. 😉 Ja budem mať mesiac pred pôrodom 26 a mám pocit, že bol najvyšší čas. My sme sivsíce trošku chceli užiť po dovolenkách a tak, bývanie máme, prácu tiež a taktiež sme počkali, aby manžel ukončil VŠ, aby neboli zbytočné stresy a tak. A našťastie nám to vyšlo presne podľa plánu, tak dúfam, že to tak pôjde aj naďalej. 🙂
A pôrod? Tiež som sa ho pred tehu desila, ale odkedy som tehu nejak to beriem za samozrejmosť(tým nechcem povedať, že mi nelepí, ale už to nie je taký pocit paniky). 🙂

uz som to tu niekde pisala, poznam holku, co sa na babo necitila, mozno nikdy a proste zrazu ho bez planu mala a povedala, ze je to uzasne a ze takmer sa o ten pocit pripravila, je nadsena, skvela mamina, malu miluje nadovsetko...
dnes maju celkovo holky casto problem otehotniet, aj tie mlade, vekom riziko stupa, od 35tky je uz rizikova kategoria pre vsetky, tak sa velmi nepreratajte...okrem toho, v praci po vas stejne nic nezostane, doma aspon deti, snad dobre vychovane 😉 a mozno vam prinesu do zivota nieco, co ani netusite, ze by vam mohli priniest...
raz mi moja mama povedala, ze ked sa mi zda, ze je to s detmi tazke, placu stale a kopec starosti a nervov okolo nich, a tak, ved mate dost, ked len chvilu niekomu varujete...tak povedala,ze s vlastnym to je uplne ine, inac vsetko beriete, inac vsetko vnimate a ja myslim, ze ma pravdu.
Tak kto ma tendenciu brat cudzie dieta ako antiinspiraciu, tak je mimo, lebo s vlastnym to je ine...

ahoj holky..já si taky myslela, že dítě nejdřív po 30 nebo vůbec..no jsem těhule neplánovaně..ale už se strašně těším 😵

jeejda, som dala prispevok pod ivankouangel, sesterkou, nepisala to ona, ale ja, aby som uviedla na spravnu mieru

a este som chcela, mam podobne pocity, ze extra po dietati netuzim, teda, nemam take tie pocity, ze by som ho chcela drzat v naruci a starat sa on a tak, ale viem, ze nechcem byt bez rodiny, chcem sa pokusit vychovat spravnych ludi a nieco niekomu odovzdat a tiez viem, ze manzel deti chce, nie je to len o mne. Myslim, ze narodenim dietata pride aj to ostatne, myslim, ze to tak funguje. Mam psika a tiez ho mam skoro ako babo niekedy 😉 takze mojimi pocitmi sa nenechavam az tak znepokojovat. Clovek sa neznameho boji, to je prirodzene, a materstvo predsa nezname pre nas je, takze je to OK, je to zodpovednost a vsetko, neznepokojujte sa tak velmi, vela pride samo, aspon podla mna.

lauricka: to se změní, až otěhotníš..teda ty pocity 😉 já taky nikdy nebyla mateřský typ..a děti mě nezajímaly..a teď už to cítím jinak 😉

Ahojte baby, kedze som tuto temu zakladala 😉 rada sa k nej zase vyjadrim.

Mozno potesim nerozhodne, ale prave sa snazime o mimi a rozmyslam, kam sa podela moja otazka "mat, alebo nemat"...

Samozrejme, ze ten strach, obava a podobne tam zostali, ale prisiel na rad aj iny pocit, celkom mu este nerozumiem, no vzdy som jednala podla svojich pocitov.

A velmi mi pomohlo, ze mi nikto do toho nekecal a rozhodovala som sa sama. (Ja sa aj tak nenecham ovplyvnit v takych veciach).

Podla mna, ak to nepride na kazdeho tak nejak pozvolna a prirodzene, nie je to ono. Ine je, ak to pride neplanovane, tam sa treba s tym zmierit velmi rychlo, no ak sa cloveko MOZE roznohdnut, tak to ma byt naozaj jeho rozhodnutie.

obavy tam su, ale niekedy je na skodu vela rozmyslat a rozhodovat sa hlavou. Jasne, nieco treba mat zabezpecene, ale hlavne su pocity.Tak to vidim ja.

Nezufajte, ak to este nie je TEN pocit, on urcite pride prave vtedy, ked na to bude spravny cas.

ahojte...podla mna jednoznacne nemat deti....a preco,?tu je par dovodov npr: http://antonfric.blog.sme.sk/c/156939/Dobry-ziv...

Z akého uhla sa na to pozeráte 😉

precitala som len zopar prispevkov, nechcem nikomu vstupovat do svedomia len pripomenut fakt kockam ktore mali svadbu v kostole, kde prisahali ze prijmu dieta ako dar, v opacnom pripade sa jedna o neplatny sobas

ahojte,
tiez musim napisat svoju skusenost, budem strucna, ja svojho drobca lubim tak velmi,
ze som snad nikdy tak nikoho nelubila, je to materska laska, kto nezazil nevie..

@buba23 vidis.. a pre mna by zivot bez deti nemal cenu. Ked rano vhupnu ku nam do postele este take vonavucke po spanku, ked mi povedia maminka, lubim ta.... ked pridu ku mne, aby som pofukala bolave kolienko, ked sa pritulia ku mne, lebo sa niecoho zlakli... ked sa pochvalia, co sa im podarilo, ked mi donesu hocijaku burinu a povedia "kvetok, ovonaj".... ked pride ku mne syn, ktory je o hlavu vyssi odo mna a silno ma stisne az mi slzy vyletia.... to su chvile, kedy si uvedomujem, aka som stastna a ze toto stastie by som nevymenila za cely svet. Pre mna su deti naplnenim, su najvacsim stastim, ktore by mi nenahradila kariera, dovolenka niekde daleko, plny ucet penazi.... to je to, co som obetovala, aj ked slovo obetovala nie je najlepsie... pretoze ja mam svoju pracu, ktora ma bavi a je aj celkom fajn zaplatena, mam kde byvat, co jest..... a k tomu vsetkemu mam 3 uzasne zdrave deticky.

ahojte tiez chcem napisat svoju skusenost......ja mam svojho synceka a nadovsetko ho milujem aj ked ma len 2 roky ale som strasne stastna ze ho mam....je to najkrajsie co v zivote moze zena mat ...mat deticky ked ti povedia prv krat mama alebo ked ti povedia prvy krat ze ta lubia a vsetko co s tym suvisi je to najuzasnejsi pocit .....ale chcem este povedat ze zeny by mali mat prve dieta do 30 rokov lebo po tridsiatke je to riziko ze bude chore alebo podobne .......ale uz to je na kazdom ako sa rozhodne .......ale treba pouvazovat aj nad tym.....co som pisala pred chvilou

a ta prva odpoved bola pre@gabka
@buba23 nechcem kritizovat tvoj nazor ale nevies o co prichadzas a nevies co to je masterinska laska ............tehotenstvo a dietatko je to najkrajsie co v zivote mozes mat .....ja by som za nic nasvete nedala svojho malickeho pokadika aj ked si toho prezil dost ale aj tak som najstastnejsia ze ho mam a ze mi robi radost a som stastna ked sa na neho pozeram a on sa na mna usmeje to je uzasny pocit........kto nema deti nevie co je laska.....

@buba23 ten clanok bol pisany zamerne..ak sa s nim niekto stotoznuje,tak je mi ho luto.Ja mam 32r a az teraz som pochopila co znamenaju deticky a velmi ma mrzi,ze som nemala skor dieta.Tiez som sa bala co ako to bude ako zmaknem vychovu a podobne.Zvladam to lavou zadnou a som neskutocne stastna-konecne!!!Do 28ky mi stale nieco chybalo a ja som nevedela co to je a ked som uvidela dceru,tak som zistila co mi chyba.A nebojim sa staroby,lebo viem,ze nebudem sama. 😉

Zbytocne je pisat o tom, ake to je, ked ma zena dieta 😵 Ale netreba odsudzovat zeny, ktore sa rozhodnu pre opak, je to slobodne rozhodnutie kazdej zeny 🙂 Priklad mojej kamosky, mala priserne detstvo, teraz sa prebija zivotom, ma po 30tke, ziadny chlap na obzore, vazne zenske zdravotne problemy a zboznuje deti, ale vlastne nechce 🙂 a uzasne sa stara o vsetky v rodine 😵 bohuzial to, co prezivala cele detstvo ju natolko poznacilo, ze sa tak rozhodla..tak neposudzujme, lebo za kazdou zenou sa skryva iny pribeh 🙂

@buba23 presne tak ako pise @zuzana1710 ten clanok bol mysleny ironicky....ked si precitas diskusiu pod nim, tak to pochopis 😉
moja skusenost...tiez som mala deti neskoro...a dovtedy som sa len tak bezcielne pretlkala zivotom a nemala som ziadny ciel, moj zivot nemal ziadny zmysel a citila som velku prazdnotu...aj ked som mala pri sebe milovaneho cloveka, stale mi nieco chybalo...teraz uz viem co to bolo 😉
a vlastne zit som zacala az ked sa mi narodila dcerka 🙂