Prečo vlastne chcete mať deti?

Mna by zaujimali nazory:Preco ich mat nechcete?...
S mojim mm sme boli najskor nepriatelia,potom priatelia,potom blaznivo zalubeni,s tym prisla svatba...akosi sme potrebovali tu nasu lasku ukazat svetu, potom sme si uzivali jeden druheho a potom sme zacali citit,ze by sme chceli viac,nieco co bude nase,len nase,z nas...a po dlhom snazeni a modleni prisla Nelka...je jedno kolko mas rokov,ten pocit pride alebo nie.Neznamena,ze kazda zena tuzi po materstve...vacsina ano,ale nie vsetky...neodsudzujem ich,nie je to ich povinnost,ani tvoja,ale nechapem ich...oberat sa o pocit rastu noveho cloveka v brusku,o prvy pohlad nan,o pohladenie,usmev,o najstastnejsi usmev mojho mm,ked ju zazrel...zivot je teraz zivsi,plny kriku,aj slz ,aj usmevov ,radosti...a lasky.
Niekedy mi chyba stary bestarostny zivot,ale nikdy by som ho nemenila,za tento co mam teraz...

@aninka30 myslim, ze inakost bude vzdy pranierovana, tak ci deti nechces, alebo ich mas 7, budes proste vytrcat. asi sa s tym musime len zmierit a verit si, ze same vieme, co je pre nas najlepsie.

@gabka nemyslím že si zvláštna. sú proste ženy ktoré deti mať nechcú. ja osobne nemám rada ked niekto núti ženy mať deti. prečo? a tiež nemám rada ked niekto vraví o tom magickom momente kedy uvidíš svoje dieťa po pôrode.... myslím že je vela žien ktoré tento moment tak neprežili ale boja sa to povedať nahlas aby nevyzerali "vadne". ja som sa napr. na dieťa velmi tešila, velmi som chcela bábätko a nerada sa ale priznávam k pocitom ktoré som mala po pôrode. žiaden magický okamih nenastal, žiadne nadšenie..dokonca som manželovi povedala ako so mnou čakal po pôrode že svoju "povinnosť" som si splnila a čo teraz? čo s tým dieťaťom? či si ho musíme nechať....teraz mi to znie tak choro a myslím že vela žien ma odsúdi ale za pocity nemôžem... moja dcérka mi v nemocnici pripravila pekelné chvíle, kojenie bolo pre mna utrpenie psychického charakteru až sa mi začalo znižovať množstvo a kojiť som postupne prestala. a v tom období som komunikovala s jednou kamoškou ktorá mi povedala-neboj sa, niektoré maminy si musia na dieťa zvyknúť. od toho momentu ako som prestala kojiť a aj som sa "ukludnila" že mám dieťa, svoje dieťa milujem a chcem aj druhé. ale tie pocity čo som mala hned po pôrode mi ukázali že sú aj maminy ktoré proste dieťa nemusia chcieť, nemusia mať k nemu vzťah, nemusia mať materinský cit.......

@lji tesne po porode sa prudka zmena hormonov zene postara o taky zahul, ze PMS + 3 puberty je suvix. to je uplne normalne aj u zien, ktore boli vzdy v pohodicke. si uplne normalna mamina 🙂

Videli ste film Medvídek ??? Na konci, keď sedia v tom podniku, jeden z nich povie - "Nemusíme predsa všetko pochopiť, stačí to prijať ... " Je len na rozhodnutí ženy, či dieťa chce, kedy a koľko.
10. mája 2010 mi súd zveril do predosvojiteľskej starostlivosti teraz už moju dcéru. Mala som 34 a vôbec som nepočula žiadne tikanie biologických hodín, nemala som potrebu byť matka, rodiť už vôbec nie ... len som mala sen, nejakú predstavu o stretnutí mňa a dievčatka, ktoré mi obohatí život. A bolo to ťažšie ako tehotenstvo spolu s pôrodom. Možno keby som mala trvalý, pevný vzťah, môj postoj k materstvu by bol iný, prirodzene by sa vyvinul.
Stále sa cítim viac byť veľká kamarátka ako matka, neviem to vysvetliť a neviem, či ten pocit niektorá z vás pochopí. Ale ľúbim svoje dievčatko, moju dcéru aj keď to naše prvé stretnutie nebolo nadpozemské, žiadne očarenie, bolo to dievčatko do ktorého som sa postupne zamilovávala ... Ale ani doteraz som nedozrela na to, aby som prežila "biotehotenstvo" ...

Mať deti je niečo úžasne - neopísateľné, hlavne ak máš k tomu polovičku ktorá ťa podrží...
Nedá a to napísať, ale treba to prežiť, a potom pochopíš...prajem všetko dobréééééé.. 😉

@tehua ahoj,ja som si tiež prečítala pár strán,veľmi ťa obdivujem,musíš byť silná žena,teraz už hlavne kvoli tvojmu dieťaťu......držím veľmi palce 🙂 .....a ak sa možem spýtať,ty čakáš teraz druhé,či?lebo v profile som kukla...preto sa pýtam, 😉

Dobra tema.
Obdivujem matky ktore maju odvahu sa priznat k pocitom, ktore sa vseobecne povazuju za nenormalne. U mna biol. hodiny zacali potichucky tikat ked som mala takych 24, v 26tich, 27mich uz bili blaznivo na poplach, ale museli sa podvolit inym planom, ktore sme s manzelom mali. Zacinali sme od nuly v zahranici a dieta este nebolo na programe. A potom bum- hodiny tikat prestali, uplne stichli a ja som zacala uvazovat, ci vobec deti chcem. Skoncila som skolu, nasla pracu, a zivot bol fajn- cestovali sme, uzivali sme si. Predstava mat dieta ma nelakala, aj ked cas rozhodovania sa mi kratil. Kazdy rok som absolvovala prehliadku u gynekologa, a zartovala som s nim, ze ci este mam dost vajicok, ci este stiham aj PhD. Bola som dokonale zdrava, az na jesen 2009 prisiel nahle sok- jeden vajecnik treba odstranit a druhy je tiez napadnuty, pravdepodobne endometrioza. Vysla som od lekara a oproti mne kracala mlada zena s kocikom. Rozplakala som sa.
Az vtedy som si uvedomila, ze napriek vsetkym pochybnostiam si zivot bez deti predstavit neviem. A nastastie - nemusim. Velmi tuzim po tom, aby k dcerke pribudla este aspon jedna, snad sa opat postasti.
Su dni, ked od unavy nevladzem ani rozpravat. Som vela sama, manzel vela robi a nemame tu prakticky znamych. Boli chvilky ked som si poplakala, alebo musela nechat malu na bezpecnom mieste a od nervov a bezmocnosti si ist zavrestat do kupelne. Niekedy sa zabavam tym, ze premyslam ako prijemne by som stravila den bez nej. Ale NIKDY som neolutovala, ze ju mam. A obcas ked na nu pozriem, az ma zamrazi ked si predstavim, ze som ju mohla nemat, keby som sa rozhodla pre zivot bez deti.
Zena si moze mysliet ze pozorovanim inych matiek zisti, ake materstvo je a na zaklade tych informacii sa rozhodnut, ci chce byt sama matkou. Ja som si to aspon myslela. A ked som sa divala na svoju sestru, zistila som- matky davaju zaujmy svojich deti pred svoje, su casto nevyspate, maju malo ak vobec nejaky cas same pre seba, zivot sa im raz a navzdy obrati naruby atd. Ale to co pozorovanim ani rozhovormi s inymi matkami zena nezisti, je to aky je ten POCIT - byt mamou. Lebo ten je fakt neopisatelny a stoji za vsetko co som tomu obetovala a este obetujem.
Skratka a asi aj dobre- zena ktora deti nema sa nikdy nedozvie o co vlastne prichadza. Nie je to nieco, o com sa da rozhodovat rozumom (jasne ze do istej miery ano, ale malo by to byt hlavne rozhodnutie srdca), pretoze kym dieta zena nema tak nevie ake to je.
Ono je to aj dost hrozostrasne - tak velmi niekoho milovat, viac ako seba, viac ako kohokolvek predtym, ved dieta je nasim predlzenim, prostrednictvom ktoreho sa stavame velmi zranitelne. Citala som kdesi citat, ze mat dieta je ako nechat svoje srdce volne behat po svete. A ano- je to zmena navzdy, je to ako skocit hlavicku do neznamych vod, ako nastupit na husenkovu drahu, z ktorej nejde zosadnut. Takze nejake obavy a pochybnosti su uplne na mieste.

@ruthke krasny prispevok 🙂

@tehua velmi sa mi otvorenost tvojho prispevku paci... neda mi vsak nepolozit otazku... ked nechces, neodpovedaj... chapem ze nie kazda zena je zrodena byt matkou a osobne suhlasim s tym, ze ak to tak necitis, deti nemaj, lebo ten pocit v tebe nikdy vzniknut nemusis... otazkou ale je , ked si deti nechcela, preco mas dve?

@lucula73 ano, cakam druhe, aby to prve neostalo same. ja viem, ze som mu dala strasne malo lasky, ked som ho cakala a tiez ked sa narodil, tak mu chcem dat aspon braceka

@pici lebo u mna antikoncepcia neprichadza do uvahy. po 3 rokoch manzelstva sa to uz nejako stalo. ale planujem podviazanie vajcovodov

@ruthke krásne si to napísala 🙂 ,je to fakt výstižné....

@tehua hm...tomu teda trošku nechápem,akože deti si vobec nechcela......a teraz druhé.....sa teším,že si mu dala šancu,ale sa trošku aj bojím,ako to zvládneš ty 😕 🙂 ,každopádne ťa obdivujem a držím palce 😉

@gabka ahoj. ja si myslim,ze ziadna mamina a hlavne ,,ne,,mamina ti nevysvetli aky je to pocit mat dieta. to sa neda,to sa musi proste zazit. ten pocit je neopisatelny. jedine co ti mozem povedat,je to,ze urcite si vzivote nezazila taku silnu lasku aku pocitis,ked sa dieta narodi. ako budes nekonecne milovat tie dve ciarocky na tehu teste, kopanceky a potom pride prvy plac tvojho dietatka a vsetko pochopis. ver mi,ze v tom momente nebudes riesit to ako sa ti zmeni zivot. a ak ano, tak to urcite bude krasna zmena. 🙂

@tehua nieco podobne prezila v detstve moja velmi dobra kamaratka, takze asi priblizne viem, o com hovoris..ona deti nema a ani neplanuje..sice zvazuje, ze ak by niekoho stretla a bol by z toho vazny vztah, tak by mozno zmenila rozhodnutie..ty uz dieta mas, ako pises a budes mat druhe..pises, ake roznorode pocity mas..ber to tak, ze to tak v tvojom zivote malo byt a ma to nejaky zmysel..a podla mna sa to casom ukaze, preco to tak je..velmi ti drzim palce, aby si stale nasla nieco pozitivne a krasne v tom, ze si matkou a dokazes byt super mamou, nie ako bola ta tvoja..ja tiez niekedy pochybujem, ci som dobra matka a ci robim veci spravne a ked sa pozriem okolo seba na ine matky, poviem si, ano som dobra matka.. a ty si urcite tiez 😵 😵 😵

@tehua antikoncepcia nie je len hormonalna. mohla si si dat vnutromaternicove... ale tak to je jedno

@pici mala som preluskane vsetky mozne druhy, ake existuju, aj hormonalne, aj barierove, aj zakroky, ale vzhladom na moj zdravotny stav a vek to fakt nebolo vhodne. voci niektorym som mala aj moralne vyhrady - tie, ktore zabranuju zahniezdeniu oplodneneho vajicka - napriek tomu, ze som deti nechcela, mam k zivotu uctu a tazko by sa mi zilo s pocitom, ze ktovie, ci tato menstruacia nie je aj potrat.
ale ano, som si vedoma, ze ked som sa riadila len Billingsovou metodou, tak "mam, co som chcela".

a celkovo, ked ma clovek 22, je mlady a sprosty, a stale este veri, ze nemozem byt taka nenormalna, aby som fakt nechcela deti. to bol taky vnutorny chaos, bala som sa urobit nieco zasadne. hlavne pri manzelovi, ktory ma miluje najviac na svete a na rodinu sa tesi ako male decko.

@tehua osobne si myslim ze ked niekto nechce. urobi vsetko preto aby ani nemal... ci? neutocim na teba aby sme sa zle nechapali, a podla mna druhe dietatko je dobra volba aspon co sa tyka toho prveho...

u nas byt rodicom prislo skor k mojmu mm ja som este deti mat nechcela chcela som si este ,,uzivat " ale prislo babo tehu bolo asi v pohode az na niektore momenty ktore som prelezala v nemocnici ...mala sa narodila bola ta najkrajsia baba na svete ale nelubila som ju hned od zaciatku stale som plakala v telefone ked som volala z mm ani kojit som ju nevedela boleli ma prsa a prebalovat a vazit ju to uz vobec jedna bola somnou na izbe ta sa zomna smiala ....mala mi v noci plakala najradsej som ju vtedy niekomu dala prisli sme domov a ja som nevedela ze co s nomu mam robit bola som zufala najma v noci by som ju niekam dala ale mm mi veeelmi pomohol povedal ze si musime na seba zvyknut a ze po case na vsetko pridem uz ani neviem kedy som ju lubit zacala teraz ma obdobie vzdoru chce robit vsetko sama nepocuva niekedy si pomylsim ze naco sme si ju urobili
ale vzdy urobi nieco co ma prekvapi bud ku mne pride a postiska ma alebo hoc co.....
@gabka nie si vobec divna to pride samo teraz maju aj 50rocne deti tak preco a nikto ich neodsudzuje podla mna je to zazrak ked zena v takom vysokom veku babatko porodi a je to krasne 🙂

ahoj,objavila som tvoju tému....ja som ešte dávno dávno dozadu myslela,že sa vydám tak okolo 25tky,prvé dieťa porodím asi 27ročná ....ale som si v tom čase vravela aj to,že by som si vedela predstaviť život aj bez mimi,ale ako sa vraví človek mieni,pán Boh mení a všetko prichádza nejak neskôr....
u mňa tiež prevláda viac strach ako túžba,ale už asi 3roky riešime intenzívne mimi cez centrá a cez liečiteľov,lebo sa nám prirodzene nedarí a ja len dúfam,že keď sa zadarí,tak príde aj ten radostný pocit,ten materinský pud 😀 😀 😀

@gabka u mna je to instinkt. citim ze je to potreba ktoru musim naplnit, ako ked sa clovek musi nadychnut. takto to vnimam uz od detstva, vzdy som to o sebe vedela ze musim byt matkou...a je jedno ako velmi ma desi co vsetko materstvo zo sebou prinasa.

Ja nechcem mať deti.