• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Prvé bábo v 30-tke. Čo si o tom myslíte?

27. januára 2011 
Vroni, správny čas - to áno, ale čo keď sa dievča vydá tak cca v 26-28. roku života? Mám veľa takých kamarátok a ver mi, nie je to karierizmom. Dnes stretnúť správneho chlapa je dosť fuška. A podľa svojich skúseností viem, že "spraviť" dieťa tiež nie je až taká maličkosť. Moja dobrá priateľka má 29.r., vyše roka je vydatá a dieťa nikde - hoci sú obaja ok (podľa vyšetrení)...
Zato švagriná stihla do tridsiatky toho dosť - vydaj v 19., otehotnela dva týždne po svadbe, v 20. mala prvé dieťa a v 22.r bola rozvedená.... :confused:
8. dec 2008 o 21:50  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Janka, to s tym karierizom som nenapisala ja. :grinning: A povazujem to zamaximalne arogantny a hlupy vyrok :angry: Baby, ktore mate po tridsiatke - pamatate si este, akych parnerov ste si hladali ked ste mali 20? A akych ste chceli mat v tridsiatke? Predpokladam, ze u mnohych (mozno vacsiny?) by to boli uplne ine parametre. Skorsie uzavrete partnertva (do 25 rokov) maju az o 70% vyssiu rovodovost ako manzelstva uzatvarane po 25 (zeny). Evidentne v rozvinutej spolocnosti nejdu psychicky a fyzicky idealny vek na materstvo ruka v ruke.
Aj ja mam kamaratku, ktora bola uz 22 rocna rozvedena s dvoma detmi, ale aj sesternicu, ktora sa (kedysi davno) musela vydavat v 17, par dni pred porodom (muz bol mladsi, museli cakat, nez bude mat 16 :fearful: ) a po troch detoch a takmer 30 rokoch su este stale (stastni) spolu. Jednoducho neexistuje univerzalny navod a ani univerzalny idealny cas. Kazdy si musi najst svoj vlastny. Mne osobne by nevyhovovalo mat dieta v spolocnom byte s rodicmi, s nedokoncenou skolou alebo s hypotekou v zavratnej vyske, kde by som po pol roku musela klusat spat do roboty, aby sme nehladovali. Ale zase nepotrebujem k dietatu trojposchodovu vilu, styri auta a jachtu v Monaku (nie ze by mi nieco z toho hrozilo :sunglasses: )
8. dec 2008 o 23:12  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
ahoj Baby,
ja mam tiez 30 a 1,5 rocne dieta a tiez si myslim, ze ten spravny cas neexistuje. Ja som v 20 - tich odisla zo slovenska, zarobila som si , videla som, spoznala som... aj ked sme Drobca chceli, a sli sme do toho, ze ak to klapne tak super.... no a ked klaplo baby moje, tak som bola aj tak z toho v takom soku :astonished: :astonished: , ze som sa az po chvili dokazala tesit...ale je to logicke, clovek ma plany, rozbalene kufre, tri dni do odchodu....
no som stastna, tehotenstvo ma zastavilo, zaradila som jednotku a som tu!!!
ja si myslim, ze je dolezite, aby bol clovek na to dieta psychicky pripraveny!! to ostatne sa uz zariadi...
a zena moze mat trebars aj 25 - ked citi, ze to dieta naozaj chce! lebo vzdy bude ...ESTE TOTO,.... ESTE TAMTO....ESTE.....
8. dec 2008 o 23:32  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Vroni mozno pre teba je to hlupy vyrok ale zamysli sa ....A to ze zena si akeho partnera hlada tak to zavisi od konkretnej zeny a nie od veku....Zato ze niektore zeny boli blbe ked mali 20 ja za to nemozem..Take su vacsinou hlupe doteraz.... Ja mam 20 a malicku dcerku.Mam chlapa akeho ma maloktora zena o malicku sa stara zaraba na nas a ku mne je uzastny :slight_smile: Takze tak...Ja o tvojich vyrokoch netvrdim ze su hlupe.... A za dalsie netvrdim tu, ze vsetko je vinou karierizmu.Su vynimky ked zena mat babo nemoze alebo nema vhodneho partnera...to je nieco ine :slight_smile:
9. dec 2008 o 10:33  • Odpovedz  • Páči sa mi to
...a sú aj ženy, ktoré majú vhodného partnera, môžu mať deti, nejde im o kariéru...a proste dieťa ešte nechcú. je to každého osobná vec, keď chce mať niekto dieťa po tridsiatke, nech ho má, nie je preto o nič hlúpejší ani múdrejší ako ostatní
9. dec 2008 o 12:48  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Vevusiatko, ved pisem, ze su aj zeny, ktore si v 20 a aj skor nasli toho idealneho partnera. Ale je ich malo - pramalo. To neznamena, ze tie ostatne su hlupe. Lenze ver mi, ze medzi 20 a 30 sa zena este psychicky vyvija a vela krat je jej vnutorny svet celkom iny v 30 nez v 20. A muz, ktory vyhovoval tomu svetu povodnemu sa vobec nemusi hodit do toho neskorsieho. Velmi ti drzim palce, aby to nebol tvoj pripad. Odsudit pausalne vsetkych, ktori maju iny nazor ako ty je arogantne. Zhodnime sa na tom, ok? To hlupe som myslela inak ako to vyznelo, to nemalo byt osobne na teba, takze sorry, ak sa ta to dotklo. Nepovazujem za karierizmus dokoncit skolu alebo sa postavit na vlastne nohy. Skor za zivotnu nutnost. A to v 20 stiha malokto. Neuveris mi, ked ti poviem, ze o desat rokov budes vidiet svet trochu inak, ale nevadi. Tie, ktore uz to zazili vedia, o com hovorim. :wink:
9. dec 2008 o 13:31  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ahojte,
aj ja sa pridám, mám skoro 33 a na ceste len prvé bábo. a aj posledné. Síce som dieťa chcela asi tak okolo 28, ale z partnera sa vykľul menší "genetický odpad", teda rozišli sme sa pre jeho alkoholizmus a gambelrstvo :stuck_out_tongue_closed_eyes: A tak som v 29-tke ostala sama opo škaredom rozchode...a po 3 rokoch samoty a trápenia sa, že nemám ani len moje vysnívané bábo, som našla novú veľkú lásku. Smola bola, že keď som po pol roku slepej zaľúbenosti otvorila oči, tak som zistila, že už zase som si našla chlapca a nie chlapa...a ostala som radšej sama. Takže žiadna kariéra nebola príčinou neskorého tehu, ale neschopnosť stretnúť normálneho muža.
A čo sa týka nárokov..povedala by som, že keď si spomeniem na svoje prvé "lásky"----tak sa chytám za hlavu, aké individuá sa mi páčili. Pekná tvár s prázdnou hlavou. Keby som sa bola v 20-tke vydala, tak asi by osm sa tiež rýchlo rozviedla. Myslím, že mať bábo okolo 28 je celkom fajn vek, škola skončená, nejaká prax získaná a biológia v pohode.
Ale jedna poznámka......narozdiel od 25-ročných tehuliek sa cítim ako starenka,. Bolí ma príšerne chrbát, som rýchlo unavená a kopia sa komplikácie a to som na začiatku 8-meho mesiaca a ešte skoro 2 mesiace musím vydržať, aj kě už konečne doma na dovolenke.......takže ak je vzťah funkčný a všetko sa zdá byť ok, tak by som tehu neodkladala tza každú cenu na vek po 30-tke :grinning: .
9. dec 2008 o 13:51  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Caute baby, no ja som nejako neriesila kedy mat dieta, akosi to slo plynule a po svadbe sme si povedali ze uvidime ako sa podari a ono sa podarilo tak ze 2 dni po nasom prvom vyroci sme si uz mojkali nasho chlapceka v naruci :dizzy_face: - inak ja mam 26, manzel 29 a nevravim ze pred tehu som bola v stave ze som uz pripravena na to ale ked to prislo tak som to brala ze okej, je to tu no a teraz by som materstvo nevymenila ani za ten najuzasnejsi job ani za nic na svete!!!
Niekedy clovek mieni ale Panboh meni... takze ja Vam prajem aby Vam to vyslo ked si raz poviete ze UZ je ten SPRAVNY CAS... :wink:
9. dec 2008 o 14:00  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Vroni ja tiez o nikom netvrdim nic.Ja len ze asi sa nezhodneme..Ja mam na to uplne iny nazor.Mozno prilis konzervativny...Podla mna ulohou zeny je v prvom rade byt dobrou matkou a zenou.V com by som mala vidiet svet inak o 10 rokov???
9. dec 2008 o 17:19  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Vevusiatko, clovek vselico zazije (dobre aj zle), meni a vyvija sa jeho okolie a meni a vyvija sa aj on sam. A po rokoch si uplne inak mysliaci clovek. Nie lepsie ci horsie. len inak. Ako keby si za ten cas dospela, resp. vyzrela ci ako to mam vyjadrit. Ja som nad tym v 20 prevracala oci, ze mne sa to nestane, ja predsa viem co robim a uz som dospela... A v 30 som zistila, ze sa tak pritrafilo mne a aj vsetkym mojim kamaratkam (ze sme sa zmenili, nastastie sa neodohrali ziadne medzidramy :wink: ) Ale ako hovorim, teraz neuveris, pokecame o 10+ rokov :grinning:, kludne ma teraz oznac za otravnu staru sovu :grinning: :grinning: :grinning:
A ze ulohou zeny je byt matkou a zenou? No, zenou uz je, to nezmeni ani keby chc ela, byt matkou povazujem skor za vymozenost alebo dar a dopriala by som kazdej zene, aby si materstvo mohla nie len absolvovat, ale aj vychutnat. Kazda zena je hlavne clovek, ktory potrebuje aj svoju pracu, zaujmy a napln - a deti s nami nebudu zit vecne. A potom co? Moje dieta potrebuje hlavne spokojnu a vyrovnanu matku a mna veru pulirovanie domacnosti a ofukovanie muza neuspokojuje (teda ako vyhradna cinnost)
9. dec 2008 o 19:05  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ma pravdu, ze clovek sa meni ale to sa bude menit aj ked bude mat 50 rokov aj viac.Clovek sa meni kazdym dnom...A to zenou som myslela skor ako manzelkou :slight_smile: A ano v dnesnej dobe je byt matkou vymozenost ale kedysi to tak nebolo...Podla mna je samozrejme, ze zena pokial moze tak tie deticky mat bude....No ja osobne tiez nerada upratujem, teda dva krat ma to nebavi ale ver, ze ked viem pre koho to robim tak je to lepsie ohodnotenie ako dostat neviem aku vyplatu :slight_smile:
9. dec 2008 o 19:15  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Inak teraz mimo temy.Po kom ma malicka take velke ocka? :slight_smile: Nema chybu :wink:
9. dec 2008 o 19:19  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Jezisi nestras, ze do 50!!!! Aj do tej tridsiatky je to u hubu, ja fakt dufam, ze to uz stacilo :grinning: :grinning: :grinning:
Ale obdivujem ta, ze sa vies tak pozitivne postavit aj k upratovaniu (to myslim vazne!), nam nastastie chodi jedna babenka pomahat, takze ja musim uz len tak zbezne, aby nas bordel celkom neprevalcoval. A aj to sa citim ako narodny hrdina :grinning: :grinning: :grinning: Do roboty chodim na ciastocny uvazok, kym je mala v skolke (tu je o nieco kratsia materska), byt ¨sa¨ mi zatial uprace a my uz sa poobede len hrame a jasime (a pripravujeme tatkovi veceru) Takze o posadnutosti nejakou karierou sa u mna hovorit neda :grinning: , ale doma by som sa zmysila....
Inak mala ma tatkove oci, len on tie svoje schovava pod brylami :sunglasses: Ale dakujem, tvoja mala je tiez nadherna. A ma pekne, zaujimave meno.
9. dec 2008 o 20:01  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Nie to vidim aj na mojich rodicoch...Hlavne u otca ten sa na stare kolena strasne meni :slight_smile: Pozitivne sa k tomu nestaviam, upratujem minimalne ale urcite to beriem inak ako ked som upratovala kedysi pre seba :slight_smile: Ja len k tomu ja som netvrdila ze ty si karieristka...ja len som poznamenala, ze ten trend.Deticky po 30-tke je vinou najma karierizmu :wink: ale myslim, ze sme sa uz pochopili...Dakujem pekne inak...
10. dec 2008 o 10:00  • Odpovedz  • Páči sa mi to
jej, do tejto temy som pisala pred 3 rokmi.
teraz mam 32, cakame babetko a vobec nelutujem, ze sme cakali.
necakali sme koli kariere:wink: zaciatkom tohoto roku som odmietla pracu, ktora bola mojim snom a rozhodla som sa pre babetko.
ale nas spolocny nazor bol taky, ze chceme mat vlastne byvanie a na ucte nejaku financnu rezervu. vsetci vieme, ze v obchode nam nedaju chlieb iba pre nase pekne oci a ked clovek skonci skolu, najde pracu, kym ma na to, aby si zobral uver na byvanie, je tu 30 ako nic.
napriek tomu, ze som bola od polky tehu PN si tehu uzivam. nikto mi do nicoho nekeca -co vo vacsine pripadov byvania u rodicov byva.
ked budeme vychovavat nasu bambulku a dalsie dieta/deti, tak bez nezelanych javov opakujucich sa denno-denne zo strany starych rodicov - mladi byvajuci s rodicmi sa tiez casto stazuju. stari rodicia ich budu moct rozmaznavat cez prazdniny, ale nie kazdy den :wink:

kedy budete mat babetko je vasa osobna vec, na ktorej sa spolocne dohodnete. nikto iny nema pravo do toho kecat, nakolko nepozna vasu situaciu. reci o klesajucej plodnosti po 30 su uz tiez passe. vsak je plno mladych parov okolo 25, ktore maju problemy otehotniet. ked ma niekto problem, je jedno, ci sa pokusa o babetko v 20 alebo 30.
a psychicka zrelost oboch rodicov je pre vychovu babetka asi to najdolezitejsie. podla mojho nazoru je malo 20r ludi, ktori su uplne zreli. tym nechcem nikoho urazit :wink: ale je pravda, ze clovek "dozrieva" postupne.
ak sa rozhoduje z roznych dovodov mat babetko v 30 alebo neskor, vobec sa toho nebojte :wink:
10. dec 2008 o 10:22  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ja neľutujem že sa nám bábo podarilo až ked som mala 31 rokov dovtedy som si spravila výšku, našla prácu manžela, postavili sme si domček. :wink: jedno ľutujem že takýto pokladík, čo mám doma som nemala už skôr :wink: ja sa riadim jedným krédom že všetko je tak ako má byť a bábo vie kedy má prísť na svet aj ked sa bude zdať v tej chvíli že je to neriešiteľná situácia (hypotéka, strata zamestnania,štúdium alebo čokolvek iné) všetko sa vyrieši :wink:
10. dec 2008 o 12:06  • Odpovedz  • Páči sa mi to
elise to mas veru pravdu :wink:
10. dec 2008 o 12:18  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ja som mala syna v 19,bolo to skvele a som stastna,ze ho mam,ale bolo to velmi skoro.Neodporucam.

Teraz mam 36 a druhe slniecko na svete.Je to uz ine,omnoho viac si to uzivam.

Nikdy som si nemyslela,ze takto "na stare kolena" sa opat na to dam....plienky,plac,nocne vstavanie a opat vsetko ucit od piky a to este nie je vsetko......predsa len som uz mala svoj klud,super syna,ktory je samostatny,ani praca nebola najhorsia....no stretla som uzasneho muza,slovo dalo slovo a skusili sme...postastilo sa na prvy sup a nelutujem....je to omnoho krajsie ako prvy krat...a ostatne teraz neriesim...nejako bolo nejako bude...a presne akopise elise:"všetko je tak ako má byť a bábo vie kedy má prísť na svet aj ked sa bude zdať v tej chvíli že je to neriešiteľná situácia (hypotéka, strata zamestnania,štúdium alebo čokolvek iné) všetko sa vyrieši."
10. dec 2008 o 14:18  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ahojte,aj ja cakam svoje prve babatko v 30-tke.Doteraz sme si s manzelom hovorili,ze mame cas,on je odo mna o 3roky mladší,budeme si uzivat,klasicky scenar mladych ludi.Mala som dobru pracu,chodili sme si na dovolenky....Bolo nam fajn.Az do min.roku,ked manzelovi zomrela mama.Bol to posledny clovek v jeho zivote.Ano,ved ma mna.To hovori vela ludi.Len chcem povedat,ze so svokrou sme si velmi dobre rozumeli,skvela zena,bola mi ako kamaratka a velmi tuzila po vnucatku,manzel bol jej jediny syn.Ale.....Stalo sa.Teraz ma to mrzi,ze sa tohoto vnucatka nedozila,lenze clovek nikdy nevie co pride,co sa stane,co ho caka. :pensive:
10. dec 2008 o 14:40  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ja som rodila ked som mala 30/pred 5-timi mesiacmi/ a tiez nelutujem. chcela som si najskor uzit, potom som nemala byt a peniaze, a koniec koncov ani spravneho partnera co by mi stal za to aby som s nim prezila zivot, a teraz som stastna. tiez lutujem,ze som drobca nemala trosicku skor, ale nic mi neujde. o rok chceme este dievcatko. som spokojna, trpezliva, nic ma nevykolaji, proste v pohode. takto presne som to mala naplanovane. hned ako som vysadila tabletky do tyzdna som bola v tom. a to mi kamosky nahovarali ze po tridsiatke uz to pojde tazsie, aj rok ti bude trvat kym zostanes tehotna......
a ja po tyzdni ..... som okoktavela :grinning:
ale mame paradox v rodine. sestrina dcera ma 17 a je v piatom mesiaci. najhorsie je, ze sa s niekym vyspala iba raz. bala sa to povedat doma tak cakala dokedy to nebude na nej vidiet. az teraz pred tyzdnom to prasklo. najhorsie je,ze to dievca to babetko nechce. chodi na strednu skolu, je to kocka, kazdy sa za nou otaca, je inteligentna/aspon som si to doteraz myslela/ a povedala ze da dieta na adopciu. caka dievcatko a nechce jej dat ani meno, ani ju nic okolo tehotenstva nezaujima. nema ani tehotensku podprdu, ani nohavice,,,,, absolutne nic.
toho mi je luto, ze to babetko citi uz teraz v brusku ze je nechcene. chcela som si nechat to babetko dokedy to dievca neskonci strednu skolu ale jej mama /moja sestra/ mi to nedovolila, lebo ...,,by to bola hanba,,.....
tak co je lepsie????
nieje nic krajsie ako novy ludsky zivot. ale niekto si to neuvedomuje a to je velka skoda :pensive:
10. dec 2008 o 23:24  • Odpovedz  • Páči sa mi to
zuzana29 to je smutne s tou tvojou neterou, ale snad zmeni nazor ked uvidi malicku. a tvoja sestra suhlasi, aby dala malu na adopciu?
este som sa chcela pripojit k teme aj ja suhlasim s tym, ze je to kazdeho osobna vec kedy sa citi byt pripraveny na babo. mna ten pocit, ze chcem chytil asi tak pred rokom. teraz mam 23, ale este studujem a ani priatel nechce takze si budem musiet pockat. sice jedna lekarka mi odporucala byt co najskor tehotna, ale chcela by som, aby sme chceli obaja :slight_smile:
vevusiatko- draganka je krasna, vy ste planovali?
11. dec 2008 o 18:15  • Odpovedz  • Páči sa mi to
nastasia dakujeme.....Neplanovali sme praveze ale sme stastny, ze ju mame.... a vobec to nelutujem :slight_smile:
12. dec 2008 o 09:54  • Odpovedz  • Páči sa mi to
To ti verim, ze nelutujes, ani ja by som. podla mna ziadna mamina nelutuje, vsak deti su to najlepsie co moze byt :slight_smile:
12. dec 2008 o 14:16  • Odpovedz  • Páči sa mi to
To ano...Dovod preco zit.Aspon pre mna :slight_smile:
12. dec 2008 o 14:27  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Cavte kocky. Svojho maleho som rodila v 31-tke, cochvilka budem mat 32. Ked sa tak spatne pozeram na to, co si vybrat, tak by som mala maleho asi skorej. Jednak sa uz vsetci na teba pozeraju ze si stara, behala som po vsetkych moznych vysetreniach {i ked som nemala 34 ale predsa lekari doporucuju genetiku a amnio som si uzila tak ci tak...}. Tehotenstvo som znasala vyborne, nemozem povedat {sice som do stvrteho mesiaca nonstop vracala, potom to ale bolo pohodove, den pred porodom som robila velke upratovanie}, porod bol cca hodinovy.
O kariere sa neda hororit ked ma vsak clovek dieta v 30-tke i ied si to mnohe z nas myslia.
Ja som si spravila vsetky skoly co som chcela, mam dve jazykove skusky, nasla som si vybornu pracu, pred odchodom na matersku som mala nastupit na veduce miesto, kde ma vsak zamestnavatel uz neposunul, prave preto ze som bola tehotna. No a po materskej tam zasa zrejme nepostupim, lebo si neviem prestavit ze by som bola nonstop v praci {od 6.00 do 17.00}, hodinu cestova do a z prace. Jasle sice v mieste bydliska mam, no je taky poradovnik v sukromnych ze mozno sa tam moje dieta nedostane i ked ho mam prihlaseneho uz pol roka. Takze co budem robit po materskej, resp. po rodicovskej, lebo musim zostat rok doma {maleho mi nikto ako 5 mesacneho nechce vziat} je len vo hviezdach...kariera nikde, takze nie je na co cakat, treba mat dieta skor.
Aspon v tej 25 ke.
16. dec 2008 o 06:51  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ja som svoje prve babo porodila par dni po 30 a poviem ze to bolo neskoro... Niekto moze mat iny pocit, neberiem mu ho, ale tiez som stale hovorila ze neskor, neskor... Ked som mala 20, povedala som ze v 25, ked prislo tych 25, odsunula som to na 28 a v 28 na 30... nastastie som otehotnela takmer bez cakania (trvalo to len 3 mesiace), a som nesmierne stastna ze to slo tak lahko... Ale ked sa vzijem do koze dievcat, ktore cakaju mesiace, alebo roky na to aby otehotneli, chyta ma panika uz len pri pomysleni ze by som to prezivala... V dnesnej dobe je tazke vybudovat pre babetko zazemie, poskytnut mu vsetko co treba (ratam do toho aj zodpovedneho ocka, ktory sa vie postarat)... kazdy si chce uzivat, nechce sa viazat, malokto je pripraveny naozaj sa obetovat rodine. Ja poviem za seba akurat tolko, som stastna ze mam malicku :slight_smile: a dufam, ze do 2 rokov jej pribudne bracek alebo sestricka, a mozno aj 2 surodenci... a banujem ze som ju nemala uz naozaj najneskor v tych 28. A co urcite nechcem, to je rodit po 35 a prejst vsetkymi tymi stresmi, amniocentezami a podobnymi blbostami len kvoli svojmu veku... zblaznila by som sa... Tak Vam vsetkym prajem, aby ste si vybrali ten spravny cas, a hlavne, aby ste nasli toho spravneho a nemali problem s otehotnenim, lebo clovek mieni, zivot meni... :sweat_smile: :sweat_smile:
16. dec 2008 o 07:27  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Zuzana 29 - mam tiez kamosku co na prvykrat otehotnela v pohodke a teraz uz 2 rok sa snazia a nic... prve dieta nie je zarukou druheho...ale to len tak medzi recou, nechcem tu plasit alebo co, len proste zivot je niekedy strasna svina... a darmo ma clovek prachy, dobreho partnera a vsetko co treba, proste to nejde... ja pokial nebudem mat 2 deti budem stale v strese co ak sa nebude dat... chore, niekedy nad sebou rozmyslam ci som normalna, asi privela citam a analyzujem.. :wink:
16. dec 2008 o 07:36  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Vroni: Riziko downovho syndromu stupa (velmi mierne) po 38. roku zeny a pred 18. rokom, takze 30 skutocne ziadne riziko - ani len statisticke - so sebou neprinasa.
Nechcem sa hadat, ale ja som mala tesne pred 30 ked mi robili prislusne testy a bolo v nich napisane ze z hladiska veku sa zvysuje statisticky riziko na geneticke vady, ale jej to kompenzovane dobrymi zdravotnymi vysledkami... Neviem to presne odcitovat, tak preto takto skomolene, ale proste s tym co pises nesuhlasim! Ale ked uvedies zdroj z akeho mas tu vetu co citujem, a bude doveryhodny, rada sa necham presvedcit o tvojej pravde! :wink:
16. dec 2008 o 07:48  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ahojte, aj ja sa pridavam do klubu tridsiatniciek s prvym babom... nelutujem nic, maly ma spokojnu mamu a otca... Ked som mala 26, ukoncila som 5-rocny vztah...ani si predstavit neviem, ze by sme mali mat spolu dieta...
s otehotnenim nebol problem, ostala som tehu na druhy mesiac snazenia... takze si nemyslim ze otehotnenie nejak priamo suvisi s vekom, ale so zdravotnym stavom oboch potencialnych rodicov... lebo ak nieco nieje ok, tak je jedno, ci mas 20 alebo 30...
16. dec 2008 o 08:59  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ma to len drobny hacik, zdravotny stav priamo suvisi s vekom :sweat_smile:
16. dec 2008 o 09:08  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš