Rodičovská dovolenka alebo pracovná kariéra?

dorotelka
25. okt 2007

Ahojte maminy. Rada by som poznala Váš názor... Ste "za" byť na rodičovskej dovolenke 3 roky alebo odísť po 6 mesiacoch do práce? Ja som totiž "obetovala" (viem, že to nie je v tejto súvislosti celkom vhodný výraz) pri prvom dieťatku svoju pracovnú kariéru a ostala som sa mu venovať 3 roky doma a urobím to zrejme takisto aj teraz. Len mám pocit, že moje blízke okolie sa bude na mňa pozerať ako na hlúpučkú sliepočku a čudovať sa načo som toľko študovala keď sa zahrabávam do plienok. Ja už nemám chuť vysvetľovať, že som v prvom rade matkou na plný úväzok a na dvoch stoličkách sa na 100% sedieť nedá. Čo si o tomto myslíte Vy??? 😉

babulka
27. okt 2007

Tinni 🙂 Aj podla "civilizovaneho" sveta 😀 . Aj u nas sa uz zacina odklanat od nazoru, ze dieta do 3. rokov potrebuje iba matku. Prave naopak - uz 2. rocne dieta dokaze ocenit kolektiv a pritomnost inych deti a to pravidelne. Vraj je to tym, ze deti su skor "vyspelejsie" ako predtym, rychlejsie sa ucia, amju vela podnetov a stimulacii, a vraj iba pritomnost rosica by ich mohla "brzdit" v rozlete. Dieta zaclenen do kolektivu a pravidelen prichadzajuce do styku s inymi detmi - rovesnikmi v dvoch rokoch je ovela sebavedomejsie ako trojrocne bez kolektivu.
Len som citala a reprodukujem.

tinni
27. okt 2007

jej, to som nevedela 🙂 super, moja malicka miluje deticky, takze od dvoch rokov urcite nieco vyskusame a uvidim, ako sa zacleni do kolektivu... inak dost ludi mi za to "dohovara", ze malicka ma potrebuje, ako keby som ju davala kazdy den niekomu, pritom ja som mimo len 5 dni v mesiaci a malicka je stastna, ked moze byt s babkami, nikdy u nich neplackala, tak neviem... 😝

zuzanat
27. okt 2007

pre mna kariera vobec nie je dolezita, ale kedze mame mnozstvo uverov, na ktore jeden prijem nestaci, nebudem mat na vyber. aj ked dufam, ze aspon 1 - 1,5 r. budem moct byt na MD. pretoze mi to bude strasne luto, ist od takeho babatka do prace. moja sestra je na invalidnom dochodku, tak ked bude treba, ostane namiesto mna ona doma.

geegee
27. okt 2007

ja sa tesim, ked pojdem spat do prace, mam vela planov, co by som chcela, najma ziskat konecne osvedcenie na pracu atreterapeuta, a neskutocne sa na to tesim. Ale viem, ze ziadna kariera, ani robota mi neujde, ale moje, zatial jedno dieta, bude male len raz. Som rada, ze nemusim ist do prace skor, kvoli financiam. Mam kamosky, ktore isli do roboty ked malo dieta napr. 2 roky a odchadzalo sa im tazko. Ale to je jasne, ye potrebovali peniazky. Ale kvoli kariere, kvoli tomu, aby som bola NIEKTO, to nepotrebujem. To pocka. Mam teraz najkrajsi titul, som MAMA 😵

babulka
27. okt 2007

Tinni, u nas to bolo rovnako, videla som na Mtikovi, ze ma rad spolocnost, vzdy sa predvadzal pred vsetkymi navstevami, ma rad deti, u nasich je spokojni, ked ideme na navsetvu, ja si tam pekne oddychnem a maly sa vysanti so starkymi.
Uz 6 tyzdnov sme v jaslickach a zvykol si uplne perfekne. Ani tie obligatne revy neboli, teraz dokonca, ked po neho pridem, tak obcas ho musim presviedcat, ze ideme domov. 😀 Mna toez donutila financna situacia (hypoteka na vlastne byvanie), ale mali sme tu vyhodu, ze som sa pri nom striedala s manzelom, takze nikdy nebol u opatrovatelky alebo u inych cudzich ludi. teraz bude mat sva roky, je z neho hrdy jaslickar, zacal krasne rozpravat, minule vyrobil v jaslickach jezka z plasteliny a spajdiel, bol hrdy, vie basnicky...a ja som na neho hrda. Takze kolektiv nemusi byt taky strsiak, ako sa to snazia niektori nahovorit. Kazde dieta je osobnost a kazda matka pozna a vie najlepsie, co pre svoje dieta urobi. U nas kolektiv neskodi.
Ani ja nie som karierista, ale mam rada svoju pracu, vela a rychlo sa meni, takze si neviem predstvit vratit sa po troch rokoch a zacnat od zaciatku. Mozne kebyze pracujem kdesi ako predavacka, alebo niekde, kde nie je vela "tvorivej" individualnej cinnosti, tak je to asi jedno, ci o rok alebo pat.

jacka
27. okt 2007

Ano,ale som rada že som tu.No len dakedy.A ked je tá možnost byt tri roky tak budem a nič a nikto ma neprinuti ist do roboty 😝

tinni
27. okt 2007

babulka, mna nedonutila financna situacia, a preto to niektori ludia nechcu pochopit, ze pracujem... ale mas uplnu pravdu, ze niektore dieticky kolektiv potrebuju a potom aj lepsie napreduju... 🙂 tak ako pises, keby som bola predavacka, tak mi je jedno, kedy sa vrattim do roboty 😉

babulka
27. okt 2007

Tinni - stastna to zena 🙂 Ja kebyze nejdem do roboty aspon na ten ciastocny, tak mozme iste byvat pod most.
Suhlasim s nazorom, stastna matka, stastne dieta. Kto sa citi dobre aj niekolko rokov doma s dietatom, nech je doma, kto chce ist spat do roboty, nech ide do roboty. Bez ohladu na dovody. A vobec to neznamena, ze ta matka, ktora pracuje je horsia ako ta, ktora stravi s dietaom tri roky doma. To je skor o tom, ako sa dietatu venujeme. Mozes byt s nim 24 hodin, ale realne sa mu venovat 3 (lebo v domacnosti je stale co robit) a zas mozes prist poobede domov, ale stravit s nim intentzivne az do vecera (tak je to aj u nas) cas hranim, blaznenim sa atd.
Ja pridem domov s roboty a som s Matuskom az do vecera stale. Ziadne hrnce, zehlenie, drhnutie. Nikdy som to popri nom nerobila. Hrame sa, citame, pozerame rozpravky, vsetko spolu. A upracem cez vikend, ked ide s manzelom von. A sporak sa mi neligoce ani dnes 😀

ena
27. okt 2007

Babulka; no my zas aj tie hrnce umyvame spolu 🙂 len potom mam stale robotu navyse, treba ho prezliekat 🙂) A vysavac, ked nedam aj jemu "vysavat" tak je zle 🙂 Ale ja sa na rodicovsku dovolenku nestazujem 🙂

perla200
30. okt 2007

no ja si myslím, že tri roky sú dosť, ale podla mna v tomto kariéra nehrá úlohu, skôr financie. Ja nezostanem určite na materskej, len 6 mesiacov, lebo síce ešte nečakáme dieťaťko, ale na materskú sa chystá môj manžel, teda ked sa bavíme o tom v partii, tak on sám hrdo vyhlasuje, že pôjde na materskú. tak ma to teší, ale ktovie čo bude, neviem čo bude ked to príde....

renca3
30. okt 2007

Hrdinka som bola aj ja, ked som cakala 1. syna, ze po pol roku som spat v praci. No akosi ma to po narodeni preslo a som doma uz 4. rok aj s 2. synom.
Robim co to doma.

lenka386
30. okt 2007

Ja si myslim, ze je to kazda vec, ale ja chcem byt s detmi doma, co najdlhsie - no teda do tych 3 rokov a potom skolka, aby neboli celkom separovani od spolocnosti..Viem, ze taketo obdobie uz nebude a chcem si to vychutnat naplno..

pralinka25
31. okt 2007

no ja som neni domaci typ. Deti este nemam a ani si neviem celkom predstavit zahrabat sa do plienok na tri roky a vypadnut tak zo zivota spolocnosti. Ale na druhej strane je naozaj pravda, ze deti su male len raz. Za chvilocku vyrastu ani sa clovek nenazda.
Ja som bola jaslickove dieta. Od pol roka som chodila do jasiel a poviem vam stale to vo mne je. Ako dieta som nevedela pochopit, preco ma mama nosi kazde rano prec. Preco nemozem byt s nou doma. Myslela som si ze ma asi nechce. Nevedela som ako decko pochopit, ze musi ist do prace (vtedy ina moznost nebola) myslela som si ze ma nechce.
Mam dobry vztah s rodicmi, rodicia su fajn a aj som rokmi zabudla na toto. Ale po rokoch som si uvedomila ze v mojom vztahu k rodicom nieco je. Nieco take vo vzduchu co som ani nevedela identifikovat. Dlho mi trvalo prist na to co to bolo. Rozpravala som sa o tom s mamou a aj ona mi povedala, ze ked som zacala chodit do jasiel nieco sa zmenilo. Ona plakala celu cestu z jasiel ze ma tam musela nechat a ja som bola nestastne dieta lebo som si myslela ze ma nechce. V obidvoch nas to bolo. Mala som tam kamaratov ale... mama je mama.
Nikdy sme si to otvorene nepovedali ale mna strasne mrzi ze sme si nestihli vytvorit silnejsie puto. Neviem to ani vysvetlit. Mam s mamou puto ako kazde dieta, mam ju rada a je pre mna vsetkym ale akoby toto bolo niekde oslabene. Ako na povrazku ked je niekde tensi ako inde.

Kazda rodina je ina a aj kazdy clovek. Kazda matka a dieta maju ine potreby. Nikoho nesudim ani neriesim. Kto chce nech je doma kto nie nech radsej pracuje ako by sa mal trapit. Niekto si bohuzial vyberat nemoze.

Ja som rozhodnuta ze tie tri roky to vydrzim (ak mi to financna situacia dovoli)Mam narocnu pracu a nedokazala by som sa venovat obom veciam dobre. Od troch rokov ma podla mna zmysel aby dieta islo do skolky a bolo v kolektive. Neiktore deti mozno skor. Uvidim ake bude to moje.

A este si myslim, ze nie vsetko co "civilizovany svet" prezentuje je spravne. Nie kazde dieta je rovnako vyspele a to ze ma vela podnetov a skor vyspieva este neznamena ze je aj citovo pripravene. Samozrejme su deti ktore mozu byt pripravene ale nie su to vsetky. Zas to bude zniet vyhrotene ale nie vsetko je v "civilizovanom svete" vyborne. V "civilizovanom svete" deti potrebuju psychologov, terapeutov, strielaju sa na skolach, su hyperaktivne a maju milion poruch. Aj u nas je to nehovorim ze nie ale stale si myslim, ze ako krajina sme na tom este dobre.

dorotelka
autor
31. okt 2007

Zdravím Ťa pralinka25, neskutočne krásne si to napísala, cítiť z Tvojich riadkov srdiečko. Je pravdou, že ani ja som si najskôr nevedela predstaviť "zahrabať sa na tri roky do plienok", ale to malé bezbranné neviniatko to všetko zmenilo. Počas rodičovskej som nedokázala opustiť ho a ísť pracovať. Tiež nám to prestalo po polroku finančne vychádzať, ale manžel zmenil radšej zamestnanie akoby sme mali hľadať opatrovateľku a zarábať obaja. Dodnes to neľutujem a plánujem to takto riešiť znova...

pralinka25
31. okt 2007

dakujem dorotelka. Kasli na okolie a zariad si to tak ako to tebe vyhovuje. Riad sa svojim srdieckom to je ten najdolezitejsi poradny hlas. Nech sa ti dari. Cakas babatko?

dorotelka
autor
31. okt 2007

Ďakujem Ti, podobne... 🙂 Áno, čakáme druhé bábätko... V januári mi skončila prvá rodičovská dovolenka, malý išiel hneď do škôlky, ja do práce. V auguste som otehotnela, v septembri odišla z práce a robím doma na živnosť aby som si mohla vychutnávať tehotenstvo a potom aj maličké. Už po mne ale začínajú zazerať, že som opäť doma, ale ja im nemám chuť vysvetľovať, že aj keď som doma tak pracujem.

pralinka25
31. okt 2007

Vobec si ich nevsimaj. Vzdy budu ludia taki aj taki. Netrap sa a nedaj si hlavne pokazit svoje pekne chvile. Kazdy ma moznost sa rozhodnut. Zivot zijeme len raz. V praci sme nahraditelny. Behom tyzdna si za nas dokazu najst nahradu ale v srdieckach nasich blizkych a deti sme nenahraditelny.
Ked su nechapavy a hlupy ze to nedokazu pochopit bez staleho vysvetlovania nema cenu sa ani o to snazit. Rozumny clovek dokaze pochopit a akceptovat rozhodnutia inych a neriesi to, nech su akekolvek.
Zelam ti pekne a bezproblemove tehotenstvo a este krajsie materstvo 🙂

dorotelka
autor
31. okt 2007

Ďakujem, aj Tebe všetko dobré, máš pravdu, nebudem riešiť názory tých, ktorí mi v podstate ani nestoja za to.

pralinka25
31. okt 2007

tak 🙂 😉

sue
31. okt 2007

Pralinka, krásne si to napísala a úplne súhlasím. (aj ja som bola jasličkové dieťa - od pol roka a vo vzťahu k mamine to cítim... bohužiaľ ☹ )

babulka
31. okt 2007

Ja som mala to stastie, ze hoci som Husakove dieta a materska a rodicovska dovolenka vtedy bola max. jeden rok (takze netreba vinit nase matky, ze nas nechceli, len dlhsie s nami byt nemohli), bola som u starkych. A ziadnu traumu voci matke nemam, hoci som nebola s nou.
Len by som chcela na margo jaslickovych deti a maminiek, ktroe nemaju inu moznost, nie kazde jaslickove dieta je citovo deprivovane voci vlastnej matke, takze ak nie je ina moznost, citlivo vybrane jaslicky nikoho nezbiju. Lebo ked matka dava dietatko do jasiel v strese, dieta to citi a vtedy vznikaju problemy. V dnesnej dobe smerujeme viac k tomu, ze rodicovska dovolenka sa bude skracovat, ale netreba to brat ako tragediu. Je to tempo doby.

sue
31. okt 2007

...ešte aby sme vinili svoje mamy 😅 možno ten náš trošku chladnejší vzťah nie je kvôli tomu 😒 ktovie... a na jasličky spomínam strašne rada (do troch rokov som tam bola, tak mám také letmé spomienky - krupicová kaša, erárne modré gate na traky s psíkmi a tak 😀 )

babulka
31. okt 2007

Ja som to tak nemyslela - vinit mamy, len som chcela napisat, ze kazda doba je ina a vtedy sa inak ani nedalo. Teda v 70. rokoch. Mohli si o tych troch
rokoch iba snivat.
Netreba vopred traumatizovat tie maminky, ktore sa rozhodli, ze je cas ist spat do prace (z toho alebo onohy dovodu). Ich dietatko ich bude stale lubit.

certica
31. okt 2007

sue, my (teda baby) sme mali oranzove a chalani mali modre trakovky a osobne si na jasle spominam skor traumaticky, jak som rano vzdy revala a v podstate aj tam som sa citila dost zle, to ale zavisi od dietata. prvy den si pamatam dodnes, nasi mi cestou museli kupit take zelene auto na snurke, aby som v tych jasliach zostala

tilly
31. okt 2007

ja si tiež myslím, že je to od pocitu a nutnosti a nič by sa nemalo siliť...

ja som nešla do práce kvôli peniazom, muž nás celkom slušne živí, ale musím chodiť do práce preto, aby som sa udržala sa na trhu, už tak som sa dosť stratila 😖 ...

moja kamoška napr. povedala, že ona neporodila dieťa na to, aby ho dala do jaslí, to je tiež prístup, iná kamoška "odložila" 10 mesačné dieťa a musela ísť do práce... Obe sú spokojné...

tinni
31. okt 2007

no ja sice pracujem, ale neviem si momentalne predstavit odniest malicku rano do jasliciek... uvidime za dva roky...

sue
31. okt 2007

Certi, u nás sme mali všetci rovnaké - buď červené alebo modré... a nejaké flanelové košieľky v tom 🙂 a jasličky boli u mňa fajn - naši hovoria, že som ani nebývala chorá a najmä že som robila veľké pokroky - básničky, riekanky, výslovnosť a tak 🙂 jedla som tiež normálne... za to môj brácho... to boli iné vresky... to si pamätám... úplné hysáky mal keď tam musel byť... ale zato s maminou má lepší vzťah ako ja, tak to asi tými jasličkami nebude 😀
...a my s prácou... vlani keď som opatrovala Nikolku som straaašne vyhlasovala ako ja nebudem pracovať...a holt... osud dal pekne po držke a pracovať budem musieť veľmi skoro, lebo by sme nemali z čoho žiť 😔 len dúfam, že sa podarí pracovať tam kde doteraz a tak ako doteraz = teda byť s malým čo najviac, lebo by som nerada využívala služby jasličiek alebo opatrovateľky...

lululemon
31. okt 2007

ja som tiez bola jaslickove dieta a doteraz si to pamatam. Vstavali sme o 4.30 rano, aby mamina stihla ist do prace. Nachystala mi ranajky, ktore som kazde rano odmietala, po ceste som jej zaspavala a takto to bolo kazdy den.
Viem, ze pre mna to bol len stres, zacala som mat zdravotne problemy.....
Zial vtedy nase mamky nemali na vyber ☹

Teraz som uz druhy rok na materskej a vychutnavam si to. Taktiez nam nestaci jeden plat a riesime to tak, ze manzel ma dve prace, aby som sa mohla plne venovat malemu. Som velmi stastna, ze mam takeho dobreho manzela a takisto je zastanca toho, ze matka by mala byt doma s dietatkom pokial sa to da.

Nikoho nechcem odsudzovat, len som chcela, ze clovek vzdy najde dajake riesenie 🙂

tilly
31. okt 2007

ja dávam malého s ťažkým srdcom do škôlky v pondelok, alebo možno o dva týždne, každopádne, už som to zaplatila, tak ho tam dám, keby som to nezaplatila, tak ho nedám 😀 neprinútila by som sa, ale ja cítim, že malý to potrebuje, potrebuje svoju istotu, zázemie, lebo teraz to u nás vyzerá tak, že ráno sa zobudí so mnou, ja ho oblečiem, muž mu dá jesť, to ja už odchádzam, keď prídem, muž odchádza... alebo ja ho ráno zoberiem do BA, mama je s ním cez deň, potom ideme spolu domov, skrátka každý deň vyzerá inak, potom to niekedy vyzerá tak, že je 11 hodín a on ešte nejedol, alebo o tretej ešte nespal... tak je lepšie ho dať do škôlky, kde sa mu budú venovať...

ak sa mu nemám venovať na 100 % alebo aspoň 90%, tak je to o ničom, zbytočne som len nervózna a on je potom zlý, ako napr. dnes

tinni
31. okt 2007

ahoj Tilly, a ako to maly zvlada? aj ja rozmyslam okolo 2 rokov dat malicku do skolky...