Snažilky s anjelikmi. Pridajte sa

Ahojte, tak som si vas docitala a riadne si poplakala... Esteze som sama doma lebo drahy mi stale vravi, ze ked je smutno mne, je smutno aj nasmu drobcekovi... Viem, ze je to tak ale ked Anjelik mi stale chyba!
Chcela by som vas povzbudit v snazeni, ako som otehotnela, je mi lepsie ale aj tak stale myslim na nasho prveho drobceka... Nikdy na neho nezabudnem! A tazke je aj to, ze mam stale obrovsky strach, pred kazdou kontrolou sa mi zvysi tlak a ked si lahnem na sono, kym doktor neukaze srdiecko, ani nedycham 😒
Som stastna, ze mam noveho doktora a ze chodim k nemu tak casto na poradnu a vzdy mi urobi aj sono...ked si spomeniem, ze som mala v bruchu 2 tyzdne anjelika a ani som to netusila.. Rozpravala som sa s nim, hladkala ho a on uz bol v nebicku ☹
Tazke bolo cele to obdobie, porod, nemocnica, stretnutie so znamymi... So slzami v ociach ale kazdemu som povedala, ze sa o tomnechcem bavit...bolo to lepsie ako mlcat alebo sa vyhybat...
V nemocnioci povedali cakat 2-3 mesiace, doktor pol roka... Prve milovanie sme cakali sestonedelie ale este dlho mi bolo po milovanis smutno, az do placu, ze brucho je prazdne...ze uz v nom nie je nas krpcek..
Zacala som chodit k homeopatka, ta kazala cakat tak rok...nepredstavitelna doba...
Kedze mi lekar nepredpisal antikoncepciu, ze je to chemia a ze ak chcem zregenerovat telo, tak nie dalsou chemiou, zacala som merat BT (porodila som koncom oktorba, MS som dostala dakedy v decembri a od januara som zacala merat) Po asi dvoch cykloch som zistila, ze ani nemam ovulaciu!!! To bolo take strasne a beznadejne zistenie... Ale doktor vysvetlil, ze ked telonie je fit tak docasne vypne reprodukcnu funkciu.. A tak som cakala.. Ovulacia prisla asi po 3 mesiacoh, hned soms a potesila ale aj tak sme si davali pozor, chceli sme zacat snazit po lete
A zrazu som mala pocit, ze som tehotna! ozaj, este som asi ani nebola, ani vajicko nemohlo byt zahniezdene a ja som vedela ze som tehu... Tes bol negativny, jeden den, druhy den, piaty den....ale ja som verila!!! MS neprisla a test bol zrazu //
Ani som nevedela, ci sa mam tesi alebo bat.... Uz som v 14 tt, 2. trimester ale strach ostal... No uz sa tesim na november a zacala som kupovat vybavicku, v malom, ale vzdy pre radost
Preto skusajte snazit hned ako sa na to citite, telo samo vie, kedy zacat pracovat na 100%

Viem, ze som sa rozpisala ale viem co prezivate a chcem vam vliat nadej do dalsieho snazenia.. mame len jedneho anjelika, anstastie... A dufam, ze ostane len jeden!
Som doma uz od 6tt, na rizikovom, vzdala som sa super prace, platu a vsetkych zalub vcetne domacich prac ale som rada, ze nemusim lezat v nemocnici a ze robim pre nase druhe babo vsetko co sa da!
casto mam vycitky, ze nic nerobim ale nastastie mam doma oporu, ktora to chape, vo vsetkom mi pomaha a ked sa namaham, este mi aj vynada 🙂
Zatial je vsetko v poriadku, verim, ze dozijeme stastneho konca a strasne moc si prajem, aby kym sa nam narodi babo, ste uz boli vsetky stastne tehotne!!!
MOC MOC MOC vam drzim palce! Som rada, ze vas tu mam a ze mame rovnake osudy, ze v tom nie sme same!

Garneli, uzivam 2x denne Acidum folikum a 1x denne femibion 800! verim, ze som v dobrych rukach a ze dostavam vsetko, co treba! Femibion 800 je len na prvy trimester tak uvidim, buduci piatok mam poradnu
Ak ti este mozem poradit, nenechaj sa zdierat kadejakymi firmami, obzvlast ak v tebe vzbudzuju nedoveru.. Najdi si radsej seriozneho psychologa, s ktorym nazriete do tvojho detstva a vztahu s mamou, (mozno je na case jej odpustit) a dobreho homeopata ktory ta bude sice liecit liekmi rastlinneho povodu ale konkretne usite na teba!

Pekny den vam vsetkym!!!!

Ahoj Zuzanečka. Veeeľmi sa teším, že si tehulinka. 🙂 Ja som zatiaľ iba vo fáze, že meriam BT a totál dva mesiace bez ovulácie. Ide ma z toho poraziť. Na jednej strane sa ukľudňujem, že už som bola tehu, no na druhej strane som netrpezlivá, lebo sa cítim taká prázdna. 😢
Keď malá zomrela museli mi zastavovať mliečko. Manžel ma niekoľko dní silno obväzoval, že som ani dýchať nemohla. Veľmi sa mi tým zmenili prsia a som z toho nešťastná. Stratila som na ne akúkoľvek citlivosť a ostatnom ani nehovorím. 😒
Tiež som po pôrode okamžite zmenila gynekológa za doktorku. Taktiež mi povedala, že budem riziková a budem musieť chodiť na častejšie prehliadky. Ešte počkám tento mesiac a ak nebude úspešný, som rozhodnutá k nej ísť a poradiť sa čo ďalej.
To je super, že si doma a oddychuješ. Ináč, keď otehotniem taktiež sa chystám byť doma, pretože cez prvé tehu, som vôbec nebola v pohode - veĺa stresov, vôbec som sa nemala čas sa tešiť, už takú chybu neurobím.
Brala si pred tehu nejaké lieky napr. Duphaston, alebo niečo iné?

Ahojte babenky. Je tu niekto?

Ahojky Teuška. 🙂

Zuzka, veeelmi ti drzim palce, aby vsetko dobre dopadlo a dakujeme za povzbudenie do dalsieho snazenia.

Kacenka, aj mna teraz caka zmena gynekologa. Po porode mi rovnako zastavovali mliecko a manzel ma obvazoval, prsia si naozaj vytrpeli svoje ☹ Ale neboj, uz bude len dobre, aspon tomu chcem verit.

Ahojte 🙂 , aj u nas boli prsia zvazovane, mlieko zastavovane, som si vytrpela, aj inekcie hormonalne na zastavu mi pichali, ostalo mi vysoke cislo v podprsenke ☹

Kacenka, aj ja som odchadzla z nemocnice cela dopichana, na zastavenie laktacie, na stiahnutie maternice... ruky som mala ako keby ma muz bil a prsia som si zvazovala obvazom... Ale zo vsetkeho najhorsie pre mna bolo lezat na vzdycharni s rodiacimi mamickami 😢 a potom, ked uz bolo po tych ukrutnych bolestiach (zle mi pichli epiduralku) a ostla som lezat na sale...sama, bez babatka, prazdna....

Urcite bude uz dobre, rychlo sa otehotnite nech mozme spolu kocikovat 🙂

Joooj, a aby som nezabudla, STASTNE BRUSKA!!!!!! treba verit, viera lieci 🙂

Ja som zasa mala cisársky s tým, že bude iba lokálny a pichli mi epidurálku, no žiaľ nezabrala a doktor to zistil, keď som zvrieskala, pretože mi rezal brucho "zaživa". 😒 Potom ma hneď uspali a zobudila som sa až niekedy za tri hodiny. Ubolená a sama s bolesťou v duši. Najhoršie, žen môj pôrod prišiel tak nečakane, že nikto z rodiny nevedel, že vôbec rodím. Až za dve hodiny (to viem iba z rozprávania) ma prišla do nemocky pozrieť segra a dostala ešte vynadané, že ako to, že nemám nachystané vložky, obväzy a plienky pre bábo. Ja v 25 tt. som mala predvídať, že porodím. Pretým večer na vizite som sa pýtala primára, že čo so monu bude a on mi na to všetko povedal "však si tu poležíte 2 mesiace. Najhoršie, že takéto maličké bábätka majú dostať okamžitú starostlivosť a malú previezli až o 13.30 hod do Martina, kde je centrum pre takto skoro narodené bábätka. Podotýkam, že sa narodila ráno 9.10 a čítala som, že sa má predčaniatkam zabezpečiť BEZODKLADNÁ a OKAMŽITÁ starostlivosť. Je to kruté, no som presvedčená, že čakali, či vôbec najbližšie 3 hodiny bude žiť. Mne ostali prsia teda dosť ovisnuté, žilky popraskané a bradavky mi vzostúpili dovnútra. Dr. mi povedala, že budem mať problém, keď budem mať druhé bábo, aby sa prisalo. 😢 Teraz keď mám menzes, absolútne nič na nich necítim. Po cisárskom som takisto ležala s mamičkami a ich detičkami a bolo mi tak hrozne, ako keby mi tisíce nožov pichali do srdca. Tú boleť ešte občas cítim. ☹

Ešte som chcela napísať, že po cisárskom mi pichali Heparínové injekcie do ramena a to bola taká bolesť, že ma až dvíhalo z postele a mala som slzy v očiach. Bolo mi doslova povadané, že každá žena po cisárskom "zjape" po týchto injekciách. Keď som prišla do Martina za malou a zahovorila som sa tam so sestričkami o tom, tak tie až hýkali, že kde pichajú Heparín do ramana. Vraj u nich sa pichá do brucha. Zaprisahala som sa, že nechcem druhý cisársky už len kvôli tým injekciam. 😠

Ja som rodila prirodzene, ale bez plodovej vody , ktora vytiekla pred tym, ukrutne kontrakcie, vyvolane vyvolavackou, pri dcere som take silne kontrakcie nemala, taky mlady zachranar co sa ucil prvu pomoc na stazi v nemocnici, mi suchal chrbat, velmi mi to pomahalo, nakoniec prisiel porod, plny strachu o syna, v teplote bezmocnosti 😔 , par krat som zatlacila a nic, potom prisla zvieracia kontrakcia a maly doslova vyletel zo mna von, hned ho odnasali na JISku do inkubarota, kde ho ozivovali, mna uspali a urobili mi kyret, ja som sa zase zaprisahala, ze ak mam prezit takeho utrpenie tak radsej idem rodit do buducna ak sa poradi cisarskym rezom..., po prebrati z narkozi ma zo sali odniesli na izbu, taky boli ohladuplny , ze som na nej bola VIP da sa to tak povedat, SAMA, maleho mi nechceli dovolit ist najprv pozriet, ze by mu moj plac ublizil...., ukrutne som trpela, ani som nejedla ani nepila, ale ked prisli zhruba o osmej vecer, ze ho mozem ist pozriet, tak som vedela, ze je to zle, a o desiatej vecer umrel 😢 . Tiez ma dopichali do zadku stiplave inekcie na zastavu mlieka, do zili dvojo antibiotik, potom lokalne dalsich dvojo, no proste strasne to bolo, astma ma nicila, psychika strasna, nechcela som ist ani do spolocnej miestonosti kde sa jedlo, nakoniec ma prinutila jedna baba z vedlajsej izdy , ktorej sa syn narodil v 27tt a tiez bojoval o prezitie, s nikym som nekomunikovala, iba s rodinou...
po vizitach som ocami, doslova prostila primara v nemocnici nech ma pusti domov, lebo by som sa nacisto zblaznila, s tej beznadeje, ....
manzel pomedzi to dal navrh na presetrenie zanedbania starostlivosti lekarom....
proste strasne to bolo, dufam, ze to uz nezazijeme... 😔

este som chcela napisat, ze v case mojho porodu, mojho manzela museli kriesit, na internom odeleni, co im tri krat skolaboval, zo stresu s tladom 220 na 150, grcal, bledy bol .........dcerka moja v krcoch sedela s ostatnou rodinou pred dverami.....plny slz.........strasne, strasne, strasne 😢

a doktorka Petrovičova z Banskej Bystrice si nadalej ordinuje, stara sa o tehotne mamicky atd...
niektore si ju dokonca aj chvalia, ani sa im necudujem ked si nemuseli prejst tym co my

ale zivot sa zmeni v sekunde a nikto to neovplyvni, takze dokial zijeme ideme dalej...a šťatné bruško , dúfam, že na nás všetky ešte čaká,.........a nielen z tejto témy 🙂

pekný večer...........trošku som sa rozpísala........a dobre mi to padlo p 🙂 á

ahojte,kacenka môžem sa ťa spýtať v ktorej nemocnoci si rodila?

Takynka moja, posielam Ti veľa pozitívnej energie, neboj ako napísalazuzka88 - ešte budeme spolu kočíkovať. 😵

Zuzanka, ja som rodila v Žiline a s manželom sme sa zaprisahali, že nikdy, nikdy viac. Prispela som aj svojimi "zážitkami" do témy - Žilina verzus Martin.
Ak chceš čítaj:
https://www.modrykonik.sk/forum/show.php?vThrea...

Keď si na to obdobie spomeniem, je mi až zle 😝 a o manželovi ani nehovorím, aký je na nich ešte teraz nahnevaný. 😠
A to som bola ešte jemná. Doslova zo mňa za pár dni urobili handru.

som si aj myslela , že vŽilina lebo ja mám tiež hroznú skúsenosť...ked som vlani prišla o mimi tak som musela ísť na kyret aj ked som nevedela čo má v na žilinskej gynde čaká ani vo sne by my nenapadlo že to bude take zle ☹ rano ma bol manžel zaviesť do nemocky a to ma na príjme už chytali strašné bolesti, neskôr somsa dozvedela, že to bola také niečo ako kontrakcie, tak som hovrila dokimu že mi je strašne zle točí sa mi hlava a tak išla som im tam odpadnúť, nemali mi ani tlak čím zmerať lebomali pokazený tlakomer!!!!! potom ma nejak dali do kopy ale začala som hrozne krvácať tak ma sestričk zaviedla na izbu, že príde po mňa na predoperačné vyšetrenia, tem čas bol nekonečný a ja som krvácala čoraz viac, bolo to hrozné ukrutné bolesti a krv sa tak zo mňa valila, že som radšej už iba sedela na WC, potom sa mi nejak podarilo dostať k takej mladej doki, tak som sa jej pýtala či mi môže niečo dať od bolesti a že hrozne krvácam a ona že už musím do obeda vydržať lebo kyret robia až od 12hod!!!
nasledovalo predoperačné vyšetrenie na internom kde ma bola sestrička odprevadiť a nechala ma tam, ale tam som to už nevydržala a úplne som odkvecla bola som taká slabá, že somuž ani nevládala sedieť, tak im z interného volali, že nech si po mňa prídu a niečo somnou robia lebo že vykrvácam, tak asi o 10 min prišla sestrička a už ma viezla na vozíku, kde som jej po ceste odpadávala... a potom si už len pamätám ako zhnánali nejakého dokiho, ktorý by čím skôr spravil ten kyret,kedze este nebolo 12hod!!! a pre istotu mi nachystali aj transfuziu s krvou.no a potom som sa už zobudila len na izbe a cítila som hrozné prázdno a staršnú zlosť, že ma nechali takto kruto trpieť a pritom to mohlo byť inak.
ja som proste absolútne žilinskou nemocnicou znechutená, ich prístupom k pacientkám je to humus, je to smutné ale je to tak.

tento rok ked som bola na kyret tak to už nebolo také zlé, ale aj tak noradšej sa už ani nevyjadrujem, našťastie som nekrvácala a nemala ani bolesti a už som vedela čo ma čaká, bohužiaľ ☹
kati a k akej doki teraz chodíš?

Zuzka, tak to Ti verím každé slovo, ktoré si napísala...
Mala som v Žiline Lániho, predtým v dávnej mladosti Medovarského a teraz som si cez rodinnú známu vybavila v Bytči Dr. Ančicovú a som veeeľmi spokojná. Keď som mala problémy v tehu, tak ma pred pôrodom pobolievalo v podbrušku ako pri menzes, no bola som iba v 25tt. No a on na to, že sa moc sledujem a tehu si vôbec neužívam a ja som mala už kontrakcie!!! Mám naňho veľmi ťažké srdce... 😠
A Ty si ako na tom s doktorom?

ja som po prvom tehu odišla od Dr.Kabzanovej lebo ma dosť prekvapil jej prístup v celej tej situácii....ale to je jedno teraz chodím k Dr.Paučinovi a napriek tomu, že aj 2x som znovu potratila, mal veľmi profesionálny a citlivý prístup....naozaj je veľký rozdiel lekár a lekár.
som si Kati prečítala ten tvoj príspevok čo si nechala link a akoby si mi myšlienky čítala....

Ja som tiež rozmýšľala nad Paučinom a Dr. Kianičkom (v Za nemocnici mal kedysi na starosti rizikovú poradňu), ktorý si otvoril nedávno ambulanciu na Solinkách, no tentoraz som stavila na ženu. V ZA je to dosť veľký problém s gynekológmi a o ženách ani nehovorím. 😝 Všetci dobrí odišli väčšinou do Čiech. Segra taktiež odišla od Lániho a šla k Hartelovi, no tam si musí platiť úplne za všetko, ešte aj za odber krvi, ale je spokojná. Dal ju ako tak do poriadku. Malá nám zomrela v nedeľu a ja som potrebovala bezodkladne v pondelok ráno zastaviť laktáciu a nová Dr. v Bytči ma zobrala hneď ráno bez toho, že by ma poznala a mala som u nej kartu. A keď som bola u nej na kontrole po šestonedelí a robila mi prehliadku, prvýkrát sa mi stalo, že ma nič nebolelo. Je veľmi citlivá a všetko mi povysvetľovala, čo a ako do budúcna. 😉

tak Kati aspoň, že máme dobrých Dr 🙂 ja na dnes kočím, prajem dobrú nocku, zas niekedy nabudúce sa ozvem
a "šťastné bruško" je super heslo 😉

Dievcata, ked som citala o vasich skusenostiach z nemocnice, musela som plakat. V takej tazkej chvily, taky pristup. Ja mozem byt stastna, ze som rodila v Ruzinove, dostala som nadstandardnu izbu, cely personal so mnou spolucitil, po porode mohol byt so mnou ubytovany aj manzel, inac by som sa celkom isto zrutila a jedlo mi nosili na izbu, aby som nemusela medzi mamicky s detickami. Ale jest mi aj tak nechutilo. Aj napriek tomu som sa vypytala z nemocky domov, nemohla som tam od bolesti ani dychat, tych injekcii a infuzii som si uzila tiez pozehnane. Kacenka, aj ja som svojmu gynekologovi hovorila, ze mam bolesti ako pri menstruacii (az ked mi vyvolali porod som zistila, ze to vlastne boli kontrakcie) a to od 30. tyzdna, predpisal mi len magnezium, potom som tam stale chodila, ze sa mi nejako nepozdava, ze mam vysoky tlak (stale nad 140/90) a chudnem, kazdy tyzden 0,5 kg, namiesto priberania, on na to, ze to som mala v tele zadrzanu vodu, hoci ja som patrila k tym stastnym zenam, ktore neopuchali. Ani vysledky krvnych testov neboli uz dobre a on nerobil nic. Malicky statocne bojoval este celych 6 tyzdnov, pricom ja som presvedcana, ze ho mohli zachranit, keby venoval mojmu pripadu viac pozornosti a nepodcenil by uvedene skutocnosti. Velmi vam drzim palce, ja som tiez zo Ziliny, len sme sa prestahovali ku BA a viem, ze je tam velky problem najs dobreho gynekologa a aj o nemocnici som pocula vela, zial len v tom "zlom svetle". Drzim vam vsetkym palce a lucim sa s heslom tejto temy "stastne brusko" - naozaj krasne heslo 🙂

Ahoj Lucka. Tak to si mala doslova šťastie v nešťastí, že si mala aspoň takú starostlivosť. Akurát včera večer sme sa o tom rozprávali s manželom a veru sme si - nechcem to nazvať, že ponadávali, lebo to už teraz nikomu nepomôže. Keď som chodila za naším maličkým chrústikom, boli v inkubátoroch detičky narodené v rôznych týždňoch. A viem, že pri detičkách narodených po 30tt. bola už 100% šanca na záchranu. Tie bábätká napriek tomu, že mali okolo 1,5 kg sa mi oproti tej našej zdali také obrovské. 😔
Lucinka, ja som už tiež prestala rozmýšľať nad tým, že keby som hanto alebo toto urobila ináč, tak mohla by tu dnes byť s nami. Veľa okolností hralo proti nám. Teraz viem, že je to ako som to tu už spomínala - nezvratný osud. Jedine, čo mi to do budúcnosti dáva, že už absolútne nič nepodcením, žiadne zapichanie a bolesť a okamžite navštívim svoju Dr. Veď radšej 10-krát skôr ako raz neskoro. Najhoršie, že to malo byť teraz májovčatko a všetky moje kamarátky už teda porodili, alebo už čakajú každú chvíľu. Navždy mi to bude všetko pripomínať a asi sa porovnávaniu veku neubránim. ☹ Ani som si ju nedala do svojho pasu, lebo ja ju tu nemám a keďže nemôžme nikdy nikoho vlastniť, tak ju tu už nechcem na Zemi k sebe priputávať. Idem teraz na cintorín, na hrobček zapáliť sviečku a dať ružový venček, ktorý som jej z lásky spravila.

A to heslo ŠŤASTNÉ BRUŠKO vymyslel môj manžel a vždy keď mám slabšiu chvíľku povie tieto dve zázračné slovká a hneď mi je pri srdci lepšie. 🙂

Ahoj Kacenka, mas taku velku pravdu, je to nezvratny osud, aj ked je to take tazke prijat. Ale zazracne slovka "stastne brusko" si odteraz vzdy poviem, ked na mna pride tazka chvilka a zacnem upadat do depresie. Veru, pomaha to. Som rada, ze je tato tema, mne ste vsetky velmi pomohli. Aj ja nasmu chlapcekovi vyrabam venceky a kyticky na hrobcek, je to take bolestive, ale viac pre neho urobit nemozem 😢
Ale uz nechcem byt taka negativna, ved tym skodim nielen sebe, ale aj vam a to veru nechcem. Chcem, aby sme vsetky verili, ze sa raz budeme spolocne tesit z nasich deticiek. Uz aby to bolo ...

Ahoj Lucka. Chcela som sa spýtať, či si doma na "materskej" alebo už pracuješ? Ja som využila možnosť a ostalo som doma 14 týždňov ako nám to náš štát dovoľuje. Od 1. mája som už mala nastúpiť do práce, ale dala som sa na PN, lebo pracujem v školstve a absolútne nie som schopná sa teraz medzi detičky vrátiť. ☹

Kacenka, ja som tiez vyuzila matersku a do prace som mala nastupit 24.4., no so sefom som sa dohodla, ze mozem do 11.5. pracovat doma, ale teraz som uz musela nastupit. A nie je to lahke, chodit tam je doslova nocnou morou. Ja tiez tak trosku ucim, ale viac robim vyskum. Mojimi studentami su vsak nastastie viac ako 18 rocny ludia. Tento semester som vsak poziadala, aby som ucit nemusela. A ty ucis ako stare deticky? Je to tazka, ale krasna praca a tak ti drzim palceky. Tebe sa aspon nebudu v praci vsetci vyhybat, ako mne.

Rozumiem Ti Lucka, že to nie je ľahké. Keď si predstavím, že by som sa mala vrátiť naspäť do práce, asi by som to nezvládla. Všetko by mi to pripomínalo, každú chvíľku, ktorú som tam prežila, keď som bola taká šťastná. 😒 Ja učím na špeciálnej ZŠ - tento školský rok som mala malých druháčikov. Boli šiesti, bol to A variant, takže mali len ľahký stupeň postihnutia a sem tam boli aj poruchy správania. Mali sme však aj B a C variant, kde už boli detičky od tých stredných až po najťažšie mentálne a telesné postihnutie. Ja si to však neviem predstaviť sa tam vrátiť, pretože ako to tam poznám tak by sa mi ľudia vyhýbali a možno radšej aj ja im, len aby sa ma nikto nič nepýtal, ale to sa nedá, pretože ako učiteľ musíš neustále spolupracovať, či s ostatnými učiteľmi, rodičmi, atď. Nie je to ako práca v kancelárii, kde si robíš svoju robotu a sú tam 2-3 kolegyne. My sme tam zároveň otehotneli tri učiteľky, obidve už majú zdravé bábätká, len ja som zostala s prázdnou náručou. 😢
Akurát mi tento týždeň volala riaditeľka, že so mnou už nepočíta. No, čo možno sa do školstva už nevrátim. Robím si ešte doplňujúce štúdium špec. pedagogiky, tak uvidím, či v júni urobím štátnice, lebo sa mi teraz veľmi zle učí. ☹

Ahoj Kacenka. Som rada, ze tu niekto je. Aj ja robim v skole, som vychovavatelkou na ZS. A tiez som mala velky problem vratit sa spat do prace, lebo vsetci vedeli, ze bola uz 3. krat tehotna. A teraz rozmyslam, ze bolo najlepsie keby sa zadarilo cez prazdniny, aby som to nikomu nemusela hovorit, ak sa to zasa nepodari. Ale ja nie som vobec presvedcena o tom, ci sa mam do toho este pustit.
Ale myslim, ze ta priprava na statnice by ta mohla dobre rozptylit. Skus sustredit vsetko na to, viem ze sa mi to lahko radi, ale niekedy je lepsie sa odputat od reality.