Snažilky, tehuľky a maminy z Gyncare Košice III.

Chlamýdie, chlamýdiová infekcia

Chlamýdie sú baktérie, ktoré žijú vo vnútri ľudských buniek, pre mnohých úplne neznáme. Poznáme viac druhov chlamýdií, avšak zaujímavé sú dva druhy:

* chlamýdie, ktoré vyvolávajú infekcie močovopohlavného a reprodukčného systému – Chlamydia trachomatis
* chlamýdie, ktoré postihujú najmä horné a dolné dýchacie cesty – Chlamydia pneumoniae a Chlamydia psittaci (tá sa vyskytuje najmä u chovateľov vtákov a ľudí, ktorí prichádzajú do kontaktu s ich exkrétmi)

Chlamýdie, ktoré žijú vo vnútri bunky znemožňujú týmto bunkám plniť si základné funkcie, preto tieto bunky častokrát nie sú „plnohodnotné“. V močovopohlavnom systéme napádajú bunky, ktoré sa nachádzajú v pošve, krčku maternice (rizikové miesto pre vznik nádorov), v maternici, vajíčkovodoch. Chlamýdie sa však cez vajíčkovody môžu dostať aj do brušnej dutiny, kde môžu vyvolávať napríklad zrasty. U mužov napádajú najmä bunky močovej rúry, ale môžu postihnúť i predstojnú žľazu (prostatu), nadsemenníky a iné časti močovopohlavného systému.

Chalamýdie, ktoré postihujú dýchací systém napádajú napríklad bunky mandlí, hrdla, priedušiek a pľúc, aj niektoré bunky imunitného systému. Vo vnútri postihnutých buniek prebieha životný cyklus chlamýdií, ktorý je pomerne komplikovaný. Bunky poskytujú chlamýdiám všetko potrebné k životu – najmä však energiu. Chlamýdie sa môžu v postihnutých bunkách nachádzať v 2 formách:

* ako aktívne, rýchlo sa množiace chlamýdie
* ako pasívne, pomaly sa množiace alebo „spiace chlamýdie“.

Chlamýdie chcú vo vnútri infikovaných buniek predovšetkým prežiť, preto sa pomerne rýchlo množia, v jednej infikovanej bunke môže byť až 10 000 chlamýdií. Na druhej strane chlamýdia môže svoje množenie na dosť dlhý časť spomaliť alebo zastaviť, ak k tomu nie sú vhodné podmienky. Po ukončení životného cyklu chlamýdie usmrtia postihnutú (infikovanú) bunku a napádajú nové bunky, pretože schopnosť chlamýdií žiť mimo buniek je minimálna. Postihnutie a poškodenie, poprípade usmrtenie buniek chlamýdiami sa navonok prejaví ako zápal, výtok, zrasty, mnohí postihnutí však nemajú žiadne problémy.

Spôsobujú ochorenia popisované už na egypských papyrusoch, spomeňme pre ilustráciu ochorenia ako očný trachóm. či neplodnosť, priedušková astma, infarkt myokardu, skleróza multiplex, Alzheimerova choroba a mnohé ďalšie.

Infikovanie

Chlamydia trachomatis, ktorá vyvoláva infekcie močovopohlavného systému sa prenáša takmer výhradne pohlavným stykom, ale aj priamym kontaktom s kontaminovanými predmetmi - bielizňou, vreckovkami, uterákmi. Preto takmer výhradne, lebo existujú jedinci, ktorí boli evidentne infikovaní C. trachomatis, avšak prenos pohlavným stykom kategoricky vylúčili. Je potrebné si uvedomiť, že pohlavný typ chlamýdie je vysokoinfekčný a šanca nakaziť sa pri nechránenom pohlavnom styku je asi 60%. Len pre zaujímavosť šanca nakaziť sa infekciou HIV je asi 0,3-0,6%. Chlamydia trachomatis je najčastejšou pohlavne prenášanou chorobou vo vyspelých krajinách. Pre prevenciu infekcie C. trachomatis platia všetky zásady bezpečného pohlavného styku! Väčšina mužov a veľká časť žien nemá žiadne klinické prejavy infekcie.

Chlamydia pneumoniae a Chlamydia psittaci sa prenášajú kvapôčkovou infekciou a postihujú dýchací systém. Pred týmto spôsobom prenosu sa nedá chrániť, nakoľko kvapôčková infekcia sa šíri v komunite veľmi rýchlo, v epidémiach a účinná očkovacia látka momentálne nie je dostupná.

Prejavy infekcie

Ak máte akékoľvek gynekologické, urologické ťažkosti je potrebné okamžite kontaktovať gynekológa, urológa alebo obvodného lekára, ktorý Vás odošle na príslušné vyšetrenia. Je to zásada, ktorú neradno podceňovať, pretože infekcie spôsobené chlamýdiami sú síce časté, ale podobné prejavy môžu mať aj iné ochorenia, ktoré môžu byť niekedy i vážnejšie.

Prejavy chlamýdiových infekcií sú rôzne. Veľká časť pacientov nemá žiadne ťažkosti – až 95% mužov a asi 30-50% žien.

Najčastejším klinickým prejavom infekcie u žien sú bolesti v podbrušku, zmena charakteru výtoku, znížená chuť k sexuálnemu životu. Bolesť v podbrušku je väčšinou tupá a môže byť prechodná, ale i trvalá. Chlamýdie však môžu spôsobovať prakticky všetky druhy gynekologických ťažkostí, preto je vhodné konzultovať lekára. Chlamýdie najmä v období akútnej infekcie spôsobujú štípanie a pálenie pri močení. Chronická (dlhotrvajúca) chlamýdiová infekcia spôsobuje aj zrasty v brušnej dutine spojené s bolesťou, častokrát pri pohybe, niekedy môžu byť zrasty aj v miestach, kde sa nachádza žlčník alebo pečeň. Infekcia chlamýdiami môže zmeniť charakter menštruačného cyklu. Prejavom chronickej chlamýdiovej infekcie môže byť neplodnosť spôsobená zmenami vo vnútorných rodidlách, najmä nepriechodnosťou vajíčkovodov a zmenami sliznice maternice, vo vzácnych prípadoch môže dôjsť aj k vzniku mimomaternicového tehotenstva.

U mužov častokrát infekcia chlamýdiami prebieha bez klinických prejavov, najčastejším klinickým prejavom je pálenie a štípanie pri močení. Vyskytuje sa však i bolesť v oblasti prostaty a semenníkov, poruchy močenia, nemožnosť vymočiť sa úplne. U časti pacientov vznikajú poruchy v sexuálnom živote a tvorba protilátok proti spermiám. U infekcií vyvolaných C. trachomatis sa môžu vyskytnúť niekedy aj prejavy mimo pohlavného a močového systému. Najčastejšie je to bolesť kĺbov spojená s ich opuchom niekedy aj s horúčkou a zápal spojoviek.

C. pneumoniae vyvoláva infekcie dýchacích ciest – od zápalu hrdla, dutín, stredného ucha až po zápal priedušiek a zápal pľúc. C. pneumoniae je veľmi často vyvolávateľom infekcií dýchacích ciest – vo veku 14 rokov prekonalo viac ako 80% detí aspoň raz chlamýdiovú infekciu. Infekcie dýchacích ciest sa častokrát vyskytujú počas epidémií, nie každá epidémia je chrípková! Najzávažnejšou formou chlamýdiovej respiračnej infekcie je zápal pľúc, chlamýdia je jedným z troch najčastejších vyvolávateľov.

Predpokladá sa vzťah C. pneumoniae k mnohým iným ochoreniam – skleróze ciev a infarktu srdca, niektorým ochoreniam centrálneho nervového systému (sclerosis multiplex, Azheimerova choroba). Chlamýdie sú častokrát usídlené v dýchacích cestách pacientov s alergiou, astmou a chronickými ochoreniami pľúc. Takáto chronická chlamýdiová infekcia môže zhošovať základné ochorenie – napríklad zvyšovať počet astmatických záchvatov alebo zhoršovať ich priebeh. Preto je vhodné najmä mladých pacientov s astmou vyšetriť na prítomnosť chlamýdií.

Ako diagnostikovať?

Každú infekciu možno dokázať priamo alebo nepriamo.

Priamy dôkaz spočíva v jednoznačnom potvrdení výskytu chlamýdií v mieste infekcie. Nepriamy dôkaz spočíva v dôkaze protilátok proti chlamýdiám v krvi alebo v mieste infekcie. Takýto dôkaz chlamýdií je spojený s vyšším výskytom chýb a nepresností.

Z toho vyplýva, že najpresnejšie môžeme chlamýdie určiť iba ich priamym dôkazom v mieste infekcie. Chlamýdie síce možno dokázať i kultiváciou – tj. rastom na špecifických médiách a ich následnou identifikáciou– je to však menej presná metóda. Najpresnejšie metódy k identifikácii chlamýdií sú metódy, ktoré využívajú priamy dôkaz ich nukleovej kyseliny.

Odkiaľ brať materiál na dôkaz chlamýdií?

U žien najoptimálnejšie z krčka maternice, u muža z moču alebo z výteru z močovej rúry. Priamy dôkaz je temer nemožný u žien, u ktorých nemožno urobiť výter z krčka maternice – napríklad u žien po operačných zákrokoch. U muža, najmä pri chronickej infekcii je vhodné urobiť pred vyšetrením masáž prostaty.

Oveľa ťažší je dôkaz na C. pneumoniae. Možno ju dokázať priamo z výtoku z nosa alebo z materiálu, ktorý vykašľal pacient. Materiál odoberáme vždy cielene z miesta infekcie. Častokrát sa pri dôkaze C. pneumoniae opierame o dôkaz protilátok v sére, toto vyšetrenie má 2 limitácie:

1. protilátky sa temer vždy vyskytujú až po 10 dňoch od začiatku infekcie, nemôžeme ich dokazovať v prvý týždeň infekcie – teda v čase, keď má pacient akútnu infekciu.

2. protilátky proti C. pneumoniae sa veľmi podobajú na protilátky proti C. trachomatis a možno si ich pomýliť.

Čítajte viac: http://primar.sme.sk/c/4116548/chlamydie-chlamy...