Spoločné žitie po svadbe. Čím ste si prešli vy?

kikusa100
9. jún 2009

caute kocky..
som cerstvo vydata a zaujima ma ako ste si zvykli jeden na druheho ked ste zacali spolu byvat a akym problemom ste celili..ci ste si nesli na nervy alebo bolo vsetko ok..ako to zmenilo vas zabehany zivot pred tym..lebo vela ludi hovori ze manzelstvo vela zmeni..tak chcem poznat nazory inych ludi ktori su v manzelstve dlhsie aby sa clovek vedel aj vyvarovat roznym chybam a tak... lebo aj napriek tomu ze sa ludia lubia predsta sa spojili dva odlisne svety, kazdy ma ine zvyky a tak... ze ako ste si zvykli a cim ste presli.
dakujem.

fidka79
Odpoveď bola odstránená
Zobraz
vroni
9. jún 2009

U nás pohoda..... K poriadku máme obidvaja ležérny vzťah (čisto musí byť, ale z trička na zemi sa nezbláznim), pred praním automaticky prejdem byt (a chlap ráno v kúpelni zúri, lebo vždy, naozaj vždy zabudnem zavesiť nové uteráky 😝 ), ale dokáže ma dostať do vývrtky, keď sa chlap naje a picne tanier na umývačku (namiesto dovnútra 😠 ) Minule som sa mu vyhrážala, že nová umývačka bude so zabudovaným senzorom, ktorý mu vynadá vždy, keď tanier nechá vonku. Chlap sa ma s výrazom mučeníka opýtal: "Zabudujú umývačke ten tvoj senzor (na vynadanie) alebo budete na mňa dve?" 😀 😀 😀 No, a ráno som našla tanier od raňajok - správne, na umývačke 😠 😠 😠 Ešteže išiel na služobnú cestu, lebo by sa u nás asi boli objavili lietajúce taniere 😉 Ale inak sa dohodneme vo všetkom a nebolo ani treba nejako zvlášť sa prispôsobovať (žijeme v spoločnej domácnosti 5 rokov) Domáce práce si nedelíme, kto má čas, urobí a druhý chváli, nekritizuje 😝

depecko
10. jún 2009

S manželom žijeme spolu 5 rokov,z toho 2 sme manželia.Nezmenilo sa nič,MM je poriadkumilovný,"len" v skrini,má doslova komínky z tričiek,...košele presne na vešiaku,ale keď vstúpite k nám do bytu,bunda hodená na poličke,aspoň dva druhy topánok má vytiahnuté zo skrinky,taška hodená v strede chodby...akoby prišiel malý chlapec zo školy..nie dospelý muž z práce.Najskôr som s tým bojovala,prosila,upratovala za ním,hnevala sa,kričala....Ale časom som prišla na to,že si škodím len ja sama sebe.On tvrdí že keď príde domov,chce sa cítiť ako doma,POTOM keď on bude chcieť si to uprace....rezignujem...lebo na druhej strane-musím ho aj pochváliť,vie dať do práčky,vyvesiť prádlo,poskladať malé veci,uložiť do skriniek,upratať byt,povysávať,aj navariť..... 😉

vevusiatko
10. jún 2009

😀 Baby ako tak citam, vy mate chlapov supermanov
Kikusa ono peniaze u nas nie su hadky koli tomu ale tie mi lezie na nervy ked chlap mina na hluposti a na take veci, ale to mam skor pocit, ze to je tym zvykom zo zivota este ked nemal nas 🙂 nad sa to zmeni 😉

jabera
10. jún 2009

toto je dobra tema.... hahahaha, je to sranda.

vevusiatko
10. jún 2009

Jabera tomu ver 😀 😀 Inak mohli by ste mi poradit co dat pod postel aby som sa tam nemusela plazit poponozky a ostatne kusy oblecenia 😀 😀

daniela1983
10. jún 2009

mna ked vytoci nejaka blbost ako ponozky, tak sa zbrzim a spomenim si kolko drobnosti zase robim ja a jeho rozculuju na mne. 😉

karotky
10. jún 2009

My jsme spolu před svatbou chodili(jeden víkend jsem byla na návštěvě u něho a druhý víkend zase on u mě)asi 3/4 roku.Když jsme se vzali,první rok byl úplně báječný,než se do nás všichni začali navážet ve smyslu,kdy si zařídíme bydlení(bydlíme v rod. domku mého manžela,ale před těmi 8.lety jsme tu bydleli s jeho prarodiči a nezaopatřenou sestrou a sami jsme pro sebe měli jen jeden pokoj),kdy ne/budeme mít děti................... 😔
Prostě to bylo pořád něco,co nás každou chvíli otrávilo,protože jsme celkem nekofliktní lidé a snažíme se se všemi(v rámci možností)vycházet. 😉
Takže pro nás by byl ideál,kdyžbysme od začátku manželství bydleli sami.Toho jsme se dočkali až po 6.letech,ale i tak jsem ráda,že jsme spolu přes všechny překážky vydrželi a jsme spokojená rodinka. 😵

veronkaj
30. jún 2009

prosím skúste mi dať nejako názor,
s mojou polovičkou teraz riešime jeho vysporiadanie po rozvode a aby mohol bývalú vyplatiť vezme úver dosť vysoký,
ja mám malý byt svoj

problém teraz je v tom, že chceme bývať spolu avšak ako sa dohodnúť???
spolu by sme si kupovali nové zariadenie domu, prispievali spolu na chod domácnosti,
lenže má dve deti dospelé, ešte nezaopatrené, jedno býva s ním a chce aj nadalej a druhé je zatial u svojej známosti.
ja mám ešte školopovinné dieťa

teraz sa bojím situácie, budeme bývať my dvaja, moje dieťa, jeho dieťa si privedie svoju polovičku a budú mať deti, druhé dieťa sa rozhodne tiež vrátiť domov, pretože tam kde sú teraz maju len maličku izbu a budú mať dieťa, a moje ked dorastie to môže urobiť tiež.

teraz ako pristupovať aj keby každého iba jedno si založilo rodinu a bývali by sme spolu .

ako to potom chodí, zrazu budeme bývať spolu 3 rodiny v jednom dome, ja s mojím partnerom nakúpime nábytok, budeme udržiavať dom, budeme chcieť určitý rodinný klud, budeme mať určitý systém vo veciac, varení a vo všetkom a teraz polovičky už manželky jeho detí si to tiež budú nárokovať na to isté zázemie.

nehovoriac o tom, že ked sa s mojím partnerom niečo stane a ja tam ostatem zo svojím dieťaťom alebo už sama oni budú chcieť vyplatiť ich podieli a samozrejme si tam budú chcieť riadiť oni.

ako sa s týmto všetkým vysporiadať a ako je najlepšie sa dohodnúť už vopred, riešili ste toto niekedy????

svataterezicka
30. jún 2009

Já jsem se hned na začátku zařekla že nikdy nebudem bydlet my rodiče plus naše děti s partnery nedej bože jejich dětmi pod jednou střechou! Po mojí zkušenosti bydlení s tchyní (ta už se naštěstí odstěhovala) a švagrovou s manželem... prostě jestli chtějí "mladí" spolu pak bydlet (se svými partnerkami/partnerama) at si najdou podnájem.. je to tak lepší pro vztah mezi všemi zúčastněnými... můj názor.

vevusiatko
30. jún 2009

Ja som cakala , ze sa tu dozviem dalsie zaujimave pribehy o spolocnom ziti 😀 Ako napriklad tie ponozky 😀 😀

veronkaj
1. júl 2009

svataterezicka , niečo na tom je ale úprimne ked aj tvoje dieťa podrastie a jednoducho nebude mať inú možnosť, bude osamelý rodič alebo čokolvek, sa stať môže vyhodíš ho???
no uvidíme čaká nás ešte rozhovor, a nie jeden takže snád sa dohodneme.