Strach zo šoférovania. Ako ho poraziť?

@zuzana315 neboj sa zvladnes to..moje motto: rob to coho sa bojis a tvoj strach zmizne....
ani si nevies predstavit ako som sa bala soferovat, po urobeni vodicaku som 5 rokov nesoferovala, ale mam dve male deti a to sa bez auta neda...tak som si povedla ze musim...kolena sa mi klepali, ale donutila som sa...uz soferujem 5 mesiac, ako spominas bola to prelomova jazda, zrazu som sa nebala a islo to..teraz uz dokonca nemam ani stiahnuty zaludok...zostal mi len respekt a opatrnost...naozaj chce to len prax a nic viac..cize soferovat a soferovat..... 😉

No ja som si robila vodicak v maji 2011, a kedze som bez ruky bolo to trochu tahsie ako pre "normalne" . Poviem vam prist z dediny kde je 1000 obyvatelov a krizovatka jedine na stred dediny do Nitry a hned v prvy den jazdy do premavky mala som co robit. 🙂 V juli som kupila uplne novucke auticko a dva tyzdne nato v 6 mesiaci tehotenstva som ho rozblila, myslela som ze uz nikdy nesadnem za volant. Teraz jazdim v pohode aj s drobcom na zadnom sedadle. Jediny sposob ako prekonat strach zo soferovania je jazdit jazdit a stale dookola jazdit.

Baby neurazte sa ale ako ja neznášam tie slová: jazdiť,jazdiť,jazdiť......ja viem že je to pravda!!!! ale ked mám jazdiť musím sadnúť za volant a ja nedokážem ani to! bože ten strach je neuveritelný!!! pomooooc!!! od júla som nešoférovala..je to už veľa a tím že sa tomu stále vyhýbam,myslím že už asi ani nebudem ☹ bože,taká som na seba nahnevaná,ked tu čítam vety tipu: aj ja som sa bála a teraz šoférujem v pohode!....kamošky mi hovoria: neboj,keby nemáš chlapa doma a musíš utekať na pohotovosť s detmi,tak by si si aj sadla za volant"..no,lenže ja viem čo by som urobila....mám svokra,švagra,susedky,susedov...je velmi nepravdepodobné,že budú preč všetci naraz!

@michalka78 tak to skús nejako v sebe prelomiť... nemysli na to, že sa stane niečo zlé. ja si myslím, že skôr alebo neskôr budeš musieť. teraz si povedz, že zajtra zavezieš deti do školy a aj po ne prídeš alebo urobíš nákup.

@michalka78 - bohuzial ale je to tak, to je ako s plavanim alebo s bicyklovanim - cim menej budes cvicit tym horsie ti to pojde - hlavne teda ked zacinas. cize bud sa zatnes a povies musim ten strach premoct alebo budes vzdy zavisla od svokra, svagra, susedov 😅 😅 neexistuje ziadne ine remedium.

a ak ta hnevaju vety tipu - ja som sa bala a teraz soferujem v pohode - tak ja ti mozem povedat ano ja som sa bala a este stale sa bojim - stale prakticky po kazdej jazde si v duchu znova a znova premietam co som urobila ako som to urobila ci som niekde neurobila chybu a chyta sa ma hroza zakazdym ked si pomyslim co sa mohlo stat pretoze som isla trochu rychlejsie alebo som sa dobre nepozrela do spatnych zrkadiel a predsa ked treba tak zoberiem kluc od auta a idem, musim sa premoct lebo si neviem predstavit ze by som mala byt na niekom zavisla a otravovat niekoho lebo vsetci v mojom okoli maju aj vlastnych starosti dost nie to aby ma este rozvazali na nakupy alebo s detmi po mimoskolskych aktivitach. 😝 a ak nechcem vlacit velke nakupy na chrbte tak musim ist autom - tiez je pravda ze po meste, po znamych miestach idem do pohody, ak ideme niekam kde to poznam po dialnici tiez odsoferujem ale v neznamych miestach mam este stale paniku a vyhybam sa soferovaniu tam kde to nepoznam 😅

Ahojky babuľky ,
ak môžem aj ja sa pridám do tejto témy .. .bo asi aj mňa to čaká od apríla 😒 Budeme mat nove autíčko, čomu sa na jednej strane nesmierne teším ,ale na druhej strane sa mi mm "hrozi" že už budem konečne jazdiť aj ja .. a ako bonus dal do nášho nového auta namontovať aj automatickú prevodovku, takže podľa jeho slov sa už nemám na čo vyhovárať. Ako vodičák mám už cca 4 roky ,ale moc som nejazdila.. a vodičák mám popravde v peňaženke ako len na ukážku.

@katusska1 dobre radíš ,ale ja keď vidím v novinách tie všetky nehody ,čo sa stávajú tak ma prejde aj všetok elán.

@mmonika ja správy ani nekukám, ale dnes som išla a prvýkrát som si bola dosť neistá, pretože som išla na súd s mojim tatkom o výživné, celá som sa z toho klepala, proste nebola som vo svojej koži, a ani neviem, či som mala strach zo šoférovania alebo z neho. ale dnes to bolo prvýkrát, čo som sa za volantom necítila dobre, ešte som aj chorá, oči mi slzili, kýchala som a soplila 😀 no paráda, ale som tu zdravá, živá, a aj napriek tomu som rada že som išla autom, nemusela som sa teperiť pešo na vlak a ani z vlaku pešo...a dokonca som aj časáky stihla rozniesť (moja brigáda). inokedy chodím na bicykli, pretože viac by som previezla ako zarobila 😀. hľadaj v tom jazdení výhody...

@katusska1 tak super, že si to dnes tak super zvladla .. 😉 kedy bude dalsia jazda??, ja som spociatku aj troška jazdila,ale môj milovaný mm my každú jazdu táááááááááááááák spríjemnil, že ma časom aj chuť prešla. .a je pravda ,že si to aj on uvedomil ,ale ja som už naspäť odvahu nenabrala... dodnes 😒
A ty jazdíš v malom meste ,či vo veľkom??

@mmonika a k tým nehodám - neviem, ja už som veľakrát mohla byť dochrámaná, lebo fakt niekt. chodia jak debili alebo nepoznajú križovatky. ja keď idem tam, kde to nepoznám, tak idem pomalšie, aby som mohla sa kuknúť na tabuľky, že kam vlastne mám ísť. a aj dnes - mal BA značku a išiel predo mnou, zjavne to nepoznal, išiel rýchlo a zrazu vo svojom pruhu si len tak prudko zabrzdil. ako, ja neviem, niekedy mi prídu tí ľudia takí bezohľadní. alebo aj keď som v kolóne, tak mne nerobí problém, keď sa mi tam niekto vryje, že to urobí rýchlo, ale nie, že to robí jak spomalený film a mňa obmedzuje, ešte aj keď mi niekto napr. dá smerovku tak aj sama ho pustím, ale nie že ani nedá smerovku a bude sa mi tam kydať, nemám to rada... proste, ja sa snažím dávať čo najväčší pozor, lebo viem, že asi na mňa ostatní toľko ohľadu neberú. a nebudem dúfať, že hádam ten druhý niečo spraví. aj dnes som išla a na krajoch je ten sneh zamrznutý, a teperil sa mi tam kamión, keby nezastanem a nevyjdem úplne do snehu (nemohla som sa odtiaľ dostať) 😀 😀 tak on ani nejavil náznak toho, že by spomalil alebo sa uhol, a to mal viac miesta ako ja. proste, bezohľadnosť.

@mmonika ja už mám po autoškole, ja som dnes sama išla na ten súd, teda ešte aj pre mamu som sa stavila. to som bola v Trenčíne, také nie moc veľké mesto, ja som z dca. no a keď pôjdem na vš tak to si občas zoberiem auto, ale neviem ešte kde ma vezmú 😀. a ja som počas autoškoly (nemala som ešte papiere) občas išla s mamou alebo s dedkom alebo s Marekom, ja vždy taká šťastná že aké pokroky zaznamenám... a nemysli si, hulákali po mne, prečo na spojke sa rozbieham a bla bla bla, a mali pravdu 😀 pár príspevkov dozadu som o tom viac písala... teraz ale keď idem tak idem aj na Marekovom aute, aj samej mi ho dá, aj mama naše, proste nemajú problém a myslím, že mi veria, lebo vedia že dávam pozor - aj keď viem, že niekedy to nestačí. ja mám oporu hlavne v nich, nerobia caviky keď chcem auto, nikdy mi nedali pocítiť, že mám krátko vodičák, skôr naopak - vždy ma pochvália aká som šikula 😀. a ja mám radosť z toho.

@katusska1 no normálne si ma navnadila. 😀 no naše mesto tiež nie je nejako extra veľké, a každý vraví že jazdiť v našom meste je úplná malina .. no keď som skončila autoškolu mala som aj odvahy viac, ale potom ako som písala aj mm keď bol so mnou v aute ,dáko strácal nervy .. a ja neviem ,dáko to vo mne dalo stopku .. ale teraz od cca apríla už budem prinútená jazdiť , takže iná možnosť neni.. aj sa teším ,že konečne ,ale na druhej strane mám taký strach .. ale mm povedal ,že budeme jazdiť najprv po večeroch keď bude na ceste menej aút ,že nech naberem odvahu .

@mmonika zas vieš - či malé, či veľké, zle sa môže stať hocikde. inak ja ti poviem, že najlepšie sa ide keď je viac áut na ceste... aspoň zatiaľ mi to tak viac vyhovuje, hlavne kvôli tomu, že keď sú jamy na cestách, tak ten predo mnou do nej vbehne, a ja sa uhnem 😀DDD. ja keď idem po prázdnej ceste a je tma, tak mám zlý pocit. asi sa bojím bubákov 😀. som rada, že som ťa navnadila, ja som si počas autoškoly stále vravela, že preboha, veď taká veda to nemôže byť, zvládli to aj idioti, veď dnes má pomaly každý vodičák a chodí autom, tak prečo ja by som nemohla... a fakt to veda nie je. jediné, na čo sa sústredím je okolie a teraz aj kúrenie 😀. lebo najkôr mi je zima, potom zas teplo, potom ho zas úplne vypnem 😀. no, nič mi nevyhovie. 😀 a teš sa, ja ti tak poviem, že keď sa ti bude mať niečo stať, tak sa ti stane... takže nad tým nemysli, aj tak nič s tým nenarobíme. joj, ale som rada že sa tešíš 🙂)) daj mužíkovi pekne dudlík do úst, nech moc nenadáva alebo ho predtým uspi omamnými látkami, zavri do kufra, zviaž a ticho tam! ale nie, každá rada dobrá 🙂

Ahoj dievcata, som tu nova a tiez mam strach jazdit, vodicaka mam pomaly 10rokov no jazdila som naposledy ked som ho dostala 😒, nemam za sebou ziadnu nehodu ze by som mala z toho blok, ale moc si neverim, robi mi problem manualna prevodovka-ja to tam proste nepocujem 😀 , a mam pocit ze by som nezvladla davat adekvatny pozor na cestu, znacky, a este deti v aute..och..ale velmi by som chcela byt pojazna, manzel chjodi na tyzdnovky takze by sa mi to aj siklo..ja ked vidim zenu soferku ma moj tichy obdiv 😉 no je to taka moja meta ze byt raz pojazna, ved co som ja horšia!!no ked si to potom predstavim v praxi.. 😕 😖

@klaraxxl jeee, tak už si tu 🙂. inak ja som tiež sa bála takto predtým, ako som nastúpila do kurzu, že preboha toľko vecí, a teraz o tom ani neviem 🙂. máš strach z niečoho, z čoho ani nemusíš. nabudúce nahovor drahého, nech sa idete niekam odviesť a uvidíš, že to až taká katastrofa nie je 🙂). a potom nám sem šťastná napíšeš, ako si to zvládla 😀. treba vyskúšať, a keď ti to nepôjde, nechaj chvíľu tak, a skús keď bude krajšie počasie, keď je slnečno, všetko nám ide lepšie🙂 držím ti palce 😵

Ahojte baby, uplne Vam rozumiem. Ja som si robila vodicak v roku 2009 (len tak, aby som mala) a obcas soferovala. Pri kurzoch autoskoly som tiez mala pocit, ze sa to nikdy v zivote nenaucim, ze nenavidim soferovanie, pred kazdou jazdou som sa klepala, mala som zaludocne krce... obdivovala som vsetkych, ktorym to nerobilo absolutne ziadne tazkosti. V tomto som zila az do minuleho roka, ked sa sef rozhodol, ze nasa firma sa prestahuje do novej stvrte, kam nechodia ziadne spoje a na to, aby som sa dostala do prace, mi da novucicke krasne auto. No nevedela som, ci sa mam tesit, alebo plakat. Ale kedze to bolo nevyhnutne, jednoducho som musela... Odvtedy ubehol rok a ja milujem soferovanie. Nie som ziadny pirat ciest, som skor opatrny vodic a parkovanie zadnou castou auta vpred tiez nie je moja parketa, ale inak mi absolutne nic nerobi problem (mne - takemu antitalentu na soferovanie). Nebojte nic, vsetko sa da naucit, pomalicky, postupne - naucit sa jednu trasu, potom pridat dalsiu, a dalsiu a napokon zistite, ze sa odvazite kamkolvek 😉 drzim vsetkym palce

@katusska1 dakujem si zlata 🙂
@miska200 taketo pribehy mi vlievaju do zil nadej, dakujem aj zan. viem ze zaciatky su najtahsie no uvidime musim sa k tomu dokopat 🙂

Baby ja som par stran dozadu pisala, ako som po rokoch oprašila vodičak, urobila kondičné jazdy v autoškole.......neskutočne som sa bala, vobec som si neverila........a musím sa pochvaliť, jazdím každy den. Kratke trasy, do školky, do obchodu, a tak. Malacky su menšie mesto, do Bratislavy si este netrufam.
Som tak štastna že som to dokazala. Už mi nebyva zle od žaludka, nebojím sa, nebuši mi srdce. Konečne to mam za sebou 😅 . Chcem vas tymto povzbudiť, ked som to dokazala ja, tak to už potom každa 😀 z vas. Držím palce.

@hviezda22 xixi, presne to isté vravím aj ja - keď som to zvládla ja, tak prečo nie ostatné? 🙂) super, možno sa niekedy pobožkáme na ceste ňufákmi áut 😀 😀 😀

@miska200 tak to máš môj obdiv!..ja si vôbec neverím,že to niekedy zvládnem... 😢
@hviezda22 bože baby...ako vám závidím ☹ ja to stále neviem prekonať a už teraz mám zovretý žaludok,ked sa blíži jar a ja sa bojím,že ma manžel bude núťiť za volant...a ja už ani neviem ktorý pedál sa na čo používa!

@klaraxxl boženky...tak velmi ti rozumiem! ☹

@zuzana315 vies preco si nervozna? lebo ti tam sedi instruktor...on je element na ktory sa sustredis a nie na to ako jazdit..Myslis na to, ako stlacis spojku, kutikom oka pozeras na neho ako sa tvari...Najlepsie je chodit skusat soferovat na odlahlejsie miesta, kde je vela miesta (najlepsie nejake parkovisko, alebo pred hypermarketom). Tam sa skusat rozbiehat, brzdit, parkovat do boxu predkom, zadkom, pripadne do radu. Dalsia moja rada je, ked sa uz odvazite do mesta - tak len urcite trasy - ktore napr. denne absolvujete. Tam sa zautomatizujete. Neskor rozsirite o dalsie ulice. Napr. mne sa dnes stalo (asi po pol roku som zase sadla za volant), ze som jednou uzkou ulickou presla bez pribrzdenia hoci tam bolo daj prednost...Az mi zle ostalo ked som videla tu znacku a ja nic...nastastie ziadne auto neslo.. 😕

@michalka78 držím palce, aby si to aj ty prekonala. Mna nikto nenutil, bola to moja túžba velka a možno preto sa mi to podarilo prekonať. Potrebovala som byt rychlejšia, mobilna, nie sa všade každy den terigať kočíkom- mam dvojičky, takže riadny zaberak. Pre mna toto bola hlavna motivacia 🙂

@hviezda22 to mi niečo hovor o motivácii...ja mám postihnutú dcérku..pre nu som si robila vodičák...dúfala som,že to v sebe prelomím,tan strach!..ale zatial nič.... ☹

@michalka78 joj, no to mi je luto, to mamina musíš prekonať!! 😔 😉

@fabiana Ani nevíte, jak jste mě potěšily, že v tom nejsem sama. Kdysi jsem řídila, ale po porodu jsem už za volat nesedla mám tak velký strach a nedokážu ho překonat. V létě jsme navíc bouraly, naštěstí to odneslo jen auto a to mě ještě víc utvrdilo, že za volat jentak nesednu. Ten strach nedokážu překonat.

ahojte 🙂 tiež sa pridávám 🙂 Volajte ma strachoprd 😀 😀 😀 😀 Písala som se kedysi dáááávno, keď som len rozmýšľala, že si urobím šoferák a teraz píšem ako účastníčka autoškoly 😵 Dokopala som sa a konečne som sa tam prihlásila. Mám za sebou už asi 10 jázd a poviem Vám stále mám strachu plné gate 😀 😀 😀 Inak sa to ani napísať nedá 😅 Pred každou jazdou už den predom stresujem, stále rozmýšľam čo som na tej predošlej urobila zle a ako to malo byť. A rozmýšľam čo ma bude čakať na tej následujúcej jazde, čo zase pokazím a tak... Inštruktora mám super, a som vďačná že má nervy z ocele 😀 Samozrejme mi už niekoľokrát skapal motor, zabudla som, že auto má aj brzdu a že je dobré a hlavne nutné ju niekedy použiť a tiež som sa už pokúsila v peknej rýchlosti vletieť do tak úzkej uličky, že aj inštruktor skonštatoval, že aj on by tam išiel ako slimák a ja si vletím ako šumacher! Našťastie má tie prídavné pedály tak to zachránil a auto aj my žijeme. Stále čakám kedy už to bude bez toho stresu, kedy to už budem zvládať a stále nič, stále som ako nazačiatku... Je toho toľko na čo sa musí človek aute sústrediť a ja to nejak zatiaľ nechápem, už som niekoľkokrát uvedomila, že vlastne skoro vobec nesledujem značky, sústredím sa na to aby som sa držala vo svojom pruhu, aby som neišla moc rýchlo a tie značky nejak neregistrujem. Zatiaľ sa nepokúsil ma na nejaký "zákaz" nachytať ale keď to skusí je mi jasné že ani nebudem vedieť že som nejakú takú značku minula 😅 Hrozné! Mám taký strach zo všetkého! Aby mi to neskapalo, aby som nenaburala, aby som nevyšla z pruhu, aby som neišla moc rýchlo, aby som nezabudla preradiť, zabrzdiť....! Už nech to mám za sebou a zvládám to! Neviem koľko jázd ešte budem mať ale rozhodne sa necítím na to aby som mala skúšky. Prídem si total neschopná, keĎ vidím ako to iní zvládajú bez problému. Stále si hovorím, že som nemala byť hlúpa a urobiť si šoferák pred 10 rokmi keď som mala plné gate odvahy a nebojácnosti a nie teraz keď mám viac strachu a rešpektu než odvahy. Jediné čo ma tak trochu nakopne pred jazdou je moja obľúbená veta: " Porodila som dieťa a musím z neho vychovať slušného a dobrého človeka, a to je oveľa zložitejšie ako sa naučiť jazdiť!" Tak toľko moj príspevok do tejto témy. 🙂 Dúfam, že sem niekedy napíšem aj niečo také..... že sa nebojím, že je to super, že to zvládám! tak paaaaa

ahojte, ja mám vodičák už pekných pár rokov, ale vôbec som nejazdila. Mala som neskutočný strach. Nedávno sme si kúpili auto s automatickou prevodovkou a ja jazdím!!!! Je to paráda, ked sa nemusím sústredovať na radenie, spojku, brzdu, a také rozbiehanie do kopca ma už vôbec nemáta. Odporúčam každému, kto má problém skoordinovať všetky činnosti. 😀 Teraz sa do auta dokonca teším. Chodím zatiaľ len s mužom, ale aj tak som sama so sebou spokojná. 😉

Ahojte, koukám, téma přímo pro mě🙂. Řidičák mám od čerstvých osmnácti, tzn. už skoro 14let, ale víceméně celou tu dobu nejezdím, měla jsem strach...nebo takhle - hned po autoškole jsem strach neměla...ALE sedla jsem na první jízdu do auta s mým taťkou, který je značný cholerik a když mi auto hned na začátku chcíplo (bylo tam potřeba pracovat úplně jinak se spojkou-plynem, než v autoškole), tak na mě začal řvát, že na co je ta autoškola, když nás tam nenaučili ani rozjíždět,...no já se rozklepala, slzičky na krajíčku...a od té doby do auta nesedla, jen v nouzi nejvyšší...nakonec jsem to jakž-takž překonala s manželem, sem tam jsem odjela jednu cestu, ale nic moc...no a vždy jsem pak tvrdila, že až budu muset, tak prostě pojedu...no o to, že musím se postaral manžel, když si loni v létě způsobil pracovní úraz na ruce, já necelý tři měsíce před porodem, museli jsme jezdit s ním na kontroly, já na poradny,...a on nemohl řídit...takže jsem musela já...a ono to docela šlo! Pak jsem porodila a zas nejezdila, až teď jsem zase sedla za volant a musím říct, že už je to mnohem lepší, bojím se o dost míň, věřím si o dost víc, zvládám to celkem dobře...dokonce se ani nerozklepu, když mi auto v křižovatce do kopce na semaforu chcípne, prostě znovu nastartuju a rozjedu se! Co si ještě netroufám, tak parkovat do malých míst, vždy potřebuju parkoviště u obchoďáku a zajedu si do poslední řady, nebo prostě kde je hodně volno😀. Ale teď jsem se odhodlala, že tento týden poprvé zajedu sama nakoupit (zatím se mnou vždy seděl v autě manžel jako spolujezdec), tak jsem na sebe zvědavá...

Ahoj, moc pěkné téma 🙂 Řidičák mám asi 25 roků, udělala jsem si na škole asi 4 měsíce před osmáctinama, takže první vynucená pauza. Potom jsem zkoušela jezdit s tátou, podle něho jsem dělala vše špatně, to mi moc sebedůvěry nepřidalo....prostě já nervozní, on nervozní, takže mé řidičcké pokusy dopadly neslavně - nechala jsem chcíplé auto s řvoucím tátou uprostřed ukřižovatky a brečící jsem vyrazila k domovu....o pár let později si brácha koupil staré auto, dala jsem si s ním pár jízd, opět to skončilo núspěchem a pro rodinu jsem se stala absolutně neschopnou řídit ☹ Před pěti roky jsem se rozhodla, že budu jezdit ,a všem jsem oznámila, že si kupuju auto - starého Formana, za pár korun a od kamarádky. Musím napsat, že toto nikdo nečekal....pro manžela nastaly perné chvilky jako pro spolujezdce a pro mě jako pro řidiče, moc kliďas nebyl, došlo i na slzy, hádky....ale nevzdala jsem se. Dojedu kam potřebuju, ale raději jezdím sama, jsem klidnější. Bohužel, naše druhé auto je diesel, a s tím si moc nerozumím. Mám zhoršenou kooordinaci pohybů a sníženou citlivost v nohách, bojuju s pedály, buď na plyn šlapu málo nebo moc, spojka je to samé, občas mi auto chípne na křižovatce, hlavně když je do kopce, a potom zoufale opakovaně startuju a startuju.......a sním o vozítku s automatickou převodovkou. Přeju všem řidičkám mnoho šťastných kilomatrů a potěšení z jízdy 🙂