Strach zo šoférovania. Ako ho poraziť?

fabiana
7. jún 2007

Ahojte babenky!
Neviem, či už tu táto téma bola, nenašla som... 😉
Chcem sa vás opýtať, či ste sa báli šoférovať a ak áno, ako ste tento strach porazili... Ja mám vodičák od minulého leta a jazdila som zatiaľ veľmi málo, ale teraz už pomaličky budem musieť šoférovať, lebo dcérka pôjde do škôlky a inak sa to nebude dať riešiť... Poradíte mi niečo? 😉

tilly
15. jún 2007

pierra, ja som sa odviezla do pôrodnice 😉 išla som len na poradňu dva dni pred termínom, ale už som musela zostať kvôli opuchom 😉

luci, najlepšie je mať niekoho so sebou, kto si zaparkuje 😀 ale nie, ja som predvčerom tak parkovala v centre, trvalo to síce trošku dlhšie a okoloidúci aj trošku točili hlávkami, ale nakoniec som mala zaparkované ako z katalógu 😀 ja sa hlavne bojím ísť moc blízko k obrubníku, lebo mám drahé elektróny, tak aby som ich neoškrela...

kveta
15. jún 2007

Ahojte, ja som ešte pred rokom vypisovala na internete na túto tému. Pred kondičnými jazdami v autoškole sa mi hodinu trepali ruky od strachu. A vtedy mi jedna baba poradila, že najdôležitejšie proti strachu je jazdiť, jazdiť a jazdiť. Nič iné nepomôže, len jazdiť. Najskôr som si prešla trasy v MHD a pozorne sledovala, kde je aká značka a v duchu preberala, čo by som na mieste vodiča práve robila. Jeden mesiac som strávila s nosom takmer prilepeným na čelnom skle autobusu len aby som postrehla čo najviac. Vždy pred jazdou si premyslím kadiaľ pôjdem, kde je aká križovatka a kde dávam prednosť ja a až potom sadnem do auta a idem. Do neznámych uličiek nechodím, radšej si to obehnem po známych uličkách. Keď je problém s preradením sa z pruhu do pruhu, tak počítam s tým, že ak sa nestihnem včas preradiť, tak jednoducho pôjdem ´dalej v tom pruhu, kde som. Svet sa nezborí, ak si urobím nechtiac zachádzku. Tak som sa tejto rady držala ako buldog. A po roku jazdím hore dole po Blave bez stresov a v pohode. Takže baby, neodkladajte to, ale začnite jazdiť čo najskôr a čo najviac.

hanka274
17. jún 2007

aiculka, presne nerozumiem co pises....ako mozes cuvat k autu ktore je pred tebou....Vysvetlila si dobre, ale cuva sa dozadu. takze tvoj prispevok ak sa slova cuvaj vymenia za "posunut dopredu" tak je navigaciou presny 😉
snad som dobre porozumela...

aiculka
18. jún 2007

Ahoj hanka274 - no s tým cuvanim k autu pres tebou som myslela - ked stojis vedla neho nacuvas si k jeho zadku...a potom das plný volant...tak nas to ucili v AŠ, vlastne stojis vodorovne vedla neho...viem moje schopnosti vysvetlovat su hrozne, ale snad realita je lepsia 😀

katrin
18. jún 2007

luciaj, moja rada je dobre si nastaviť zrkadlá a používať ich aj na iné ako na úpravu mejkapu 😀 😀 😀

chelsy
18. jún 2007

Jedina rada,stale soferovat postupne strach opada a budes pri sofer.relaxovat ako ja. 😉

luciaj
19. jún 2007

aiculka dik, ja mam len problem, ze mam nove auto mesiac a nemam na neho odhad, zda sa mi take mohutnejsie ... takze asi to chce len cvik (pojdem s muzom na parkovisko a budem trenovat 😀 😀 😀 ).
katrin, ja sa skoro vobec nemalujem, takze spatne zrkadla vyuzivam zasadne na to, na co sa maju 😀

nice.day
19. jún 2007

ahojte, tak ja som si spravila vodicak pred 2,5 rokom a priatel pred menej ako 2 rokmi, mal vodicak ani nie mesiac, ked sa rozhodol, ze na co mu je vodicak bez auta, tak si ho kupil a jedneho dna prisiel po mna na aute, ze sadaj, ides soferovat - myslela som, ze umriem od strachu, lebo my mame feliciu a on auto dlhe 4,3m
ale prave na tomto aute som zistila, ze ked mame oci, tak moze byt akekolvek velke a zvladneme to, baby hlavu hore, ved cim vacsie, tym ma vacsie deformacne zony a tym je bezpecnejsie
je pravda, ze odkedy mame auto uz priatel najazdil desiatky tisic km, kym ja tak 10x menej, ale to je tym, ze jazdim len po meste - predsa len sa v meste nestavaju "zavazne" nehody a na skrabance na aute si v BA rychlo zvyknete a ked nie, tak sa treba vyhybat taxikarom, golfom, passatom a audinam a ste v pohode

nice.day
19. jún 2007

no a este treba parkovat v garazi, lebo nam poslednych 2x naburali auto na parkovisku a sofer zdrhol - raz sa to stalo pred domom, rano sme prisli a uz sme mali narovnanu fasadu a raz sme isli na 10 min do tesca a po navrate sme uz mali narovnane dvere aj naraznik :(

weja
19. jún 2007

no ja sa tiez pridavam do "klubu bojazlivych" 😉 V premavke sa este ako tak zorientujem, ale u mna je to horsie s parkovanim, to mi robi stale velke problemy ☹ Aut je uz strasne vela a vsetky parkoviska byvaju nenormalne preplnene, takze to ma vie veeelmi odradit 😖

aiculka
19. jún 2007

Ahojte, kocky mam kamosku, ktora pravidelne niekoho poprosi, nech jej auto zaparkuje 😀, asi to nie je hanba, ja tiez ak mam parkovat pred nejakym nakupnym centrom radsej si zvolim menej zaplnene parkovisko niekde dalej od vchodu...a este mam strach s kamionov!!! tam asi ziadna rada nepomoze. Inak si myslim , ze iní soferi su voci maldym babam soferkam dost tolerantní...

luciaj
20. jún 2007

no o kamionoch by som vedela rozpravat ... ja mam z nich traumu, od kedy nas jeden nabral ... fuuu, to bola skareda buracka a teraz vzdy, ked mam okolo nejakeho prejst, nebodaj ho este obehnut, tak sa mi trasu kolena ... jednoducho nedoverujem soferom kamionov, lebo oni jazdia vela a kedykolvek mozu mat mikrospanok alebo ma z toho svojho "vyvyseneho" neuvidia, ze som vedla neho ...
a co sa tyka bezpecnosti auta, nice.day, mas pravdu, ci vacsie, tym bezpecnejsie, preto mi muz kupil vacsie. on by mi nedovolil sadnut do maleho auta a uz vobec nie, ked budem vozit aj nase baby.

saska73
22. jún 2007

Ahojte kočky. Vodičák som som dostala do ruky 30.4. tohto roku, hneď som aj začala jazdiť (jazdila som len do 22. mája), ale nie sama, vždy s manželom, ráno som sa odviezdla do práce, on si presadol a pokračoval ďalej, tak isto aj poobede, cez víkend sme jazdili aj mimo Trnavy, do Skalice, do Modry a po okolitých dedinách. Veľmi ma to bavilo i keď každý deň mi skrížili cestu tak v priemere 3 blbci, čo nevyhodili smerovku, urobili myšičku,....Problém mi robilo len parkovanie a jediné čoho som sa bála bolo, že mi niekto podbehne a ja nestihnem zabrzdiť. V autoškole sme mali slabšie autá a chvíľku mi trvalo, kým som si uvedomila, že to naše je o tonu ťažšie a keď dupnem na brzdu okamžite nezastane.

Nakoniec som však dopadla tak, že auto zrazilo mňa, keď som išla s manželom na bicykli.(samozrejme nebola som na vine ja a tí hajzli ešte keď videli ako ležím na zemi a kričím zdrhli, avšak máme ich číslo) Týždeň v nemocnici, teraz už mesiac doma a neviem si predstaviť, čo bude s moním šoférovaním, keď sa zotavím. Momentálne mám aj strach na prechode bez semafórov prejsť cez cestu aj keď sú autá ešte ďaleko, úplne ma obleje pot a roztrasú sa mi kolená.

sharlotta
22. jún 2007

Mne parkovanie tiez robi problem. Normalne mam z toho paniku. Zvlastne je to, ze nemam problem vycuvat, ale vcuvat niekam, tak vzdy parkujem zadkom von. 😅
A musim sa pochvalit, lebo nikto iny nechape, aky je to pre mna uspech, ale dnes som isla prvy krat trasu, po ktorej som nikdy predtym nesla. 😀 Sa tesim, ze som to dokazala! Soferujem od novembra......
A este mam paniku z toho, ked vychadzam na Pristavny most od ekonomickej a auta stoja az dole a musim sa po kuskoch pohynat do kopca... 😖

saska73
22. jún 2007

mne sa zle parkuje aj predkom, u mňa je zaujímavé, že nacúvam lepšie podľa zrkadielok ako keď sa pozerám do zadu

milotka
22. jún 2007

zdravim vsetkych ! Ja som mala a mam vzdy takyto strach, prekonat som ho prekonala, ale neverim, ze sa ho uplne zbavim...co vam pomohlo???

tilly
22. jún 2007

saska, to je strašné...

baby, ak neviete parkovať, tak práve nacúvavaním sa naučíte najlepšie parkovať... ja väčšinou jazdím s kombíkom a najlepšie zaparkujem tak, že si nacúvam, teraz som bola s tatkovou 307čkou a parkovala som predkom, lebo som išla do tesca a vedela som, že budem do kufra nakladať nákup a parkovala som na dva krát, pritom zadkom si nacúvam pekne na stred čiar na jeden krát, je to to najjednoduchšie 😉 ono totižto zadok sa lepšie natáča, neviem ako by som to vysvetlila, ale zadkom sa lepšie otáča...

atomka
23. jún 2007

Ahojte, som rada, že som našla takúto stránku o bojazlivých ženách. Ja po tomto týždni mám totály strach sadnúť za volant. Vodičák mám dva mesiace, manžel mi kúpil auto a ráno sme chodievali spolu do práce. Ale: závidím kľudných manželov. Môj je riadny nervák a ja som každé ráno mávala žalúdočné krče zo strachu. Už pri vycúvaní spred bytovky na mňa vrieskal ako nenormálny a ja som tŕpla celou cestou, že čo zas urobím zle. Pred robotou mi vraví: a teraz ti ukážem ako si zasúvaš medzi autá.. zobral mi volant a krútil a ja som mala pedále. Lenže ma neupozornil čo mieni a ja som mala nohu stále mierne na plyne a keď zreval brzdi, ja som tú nohu z plynu nedala dole a už sme boli v zábradlí. Mám pocit, že som úplne zlyhala. Len neviem, či tam nie je aj podiel jeho viny. Som predsa začiatočník, ja musím vopred vedieť, čo idem robiť a kam idem. Hrubo mi vynadal, že nezvládam situácie a chce radšej auto predať.Neviem, čo mám robiť ďalej. Ako sa k tomu postaviť? Vzdať sa, či nevzdať? Čo mám robiť aby som prekonala ten strach? ☹

wladka
23. jún 2007

atomka.. ja viem ako.. soferuj sama, bez manzela.. zbytocne ta stresuje.. 😉 .. skus pre zaciatok mensie trasy, neskor ich rozsir.. podla toho ako sa na to budes citit.. naozaj, verim tomu ze to zvladnes..

emjee
23. jún 2007

tilly zadkom sa lepsie kruti? 😀 😀 😀
atomka prizvi si ineho spolujazdca alebo chod sama 😉

atomka
23. jún 2007

wladka, myslíš, že keď pôjdem sama, budem sa menej báť? Mám strach z cyklistov, bojím sa, že niekde zazmätkujem, neskoro zareagujem a pod. Už mi z toho šibe. A môj manžel to ešte "priklincoval"... V noci sa mi sníva, že šoférujem a vynárajú sa mi rôzne dopravné situácie. Už pri týchto snoch ma bolí brucho.... Do práce nemám ďaleko (cca 5 km), keď idem obchádzkou, nejdem cez svetelné križovatky. Ale keď sme viezli syna do školy, išli sme cez svet. križovatky a mesto je plné všeličoho a všelikoho (veľa cyklistov a ešte aj blázni na kolieskových korčuliach!)

tilly
24. jún 2007

emjeee, 😀 hej, zadkom, krútim rada 😀

ja sa bojím motorkárov, to je jediné, z čoho mám blbý pocit, lebo oni sa strašne rýchlo priblížia, predbiehajú zľava zprava... sú nepredvídateľníííí

fabiana
autor
24. jún 2007

Wladka, tak toho manžela ti nezávidím... ☹ Myslím, že väčší podiel viny na tom, že ste nabrali zábradlie, mal práve on, keďže ti vopred nepovedal, čo ide robiť a ty si sa nemohla pripraviť na situáciu...
Wladka, ak máš do práce len 5 km, to nie je taká diaľka a ak hovoríš, že bez svetelných križovatiek, tak myslím, že by si to mohla zvládnuť aj sama... Inak, svetelné križovatky tiež nie sú až také bubu, ako to vyzerá... mne sa osvedčilo odsledovať si iné autá, ako zastavujú, kde zastavujú, ako prechádzajú cez križovatku, keď chodievam s malou na prechádzky kočíkom...viem, možno to znie blbo, očumovať autá na križovatke, ale pomáha to... A neboj sa, nič nepokazíš... 😉

atomka
24. jún 2007

Len ešte nemám vyskúšaný rozjazd v kopci na ručnej na svojom aute, bojím sa zaparkovať.. Nemám si dať zopár kondičných jázd a prejsť s inštruktorom svoje bežné trasy? Pomôže mi to?

fabiana
autor
24. jún 2007

Atomka, ani ja ešte nejazdím dokonale, ale raz sa to naučíme a ozaj stačí k tomu málo jázd...Neviem, baby na začiatku spomínali, že je dobré si dať jazdy s inštruktorom, priznám sa, ja chodím s manželom, ktorý ma ale našťastie neznervózňuje a skôr mi poradí ako skritizuje a hlavne pochváli a teší sa so mnou, ak sa mi niečo dobre podarí... Ale aj on máva svoje dni... Keby som mala muža nerváka, tak by som asi išla jazdiť s inštruktorom... 😖 A parkovať som zatiaľ veľmi netrénovala, dnes idem na to... 😖
Atomka, nemáš napr. nejakú dobrú kamarátku, rodičov, svokrovcov, ktorí sú trpezliví a pomôžu ti prejsť si trasy, ktoré budeš najviac používať? Neboj, zvládneš to v pohode...párkrát si to prejdeš a budeš jazdiť suverénne aj mimo svojich trás... 😉

atomka
25. jún 2007

Baby, už som sa rozhodla! Idem na to! Musím predsa svojmu manželovi dokázať, že to zvládnem aj bez neho! Dnes som volala inštruktorovi, dohodli sme sa, že tento týždeň pôjde so mnou na kondičnú jazdu, ale vraví, že na mojom aute. Vraj je to lepšie pre mňa. Držte mi palce, aby som prekonala ten hnusný strach!

saska73
25. jún 2007

Držím palce. A je to dobrý nápad, že pôjdete na tvojom aute. Inak by si sa stále spoliehala na to, že inštruktor zasiahne.

weja
26. jún 2007

atomka,
viem, o com hovoris - ja som sa tiez chcela s cerstvym vdicakom "zdokonalit", zobrala som so sebou znameho, ktory ma okrikoval, tocil mi volantom, ked sa mu zdalo, ze to "nie je ono" a nakoniec zhodnotil, ze zo mna nikdy dobra soferka nebude 😠 To bolo davnejsie, ale taku som z toho dostala fobiu, ze ani neskor som uz nechcela sadnut za volant ani s mojim manzelom, ktory je strasne zlaty a trpezlivy. Najskor som si zaplatila kondicne jazdy, no po prvej hodine mi instruktor povedal, ze mi ich netreba, vraj mne jedine chyba prax - treba len jazdit, jazdit, jazdit... Strasne mi to pomohlo, dodalo mi to chybajuce sebavedomie, teraz uz jazdim s manzelikom (sama este nie 😒 ), ale je to skvele, pretoze ma vzdy pochvali, poradi a tak...
Takze ti tie kondicne jazdy vrelo odporucam!!! 😵 Potom daj vediet, ako si dopadla, drzim palce 😉

atomka
27. jún 2007

Určite dám vedieť, ako som dopadla. Podelím sa s vami o radosť či smútok z mojej kondičnej jazdy a dám vedieť, či sa mi vrátilo moje sebavedomie. Sama som zvedavá...... Túto noc sm nemohla spať, lebo v mysli som stále šoférovala! Už ma hnevá ten môj nepokoj na duši! Snáď to skoro prejde! 😖 😨

retaux
27. jún 2007

Atomka: tak toto poznám aj ja. Keď idem s manželom, som už dopredu vystresovaná a vždy, vždy urobím niečo zle (niežeby na mňa kričal, ale tie jeho poznámky). A keď idem bez neho (s našimi alebo s niekým iným), tak jazdím bez kiksov. On ma proste dokáže vystresovať 😖