Strach zo šoférovania. Ako ho poraziť?

fabiana
7. jún 2007

Ahojte babenky!
Neviem, či už tu táto téma bola, nenašla som... 😉
Chcem sa vás opýtať, či ste sa báli šoférovať a ak áno, ako ste tento strach porazili... Ja mám vodičák od minulého leta a jazdila som zatiaľ veľmi málo, ale teraz už pomaličky budem musieť šoférovať, lebo dcérka pôjde do škôlky a inak sa to nebude dať riešiť... Poradíte mi niečo? 😉

maruska22
21. júl 2016

Uz je to dva mesiace, co som sa odhodlala znova šoferovat ... a jazdím stále🙂 Svoju trasu do práce, uz idem automaticky...uz ani nerozmýšlam dopredu, ze treba preradit a tak. A postupne pridávam aj iné trasy..dnes som isla prvýkrát mimo mesta, do vedlajsej dediny cca 10 km 😀 islo sa mi super, len mi celu cestu svietilo slnko do očí..aj ked som mala slnecné okuliare, bolo to dost náročné sustredit sa..nastastie je to cesta, kde nechodí vela aut, ani chodci. Takže nová skúsenost pre mna, ze podvečerné slnko je fakt des ☹ A tiez som sa dnes prvýkrat odhodla ist parkovat na platené prakovisko, kde treba zastav kopceku, lebo tam je rampa a zobrat si lístok...som sa nato dlho odhodlávala, lebo som sa bála, ze v tom kopci sa nechtiac pohnem dozadu a buchnem niekoho za mnou ☹ ale zvládla som...teším sa...tak dievčatá nabrat odvahu a jazdit...je to super pocit 🙂

buffinko
21. júl 2016

@maruska22 máš môj obdiv, ako si to dala! mám vodičák 12rokov, nejazdila som vôbec. za sebou 10kondičných a od tejto nedele skoro každý večer trénujem s mužom po meste. odbočovanie a tie hnusné kruháče, ktoré máme pomaly za každou zákrutou. pred 2rokmi som si dala tiež pár kondičných, ale potom nemal so mnou kto trénovať, sama sa stále bojím a s deťmi som nechcela, tak som to vzala...teraz deti u babky a ja doslova bojojem sama so sebou, že musím sadnúť a musím ísť!
tak držte palce, toto je moja posledná šanca... 🙂 obdivujem každú jednu, ktorá sa prekonala a keď ešte sama a bez kondičných...dúfam, že sa tam dopracujem jedného dňa 🙂

martinellacka
21. júl 2016

@alenky no nedalo mi to nezasmiat sa 🙂 my sme obcas riadne trdla ale co uz. Istota je istota, jasne ono to proste chce len cas a venovat sa tomu. Ja som teraz bola nejake veci kamoske zaviest sadla som do druheho auta na ktorom moc nechodim a normalne panika 😀

maruska22
21. júl 2016

@buffinko ja som s tym v sebe bojovala roky..ten strach bol hrozny.. mne velmi pomohlo prave to, ze som isla autom sama, teda bez druheho sofera..parkrat som predtym skusala aj s manzelom , ale vzdy to skoncilo neuspesne, strach bol stale vacsi ako moje odhodlanie jazdit..prelomova bola az ta moja prva samostatna jazda..vtedy som konecne nadobudla pocit, ze to zvladnem 🙂 za tie dva mesiace je to velka zmena, a aj ked su este situacie, ktore mi robia problem..hlavne parkovanie 🙂 mam so soferovania radost 🙂

marielik78
22. júl 2016

@buffinko Podari sa ti to, ked som to zvladla ja, zvladne to kazda, ver mi, ja som strasny stressman a panicke zachvaty ma neobchadzali v zaciatkoch... a ked kazdy vecer s muzom trenujes, isto ti aj radi a podporuje ta, ja som s mojim nemohla (vzdy nasiel nieco, za co nadaval na dvoch jazdach, co som isla s nim, nehladiac na to, ze som po 15 rokoch v aute ako sofer), preto som chodila zo zaciatku so super kolegom alebo potom uz rovno sama a s dcerkou... Ako pise @maruska22, mne tiez pomohlo najviac jazdit sama, sice s obrovskym strachom, ale prave vtedy som pochopila, ze to zvladnem, dokazem...

buffinko
22. júl 2016

@maruska22
@marielik78
ďakujem za podporu. no ja nemám ešte odvahu sadnúť sama, pre mňa je vôbec pokrok jazdiť v aute, kde spolujazdec nemá spojku a brzdu 😀 aj inštruktor mi hovoril, že je na mne poznať, s akým sebazapieraním do auta sadám a koľko ma to stojí energie. na povzbudenie mi rozpráva príbehy o "beznádejných" prípadoch (to si mysleli dotyční), ktorí sa prekonali a naučili šoférovať. my sme skúšali s mužom 1x pred 2ma rokmi, ale mali sme so sebou deti a on mal hrozný strach, že sa im niečo stane. teraz, keď jazdíme sami, tak sa síce bojí, ale odvážne sedí veľmi mňa 🙂 našťastie je pokojný a vysvetľuje - niečo úplne inak ako inštruktor v autoškole, tak ma to mätie. ale nevadí, viem, že potrebujem prax, prax, prax a bez jazdenia to nejde.

marielik78
22. júl 2016

@buffinko To je tak, ze kazdy ma svoj styl jazdy, aj tvoj manzel aj instruktor a tak sa stava aj to, ze kazdy "radi" nieco ine 🙂 Ty sama casom poznas, co ti vyhovuje, co ti je lepsie a budes mat svoje sposoby 🙂 To je uzasne, ze tvoj muz je pokojny, moj ma tendenciu si mysliet, ze je majster sveta a uz raz mudroval ohladom vyhlasky a som mu dokazala opak, takze tak :D :D :D

mirus1510
22. júl 2016

Kocky tak dnes mám za sebou ďalšiu jazdu zatiaľ stále stále mužom sama neviem kedy sa odvazim ale tak zatiaľ jazdím po dlhom čase len tri týždne aj to nie každý deň tak hádam to príde ze sa odvazim aj sama 😊😊😊😊

marielik78
23. júl 2016

@mirus1510 🙂 pride aj to, bud trpezliva a skus sa tesit z kazdeho krociku (kilometriku) za volantom... 🙂

mirus1510
23. júl 2016

@marielik78 tesim sa veľmi ...verim že to príde len treba dať tomu ešte čas...dôležité je teraz vydržať a nevzdat to 😊

dadika111
24. júl 2016

Prosim Vas, ako mam zacat jazdit, ked asi 18 rokov som nejazdila. Vlastne od vtedy ako som si urobila vodicak. Je mi trapne otravovat niekoho, aby so mnou chodil na jeho aute. Potom by som si chcela kupit aj vlastné auto. Ďakujem

maruska22
24. júl 2016

@dadika111 tak potom zájst do nejakej autoškoly a vybavit si kondičné jazdy...

dadika111
24. júl 2016

Veď to chcem urobit, ale to by som ich asi potrebovala dost veľa.

maruska22
24. júl 2016

@dadika111 neviem presne v akom rozsahu su poskytované...ja som tiez jeden čas o nich uvažovala, ale nakoniec nebolo treba...

dadika111
24. júl 2016

@maruska22 potom si sa pri niekom zdokonalila?

marielik78
25. júl 2016

@dadika111 Mozno ti budu stacit dve ci tri a pojde to, ja som zacala po 15 rokoch bez kondicnych a jazdim uz rok 🙂 Treba skusit prvych par jazd v autoskole, ked nechces s niekym inym (ale zase ak mas niekoho, kto je kludny a veris mu, preco nie...)... a zistis, kolko ich potrebujes 🙂

buffinko
25. júl 2016

@dadika111 za seba môžem kondičné odporučiť, mne pomohli veľmi. zavolaj do autoškoly, zaplať si jednu kondičnú a sama uvidíš ako na tom si. či postačia následne jazdy so skúseným známym alebo budeš potrebovať zopakovať toho viac. niekto je šikovnejší, niekto (ako napr. ja 😀) musí trénovať do nemoty.

maruska22
25. júl 2016

@dadika111 pár krát som isla s mojim mm, ale vzdy som sa velmi bála... ale napr. raz som musela ist so synom na pohotovost, bolo to večer, manzel si akurat dal pivko a tak nebol iná moznost...tak som si proste sadla do auta a isla...ale s hrozným strachom. 😖 Potom som proste začala jazdit sama, zo dna na den, proste som len sadla do auta a isla. Stále som is opakovala, ako mi bude super, ked budem samostatná, vssetko si sama vybavím, nakupim, odveziem deti..proste som myslela len na tie pozitíva šoférovania. Teraz jazdím vacsinou sama, teda bez druhého šofera vedla mna. Mne to tak najviac vyhovuje.

dadika111
25. júl 2016

Mam obvolane vsetky autoskoly v meste, tak pojdem do toho, ale ak bude treba chodit do nemoty, tak sa nedoplatím. Uvidím.

libava
2. aug 2016

ahojte, ja si práve robim vodicak,mala som uz 9 jázd a aj lutujem, ze som sa na to dala.Najradsej by som skoncila ☹ Mám stresy od zaciatku jázd az doteraz a urcite to bude aj pokracovať. Býva mi zle, len ked sa zobudim a hned mám na mysli autoskolu. Nemyslim si, ze to zvladnem. Stale robim chyby ☹ . 1krát som zatial mala autocvicisko, zda sa mi to tazke a som zvedava ako sa to naucim. Keby som si to mohla ist aspon nacvicit s mm na autocvicisko, ale je to urcite pre autoskoly. no je to pre mna najhorsie obdobie ☹ amsi ako si na tom ty?

marielik78
2. aug 2016

@libava Ako citam, tak spavas a po prebudeni sa ti hned v mysli roji vsetko okolo autoskoly :D Ja som ani nespavala a ak som zaspala, sny boli o jazdeni :D Ak ta to potesi... 🙂
Kazdopadne, skus prist na to, preco mas z toho taky zly pocit... je to strach? Strach z coho, ze urobis nieco s autom, ze urobis niekomu inemu skodu, ze ublizis sebe ci inym? V podstate kluc k uspechu je rozobrat si na drobne ten problem a racionalne ho pozametat a "rozpustit" a zaroven praxovat s jazdenim... Ak si si nie ista, ci mozete s manzelom na cvicisko, skus sa na to spytat, povedz, ze citis, ze potrebujes skusat na cvicicku este a ze manzel by ti na sedadle spolujazdca dodal doveru a pomohol. Nehanbi sa poziadat ich.
A co sa tyka tych chyb, robis ich zrejme len pre nesustredenost a fakt, ze si vobec neveris na tom treba zacat stavat...
Pochvalila si sa za to, ze si sa na to dala? Nie, tak ja ta chvalim... isto si mala dovody, ako si ulahcit zivot, ako byt sebestacnejsia a neprestan si za tym ist. Niekto je sikovnejsi a po jednej az troch jazdach to zacne mat rad v autoskole, niekomu to trva dlhsie, kazdy sme iny, kazdy mame ten zlom v inej faze...
Ale das to! Uz si kus cesty presla 🙂

libava
2. aug 2016

Dakujem @marielik78 za povzbudive slova.To mi kazdy hovori,ze mam zo seba hodit ten stres a strach.No mne sa to nedari.Mam v mysli skusky,ktore ma tiez dost znervoznuju a ☹ celkovo mam z jazdy strach.Ze zas nieco pokazim.Keby som vedela,ze na tom budem takto,tak by som sa na to nedala.Ale bohuzial uz je to tam.

optisana
2. aug 2016

@libava ja mám za sebou 7 jázd a tiež to nie celkom dobre zvládam, aj keď som si vsimla ze u mna to je skor tým že akeho mam inštruktora. lebo sú tam pohodáci aj takí stressmani ze ma zostresovali na jazdach viac ako bolo treba... myslim si ze instruktor ma byt kludny a nie kričať po tebe čo nemôžeš a ako to musíš a pod.... A čo sa týka cvičiska, my každú jazdu začíname na cvičisku a povedali nám hneď na 1.hodine že hocikedy budeme chcieť môžme si na to cvičisko prísť trénovať, takže sa ich na to určite skús opýtať nič za to nedáš 🙂

mima283
2. aug 2016

Ja som soferovala intenzivne asi rok. Do prace, na nakup, za priatelom, proste vsade. Potom priatelovi skoncili skolenia tyzdno e a zacal nas zas vozit prevazne on. Cim menej som soferovala, tym viac som sa bala. Az zrazu bum a za volant ani bohovi. Asi po roku som sa odhodlala, zaclo poprchat, neodhadla som stav cesty a vynieslo ma v strkovej zakrute. Navalila som do obrubnika, ale bom z toho nastastie len defekt. Den na to do mna navalila nejaka zenska na krizovatke a usla...este som ju musela a j nahanat. A vtedy som sa nejako uplne zaprela a uz su to asi 2-3 roky, co som n

mima283
2. aug 2016

Nesedela za volantom. Najhorsie je, ze sa budeme stahovat do takej bohom zabudnutej dediny, kde chodia 3 autobusy cez vikend a vzhladom na to, ze mam male dieta a priatela stale v robote, budem si musiet kupit auto a strach prekonat....ked ale vidim tie hovada na ceste, mam az triasku....ospravedlnujem sa, ze som to poslala v dvoch prispevkoch, som z toho daka vyklepana 😆

maruska22
3. aug 2016

@mima283 neboj sa prekonáš to, najhorsie je začať...a potom to uz ide samé...nás tiez stále vyvážal vsade manzel a uz to začalo byt neunosné pre neho a chodit stále peši vsade, hlavne s etmi..stálo ma to vela času...tak som sa odhodla... uz som tu písala o tom v máji, ked som začínala...a odvtedy proste jadzím...a stále sa mi stávaju také tie nepredvídané situácie, s kotými nerátam...aj dnes som odbočovala na parkovisko a oproti sa vyrútilo auto, este bol predo mnou aj cyklista, chodci...tak som uplne zostala v pomykove, ze co teraz...tak som tam len tak ostala stáť, potom sa mi nedalo uz dobre vytočiť do zákruty..tak som si musela cúvat...ale zvládla som...aj ked ma to trochu vykolajilo, ale zasa to bereim ako skúsenost 🙂 tak len do toho, ked zacnes, pomaly to pojde 🙂 držím palce 🙂

mima283
3. aug 2016

@maruska22 dakujem budem veru musiet zacat, lebo po prestahovani nebudem schopna bohuzial s malym inak fungovat, ci uz ku doktorke, na navstevu...autobusy nula bodov no...gratulujem, ze sa tak drzis, ja sa teraz bojim este viac, aby sa nieco nestalo malemu ak naburam, alebo co. To ma brzdi este viac. Paradoxom je, ze som kedysi bola zamestnana ako vodicka v jednej automobilke 😄

althejka
4. aug 2016

Ja som bola muzom tak nejako do autoskoly nanutena minulu jesen, po asi 6tich jazdach som sa len utvrdila ze to nie je nic pre mna, aj ked som nerobila chyby, proste na soferovanie nemam nervy a odvahu, takze mi kurz o chvilu skonci, ale kedze moj drahy ma nepocuva ,ked som chcela ukoncit uz davno,vzdy sa pohadame na tom, tak to asi pojde do stratena. 🙂 osobne sa za to nehanbim, som dobra v inych veciach,ale soferovanie medzi ne nepatri vobec.

marielik78
4. aug 2016

@althejka Pekne si to napisala, toto som ja xkrat vysvetlovala manzelovi, ked pri kazdej prkotine nadava kazdemu inemu soferovi (obzvlast soferkam) a skutocne ide len o malichernosti a ani nie vzdy nejake chyby, ze nie kazdy sa pre soferovanie narodil, nie kazdeho je to silna stranka, nie kazdy to miluje a citi sa pri tom v pohode a uvolnene... Ale aj tak vzdy na vsetkych, co co i len o sekundu dlhsie parkuju ako on a pod. nadava vytrvalo... :(
Ja som si hovorila presne to, co ty, kym ma sef pred rokom donutil soferovat, ze to nie je nic pre mna, ze som to sice pred 15 rokmi milovala, ale uz som sa zablokovala a som proste perfektna v inych veciach 🙂
Teraz sice soferujem a mam to aj rada, ale nic to nemeni na mojom nazore, ze nie kazdemu je to blizke a nie kazdy sa ma do toho nutit 🙂 Ja som ale vdacna, ze ma napokon donutili a presvedcili...
Snad to aj tvoj muzik pochopi a nebudete sa hadat 🙂

libawet
4. aug 2016

pekná téma. Vodičák som si robila v r.1991, ako 19 ročná, šoférovala som na starých škodovkách tej doby, áno aj so sitičom 🙂, no ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku. Postupne prešla cez Ladu 1700, Felíciu ( jééj, prvý krát stretnutie sa s posilovačom volantu : ) ), Toyotu Yaris po dnešné Suzuki, ktoré bolo väčšie a silnejšie a zrazu som sa zľakla, že to auto akosi neovládam, ale ono mňa a od vtedy ( r. 2009 ) nešoférujem, čo bola samozrejme chyba, no už sa bojím, čo je zle. Manžel ma síce podporuje, aby som to zasa skúsila, no nechcem...viem, že raz bude problém, no akosi sa mi to nechce riešiť a nechávam sa voziť, čo je mi pohodlnejšie.