Strach zo šoférovania. Ako ho poraziť?

fabiana
7. jún 2007

Ahojte babenky!
Neviem, či už tu táto téma bola, nenašla som... 😉
Chcem sa vás opýtať, či ste sa báli šoférovať a ak áno, ako ste tento strach porazili... Ja mám vodičák od minulého leta a jazdila som zatiaľ veľmi málo, ale teraz už pomaličky budem musieť šoférovať, lebo dcérka pôjde do škôlky a inak sa to nebude dať riešiť... Poradíte mi niečo? 😉

didiana333
22. júl 2011

@rebekax no neviem aké máš auto,ale ja jazdím 50 aj na štvorke...ale kludne trojka stačí...to už budeš mať určite "v uchu" že ktoru rychlosť motor lepšie "vrní" 😅 .... 😉

didiana333
22. júl 2011

@tinuskaha no vidíííš...šikovnica z teba.... 😉 gratulujem...a už to bude iba lepšie,neboj....

tinuskaha
22. júl 2011

@didiana333 dik,no to dufam ze sa budem zlepsovat a pojdem autom aj tam kde to moc nepoznam aleb som tam doteraz chodila len MHD 😉

hviezda22
23. júl 2011

@zuna77 ahoj......kondičné jazdy mi dali vela, ale ja som stale na tom bode, že sa bojím, boli sme teraz na dovolenke, nejazdila som
a mam chuť si este jednu, dve jazdy dať, nemam odvahu s mm, ale asi sa budem musieť dokopať

tinuskaha
23. júl 2011

Tak a sme doma🙂na ceste ako na schval neskutocne vela aut,ale v pohode som to zvladla.Skocili sme este na nakup do tesca a zajtra svokrusa chce ist do Lidlu a Kauflandu 😒 tak pevne verim ze uz budem sadat za volant s mensim strachom.Asi to chce len cvik a prax 🙂

zuna77
24. júl 2011

@hviezda22 Ahoj,ja nakoniec predsa chodim trenovat s priatelom,on je inak fakt trpezlivy,len pred tyzdnom bol nervny,tak som premyslala nad tymi jazdami,za hadky mi to nestoji.Asi sa treba pred tym len spravne psych.naladit, povedat si, ze ved do teraz si tie jazdy zvladla, tak zvladnes aj tuto..a nemysielt na to, co by sa mohlo stat.Ja si pted tym v hlave vsetko prejdem,na ktorej krizovatke mam ako ist, ako kedy sa radi a pod...A stale chodime tu istu trasu, a postupne k nej budeme pridavat ine.Drzim palce,nech sa ti podari prelomit strach,inak je super, ze napriek tomu, ze ho mas, to skusas!

katusska1
25. júl 2011

Čaves krásavice, tu som našla článok vhodný k tejto téme, ešte som ho ale nečítala, hneď som vám ho sem hodila.

http://monosova.blog.sme.sk/c/225455/Ako-zvladn...

Ja som tiež šofér začiatočník 😀 Mám vodičák ani nie 2 mesiace, ale snažím sa jazdiť čo najviac, a aj ostatní ma doslova nútia, aby som chodila. Lebo najväčšia chyba je nejazdiť. A sama zisťujem, že čím viac jazdím, tým menej vecí ma zaskočí a učím sa. Nikto nevie všetko hneď. Moja mama je skvelý šofér aj Marek, dedko, proste všetci okolo mňa z rodiny. Teda mám motiváciu sa im priblížiť 🙂. Najskôr ešte keď som si len robila vodičák, tak som chodila na našom aute s mamou, Marekom alebo dedkom, a každý ma niečo naučil. Aj teraz mi poradia, ale väčšinou sú ticho a aj keď potrebujem s niečím poradiť, tak mi nepovedia, lebo ja som šofér a musím sa sama rozhodnúť. Celkom som rada že k tomu majú taký postoj a mamine auto mám k dispozícii kedykoľvek. Lebo viem že kamošky takú možnosť nemajú, rodičia im jednoducho povedia, že ešte nech radšej nešoférujú. Ale kedy potom? Raz som chcela aby so mnou išla mama, lebo som nechcela ísť sama a chcela som jej ukázať ako mi to ide a ma poslala samú. Bol to nezvyk ísť sama ani nie po 2 týždňoch, čo som mala vodičák, a vtedy som sa prvýkrát bála. To som išla Mareka zaviezť od nás z Dubnice do Nemšovej, ako nie je to zložitá trasa, ale bála som sa jednej križovatky keď schádzate z privádzača na hlavnú. Tam sa stáva veľa nehôd. Ale zvládla som to a odvtedy som to zvládla ďalších stokrát, zajtra idem zas, tak hádam aj ten stoprvý 🙂. Najväčšiu fóbiu som mala z toho, že mi to bude stále skapínať. Odvtedy ako mám vodičák a chodím po cestách, mi to skapalo len dvakrát, čo si myslím, že je celkom dobré. Bola som vtedy vyhúkaná, lebo som ostala v strede cesty a akurát išla svadba 😀 Tak som rýchlo štartovala a išla ďalej, ale svadba nebola nervózna, pekne počkali. A hlavne, keď budú ostatní nervní, nenechajte sa rozhodiť, aj oni boli takí istí, ak nie horší. Zabudol vôl, že teľaťom bol. Všetko chce cvik, tak si držme palce aby sme najazdili veľa km v zdraví a bez nehôd. 🙂

atrami
12. aug 2011

ja mám vodičák 11 rokov, nejazdila som, len keď som bola donútená. Manžel je nervák, takže na mňa čato nahučí. Niekedy mám chuť potom nechať auto tam kde sme a utiecť.
Vraciam sa do práce po 9. rokoch materskej. medzi tým sme sa presťahovali a do práce sa dostanem len autom. Takže teraz musím, aj keby som nechcela. 3 dni dozadu som zo srandy povedala, že idem sama na nákup. Dal mi klúče a , že bež. Lialo ako z krhly, ale prišla som. Na druhý deň na poslal v čase najväčšej premávky. Povedal mi, že je na mňa pyšný. Teraz viem, že hladní nebudem, do obchodu prídem. 😀

erique12
5. okt 2011

@sarach467
ahoj, nasla som tvoj prispevok, ako som si dala do googlu: ako zaparkovat :D
hahah... inak presne mam ten pocit, ze by mi bolo najlepsie vlastne auto soferovat. mame sice rodinne s mojim muzom, ale predsa len.... no a ja som po 14 rokoch oprasila moj vodicak, dala si 10 kondicnych jazd, bohuzial som sa po tretej citila prilis sebaisto a naburala som (v nizkej rychlosti) do smetnych kosov.... cize teraz sa zase bojim sama soferovat, len s nim soferujem, ale bojim sa, radsej by som soferovala vlastne auto, napr. taku fordku ka, take male chutne zenske auticko..... len dve auta, neviem ci si to teraz budeme moct dovolit... :( ale uz sa fakt na to "nasieram" ze sa v kuse musim trepat tymi vlakmi a autobusmi a je to dobre otravne, hlavne ked som teraz v 7 mesiaci teho.

tak si idem poprecitovat este dalsie prispevky, ze nie som sama v tomto 🙂
maj sa a vsetko dobre,

katusska1
24. okt 2011

hlásim sa opäť, zaznamenala som historický medzník - dňa 20,10,2011 som spravila prvý škrkanec na riťke auta, raz darmo - som šikovná 😀

matso
4. nov 2011

Ahojte. Ja mam vodicak uz 7 rokov a nejazdim vobec. Uz v autoskole som mala stresy, hoci vodicak som spravila na prvykrat, ale so stiahnutou ri....
Nasi auto nemali, tak som nemala na com jazdit a s muzom sme si auto mohli dovolit kupit az 3 roky po svadbe.
To bolo nadsenia, ked sme ho kupili, aj som sa odhodlala sadnut za volant, dosla som na prvu benzinku a odtial som sa uz nevedela pohnut... zdochynal mi motor. No co vam poviem - muz mal uz zo mna nervy (hoci je velky kludas, co sa tyka mna) a ja som dostala take stresy, ze odvtedy mam totalny strach zo soferovania.
Najviac ma stve, ze auto stoji pred bytovkou, kluce visia na vesiaku, vonka leje.... no ja sa musim trepat do mesta s deckom autobusom, lebo nie som schopna prekonat ten strach. Sama som na seba za to nahnevana. 😠
Manzel teraz odchadza pracovat do zahranicia, auto samozrejme nechava doma, no ja sa nanho asi budem chodit len pozerat a kontrolovat, ci ho niekto neskrabol alebo tak... 😅

katusska1
4. nov 2011

@matso len sa prekonaj, najskôr si skús pár jázd s mužom a potom sama, alebo ak na to máte peniaze, obráť sa na autoškolu a kondičné jazdy. Inak keby tak dlho nechodím tiež sa bojím, takže to chce len cvik, držím palce, ozvi sa potom, pani šoférka 🙂 Čím viac budeš chodiť, tým menej sa budeš báť.

fidka79
Odpoveď bola odstránená
Zobraz
lussy211
4. nov 2011

Ja šoférovanie milujem. Čoho sa vlaste bojíte dievčatá ?

sisaha
4. nov 2011

@fidka79 uvolnit sa..pustit si dobru hudbu, zacat soferovat po veceroch a vikendoch, ked nie je vela aut...postupne zacat cez vikend cez den. neskor sa odvazit aj v bezny tyzden.. ale zasada je: zuvacka v ustach kvoli nervozite a pustit si hudbu, ktoru mas rada a pri ktorej si spievas... 😉 Onedlho budes macher...

mirka907
5. nov 2011

ja som si vodicak spravila v 20tke...na prvej jazde hned ako som dostala vodicak mi otcovo auto zdochlo na semafore a audi z BA znackou okrem trubenia do mna aj tuklo...vsak preco nie....velmi som sa k soferovaniu odvtedy nemala....ked sa narodila mala, kupili sme druhe auto a vacsim kufrom aby vosiel kociar a hoc mi bolo blbe ze zivime dve auta ( poistky a podobne) stale som nejazdila....rok dozadu ma manzel jedneho dna tak vytocil, ze som mala 100 chuti zbalit malu seba a odist prec...ale ako?dve auta pred blokom a ja som nebola schopna nicoho...sla som sa s malou prejst, zavolala som do autoskoly (cislo som v mobile mala uz par mesiacov), bratovi....na druhy den ma brat zobrak vecer ja jazdu, mala som 3 kondicne jazdy v spicke po sebe a do tyzdna som sla na aute sama....teraz jazdim rok da sa povedat kazdy den a je to na nezaplatenie

briketa
29. nov 2011

v kratkom case som mala tri dopravne kolizie zavinene mechanickou zavadou auta. vzdy mi dali auto spat, ze uz je OK a nebolo....
mam tri deti a soferovat musim denne a vela. momentalne som vo faze, ze mam normalne zavaly paniky ked som v aute. stale kalkulujem premavku, ze co ak znova....
som z toho momentalne na nervy. mam tri male deti a jazdim aj v premavkach kde je strnast prudov cesty.
sniva sa mi o havariach a podobne hovadiny.
zazili ste to niekto? ako dlho vam trvalo sa z toho vyjazdit?

katusska1
3. dec 2011

babyyy, hlásim sa opäť, včera ma všetci skúsení šoféri z rodiny označili za superdrajverku 😀 😀 och, som na seba pyšná 🙂

jakavi
5. dec 2011

ja mam respekt pred soferovaním a to viac kerd su v aute deti mam strach ked vidím aky psychosi chodia po cestach raz skoro do mna vletel nejaky debil ledva sa stihol zaradit

hviezda22
14. dec 2011

čaute, po dlhšom čase sa hlasim.......dostala som predvianočny darček auto. Sused inštruktor bol so mnou este na jazde na mojom aute a na druhy den, teraz v utorok som sa odhodlala 1 x sama. Aj dnes som bola pre syna v školke. Síce mi ide srdce vyskočiť, ale už to nesmiem vzdať. Strach je velky, isť mi to celkom ide, musím si veriť. Tak mi držte palce prosím, nech to v zdraví prežijeme 🙂

hviezda22
14. dec 2011

@briketa ako, už je lepšie? ja by som skolabovala 😔 moja znama dostala šmyk, prebrala sa až v nemocnici......dovtedy jadzila jak "dabel" a teraz ma strach, aj po dvoch rokoch, neprekonala to, v zime nejazdí ked nemusí, toto nie su lahké veci

mirka907
14. dec 2011

@hviezda22 ani ja nejazdim v zime ked nemusim...minuly rok ma na snehu smyklo do obrubnika ale odnieslo si to len koleso...no pocit to bol zlyyyyyy

henikav
14. dec 2011

@hviezda22 veru nevzdavaj sa, este mesiac a bude pre teba soferovanie takou samozrejmostou ako jedenie, spanie....

hviezda22
14. dec 2011

@mirka907 😖 😖
@henikav dakujem, bodaj by si mala pravdu 🙂 , dnes som bola len kratučko pre syna v školke a hned domov 🙂 parkovanie je este pre mna zatial asi najhoršie, zajtra pojdem na také prazdne parkovisko a budem trenovať

henikav
14. dec 2011

@hviezda22 tomu ver ze mam pravdu, len jazdi a nedaj sa odradit nejakym strachom. Aj ja som sa bala ked som zacinala, este si to pamatam, teraz v aute prakticky "zijem", veru jazdim vela a kazdy den. Aj to parkovanie pojde same, len to musis aspon 100x vyskusat 😉 uvidis pokroky, cim dalej tym lepsie to pojde 😉 A najlepsie je jazdit na zaciatku bez manzela, alebo ineho skuseneho sofera, ktory ta poznamkami len vystresuje 😀 😀 😀

anzelik
14. dec 2011

pripajam sa k tebe henikav jazdit bez manzela ja uz teraz zvladnem cestu rakusko slovensko cca 500km jedna cesta chodim aj s malym sama ked som za volantom nemyslim nato a je to super da sa to chce to len klud a vela jazdit bez manzela priatela najskor a mensie trasy a nie narocne potom to uz pojde drzim vsetkym zienkam palceky 😉

anzelik
15. dec 2011

@hviezda22 drzim palceky niektore zienky soferuju lepsie ako chlapi nie? 😉

hviezda22
15. dec 2011

@anzelik noooo 😀 , možno raz aj ano

katusska1
28. dec 2011

babule, šoférujete niektoré bosé??? 😉

zuzana315
1. feb 2012

Ahojte, ja som si zacala robit len teraz vodicak a prave vcera som absolvovala svoju prvu jazdu na trenazeri.No poviem vam, bola to hotova katastrofa.Pravdepodobne mi chybaju nejake tie mozgove bunky na šoferovanie. Ja som vo vseobecnosti zmatkar a tremista ale necakala som, ze to bude az take zle.Moja jazda, podotykam,ze len rovno a oval, vyzerala asi tak, ze vacsinu casu som stravila na travicke mimo vozovky, ze moj instruktor skonstatoval, ze som asi kosačka na travu 🙂 a ked sa mi podarilo nejako dostat na vozovku,tak som jazdila hore dole vo vsetkych jazdych pruhoch. O preradovadi a odbocovani ani nehovorim. Moje nohy jednoducho nespolupracuju na pedaloch. vysledok bol taky, ze som odchadzala sklamana a nahnevana sama na seba. Vecer si to zlizli samozrejme moji dvaja chlapi, co mi bolo potom luto. Ach jaj, dufam, ze sa mi tu podari napisat aj optimisticky prispevok.