Strach zo šoférovania. Ako ho poraziť?

No ahojte, ja jazdim poctivo po vodicaku mám ho od marca. Ie to s placom ale musim lebo viem ze potom sa zablokujem. Mozem povedat ze je to stále lepsie a lepsie aj ked sa este stále trasiem. Tak sa hlavne nevzdávajte 🙂🙂

@meg9 Ides na to tou najspravnejsou cestou 😉 😉 Co som si ja uzila....Len tak dalej,drzim palce 🙂

Ahojky!
Ja som si robila vodicak v r.2002.Potom som obcas jazdila ale velmi malo a nikdy nie sama.
V septembri 2011 som si dala par kondiciek , potom sme kupili auto a musim jazdit.Mala som strach zo soferovania ale bol to moj velky sen soferovat.
Sama som bola prekvapena , ze tak rychlo som sa dostala do toho a ani som nedufala , ze tak skoro pojdem aj sama.Aj ked cez Pristavny most som este sama nesala 😅
Ale z coho mam ja najvacsi strach tak to je parkovanie.Ked mame niekam ist tak uz stresujem ako a kde zaparkujem.Tohto sa ja dajako neviem zbavit.
Najhorsie je , ze moj manzel nesoferuje takze mi s tym nemoze pomoct.Minule ked som isla po malu do skolky tak mi musel zaparkovat jeden otecko co tam bol 😔
Ak prekonam toto parkovanie tak potom ma uz nic nezastavi 😀

@olianko tak to parkovanie trápi asi väcsinu z nas, ja som minule sice v skolke zaparkovala, ale ked som isla vycuvať oškrela som upratovacke auto a skolník mi to musel potom vycuvať 😅 😕 tiež som mala so seba "nanic pocit neschopnosti".....

ja viem parkovat viem dovolim si tvrdit,ze dobre...ale ked mam zaparkovat pozdlzne tak to uz je problem a podari sa to vecsinou na viackrat.ale je to kumst,kym som sa to naucila 🙂

ahojte, tiez som jedna z tych, ktora ma strach sadnut si za volant... Ked som robila vodicak, vsetko bolo ok, robila som ho pocas materskej, dcerka nemala ani dva roky. Jazdy mi sli v pohode, len som bola vystresovana z toho, ze som mala v tom obdobi starkeho a aj starku v nemocnici a velmi som sa o nich bala. Starky, ktory sa najviac tesil z toho, ze budem mat vodicak, bol na tom velmi zle. A stalo sa to, co som nechcela a co ma velmi zlomilo - 26. 5. mi zomrel starky a o 4 dni neskor aj moja starka. V piatok sme pochovali starkeho, v sobotu som sla na jazdu - dopadla katastrofalne a v nedelu mi zomrela starka. Hned som volala do autoskoly a zrusila si 3 dohodnute jazdy, skusky som mala mat presne o 8 dni. V stredu mala pohreb starka, hned na druhy den som sla na jazdu a povedala som si, ze to kvoli nim musim nejako dobojovat. Akurat mi bolo povedane v autoskole, ci som si ista, ci si nechcem skusky odlozit. Ale aj ked sa moje jazdy vyrazne zhorsili, nejako som to dobojovala. Pred skuskami som este, k tomu vsetkemu, ochorela a pytala som sa, ci bude moc divne, ak budem "smrkat" pocas jazdy. 😀 Ale zvladla som aj to. Aj testy, aj cvicisko a aj jazdu po meste. Mala som za tym a bola som neskutocne na seba hrda. 🙂 Hned ako som dostala vodicak, tak som sla jazdit a poviem vam, po tychto skusenostiach sa mi nebudete cudovat, ze mam strach. 😀 Prva jazda - do vedlajsej dediny s mojim muzom - "tam sa mi nemoze nic stat", sli sme tam, predo mnou velky kopec, tak som nan odbocila a zrazu obrovsky dym, len tak-tak som vytocila - bola to horiaca stara skodovka. Sofer bol OK, vybehol z auta. Ale aj tak to bol sok... Druha jazda, zastala som na krizovatke na cervenu a za ten svet sa mi nepodarilo nastartovat... za mnou trubiaca kolona. 🙂 Tretia jazda - policajna kontrola... nevedela som ani okienko otvorit a ukazat mu doklady. Musela som si otvorit dvere. 😀 😀 Ale dopadlo to ok. Potom som mala dlhu pauzu, mali sme pokazene auto a ked sme konecne kupili "nove", tak som sa do toho pustila znovu. Aj mi to slo, ale je pre mna horor, ze sedi vedla mna moj muz - iba ma sekiruje, ze nic neviem, nepochvali a VZDY sa povadime. A cuduje sa, ze mam vodicak... akoby zabudol, ze aj on bol zaciatocnik... 😒 Tak ma to prestava aj bavit.... ale snad raz ho prekvapim... 😉

ja sa teraz nutim robit dlhe cesty - lebo po meste a tak do 50km od mesta som do pohody to uz piratim 😀 - ale aby som isla sama nad 100km do neznamych koncin s pustenym GPS to ma teda stoji nervov - tak som sa minule odhodlala a veru tesne pred odchodom som mala take nervy ze som nevedela najst ani vlastnu hlavu - ked ma muz videl tak sa len smial a pytal sa ma ci ma ist so mnou - na koniec musel ist so mnou lebo som bola fakt nervozna a samozrejme v hlave horor scenar a to som proste musela ist lebo som isla na letisko - no nic cesta tam do pohody akurat ze som si to surovala za jednym autom gps mi hovori doprava, mm mi hovori doprava a ja som si to surovala za tym autom dolava - 😅, nakoniec vdaka uspechu som si tu istu cestu zopakovala este 2x a to tak ze som viezla muza na letisko a vratit som sa mala sama - ten pocit sediet v garazi na letisku a rozmyslat ze ak nenastartujem a neodidem tak tam ostanem az kym sa nevrati - vracal sa za 5 dni 😀 😀 😀 😀 tak ten stoji za to - nakoniec sme to prezili - aj ja aj auto a clovek sa fakt lepsie citi 😀 😀 😀 😀

Ahoj, ja si VP robím teraz, jazdy sme ešte nemali, začíname o dva týždne, ale vydesili ste ma 😀 dlhé roky som mala strach, ani neviem prečo, ked som išla po niečo do auta, len som odomkla a zbadala volant, už sa mi zvýšil tep. Teraz som sa odhodlala, a nejako sa neklepem, ale to príde.. 😀 😀 😀 už teraz mám hrôzu z rýchlostnej páky, či budem vedieť radiť a podobne 😝

Ano ja neviem ako sa prekonat a začat šoferovat 😒 Vodičak mam 4 roky a tesne po nom som jazdila mali sme male autičko super sa na nom jazdilo.Potom som otehotnela kupili vačšie auto a nejak som sa do toho nemohla dostat v novom aute a nešoferujem dodnes. Ale som sama na seba velmi nahnevana ,pretože niekedy to fakt potrebujem a nejdem 😠 😠 😠 Mate nejaky trik ako sa prekonat?

@limoncino neboj se toho, ze začátku je nervozní každý, mě pomohlo, že se mnou ze začátku jezdil manžel. Ale ne každý má na to nervy, tak si pak vezmi někoho klidnějšího. A z řadící páky jsem taky měla strach, ale po čase to pochopíš a jde to. Ale do dneška mě teda řadit nebaví.

ahojte tento problem som mala aj dlhe roky vodicka uz ma rokov ale posledne 11 rokov som vobec nejazdila apred 9 rokmi sme mali dvakrat havariu v priebehu 2 tyzdnov co ma uplne zablokovalo , po rokoch musela som zacat jazdit aj ked strachj bol velky ale musela som.. 🙂
prva jazda pamatam si dodnes 20 km za hodinu ale u mna smrt v ociach a na druhy den ma bolelo cele svalstvo 😀 😀 tazke som bola poriadne v strese;.
na druhy den znova pomalya le uz to bolo lepsie hlavne na parkovisku je dobre zacat tam nacvicite aj parkovanie.. kedze zijem v parizi tak prave parkovanie tu je uplna nutnost tu sa treba doslova natlacit a hlavne rychlo parizanai su strasne netrpezlivi myslela som ze to nikdy nezvladnem ale zvladla stacil maly trik a pomoc mojho muza stacilo ze mi ukazal ako na vec.. teraz 5 cm prred autom 5 za autom bez skrabanca vojdem a na jeden sup.. 😉

rada ked idete na bok tak v momente ked zadok vasho auta ja na urovni zadnej casti zaparkovaneho auta v redu zacnite tocit a vojdite tym padom v pohode zaparkujete.. 😉

drzim palce.. 😉

Po 15 rokoch po autoškole prvý krát v aute.

1. pokus - hneď na parkovisku som ťukla susedove auto
2. pokus - po ďalšom roku - pri cúvaní z garáže si to odniesol blatník
3. pokus - medzitým dve jazdy bez viditelnej stopy na aute - zase blatník, tento krát mi zavadzal stĺp
5 -10 pokus - celkom ok
11. pokus - cúvanie do kopy piesku - opäť nárazník - MM ešte nevie - to bude ďalšia trauma

Bojím sa, či som schopná urobiť teraz pokus číslo 12.
Myslela som, že strach časom prejde, ale iba sa stupňuje. Roky som sa nevedela odhodlať do auta vôbec sadnúť. Potom som si sadla a nenaštartovala. Prvá jazda s neurotickým spolusediacim bola čistá pohroma, asi 100 metrov na parkovisku, 2x mi zdochlo. Raz som to skúsila sama, tiež parkovisko, skoro prázne, vtedy to bolo lepšie. Prvá jazda (nedela, doobeda, prázdna cesta, zistila som ako chodia autobusy, aby som žiadny nestretla) prešla som cez obec asi 1km po rovine, celkom ok. Ruky, nohy spotené, svalovica. Potom som išla 5x sama autom do práce asi 5km. V práci som nemyslela na nič iné, len ako odšoférujem domov.
A teraz opäť jazda č. 11 a strach je rovnako veľký ako na začiatku. V hlave si najprv prejdem plán, aká je tam križovatka, kde zaparkujem a podobne. Najväčší problém je, že nemám odhad pri parkovaní, mám kombi. A tiež pohýnanie v kopci, stále ma ťukne dozadu. Už tu baby písali na to tip, no ak sa opäť odhodlám sadnúť do auta, skúsim.

Som rada, že som túto tému našla, pretože ma to veľmi žerie, mám pocit vlastného zlyhania.

@dmonikad ahoj.No je nás tu pár takých ktoré ťa úplne chápeme..a ja som asi "na čele sprievodu"..aj mna to velmi žerie,že sa šoférovania tak bojím!..a stále čakám na ten zázrak ktorý sa volá "automat"...aj my máme kombíčko a už to ma paralizuje,lebo ja som malinká (mám 156cm) a som tam doslova utopená...bojím sa že sa s tím veľkým čudom nikde nezmestím...ked som pár krát aj šoférovala (bolo to už skoro pred rokom a podotíkam,že len trasu pokial som prišla po mesto,potom som sa s mužom vymenila),tak som parkovala len pred Lidlom-veľké parkovisko a úplne na konci kde okolo mna nikto neparkoval...medzi 2 autá by som sa bála...no proste stále je to moja nočná mora a čím viac nešoférujem tak tím viac ma to trápi a bojím sa toho,ked príde ten den a ja budem nútená za volant sadnúť! ☹

no ja som začala jazdiť po 10tich rokoch. No musela som prelomiť strach a tak som sa naučila jazdiť Írsku, no po návrate sem sa strach vrátil. no môj partner ma nechal vždy šoférovať a tak som si tu zvikla. nech ťa tvoj podporuje a nechá šoférovať keď aj na malé vzdialenosti a ono to príde samo.....................aj si zanadávam no v ruskom jazyku to málokto ovláda. neboj proste sadni a choď no predpisovo. Veľa úspechov 🙂

Ahojte.Aj ja sa pripajam k Vam aj ked neviem kedy sa ja odhodlam šoferovat.Ja mam vodičak 7 rokov a vôbec som nejazdila.Si pamätam ako učitel v autoškole povedal:a nieže si vodičak date do vitrinky a tam aj ostane 🙂 -takže ja mam ten vitrinkovy 😒 Ale mala by som to už zmenit.Len strach ma zatial nepusti ☹

@erika1977 tak vitaj medzi nami "odvážnymi" ☹ ..ak nájdeš ten čarovný recept na prekonanie strachu zo šoférovania,tak nám daj vedieť! 🙂

Ahojte, tak ja som si urobila vodičák ešte pred maturitou v 1995 a potom som si sadla za volant až v lete 2009, a poviem vám dobre som sa zapotila, ale...... v CV som uvádzala, že vodičák mám a naskytla sa naozaj fajna práca, ale podmienkou bolo šoférovanie, a to ja som robila vodičák v TN a práca je v BA!!!! tak víkend pred nástupom do práce som si zaplatila 4 jazdy (15€ každá 90min.) a išlo sa... v pondelok mi dali auto a bolo treba s ním odísť z firmy domov, tak som si zavolala segru, čo už dávno jazdila ako ďábel, a následne som proste musela, tak som do práce chodila asi dva týždne o 6,00hod. ráno, aj ked firmu otvárali až o siedmej, hodinu som dospávala na parkovisku🙂)) a zvykla som si, po dvoch mesiacoch zaúčania som začala makať - 4000km mesačne.... a už to neriešim, sadnem do akéhokoľvek auta a idem...a už aj so synom....zodpovednosť jak sa patrí...🙂 takže ,,šoférky,, moje, len sa do toho pustite, a hlavne nebojte sa, verte si, auto robí len to, čo mu ,,prikážete,, urobíte.....DRŽÍM PALCE....je to obrovská pomoc...

Mirka

ahojte,
ja sa tiez pridavam do tejto temy. Vodicak mam od 2004 roku, nejazdila som skoro vobec. Boli nejake pokusy, ze som si urobila kondicne jazdy a aj tak z toho nic nakoniec nebolo. Kedze som ostala tehotna a auto je pri malom dietati dost potrebne a moj muz je viac v robote ako doma, som si minuly rok v septembri urobila pocas tehotenstva dalsie kondicne jazdy a kupila si auto. Chcela som automat, ale odhovorili ma od toho tak som zobrala manual. Po kondicnych jazdach som bola parkrat vecer jazdit s malou dusickou. Potom som mala 2,5mesiaca pauzu, lebo sa mi narodilo dieta. Teraz som bola parkrat jazdit vecer, ale chcela by som uz aj cez den a este aj s malym v aute, ale mam priserny strach ist s malym v aute. Nemate niekto skusenosti ako na to
🙂

no..ja som mala hrozný strach zo šoférovania....lebo pred 10 rokmi...som mala nehodu...a odvtedy som do auta nesadla...10 rokov..nič....hrozne som sa bála.....povedala som že budem chodiť ...autom...ale boli to same výhovorky..výhovorky..dokola... 😝 a tak som sa jedného nakopla...a sadla som za volant...teraz už chodim mesiac...trufla som si aj do mesta... 😉 😉 a už je to v pohode..čím viac chodim tým menej sa bojím.. 🙂 takže recept na strach ..je jednoduchý...ked sa bojíš psa..kup si psa! Ked sa bojíš volantu..sadni si za neho! treba isť do toho strachu..a prekonať ho..raz, dva krat...a bude dobreeee 🙂 🙂 🙂

Tak pridam sa aj ja 🙂 Ja som si urobila soferak v 18 a zacala som jazdit v 21...trvalo mi 3 roky odhodlat sa a sadnut si sama za volant 😎 Raz ma kamaratka podpichla a povedala mi nieco v tom zmysle ze naco si si robila soferak ked nejazdis a chodis MHD alebo elektrickou 😀 a to ma tak nakoplo a skusala som najprv len po meste take mensie trasy a teraz nemam problem odsoferovat aj do Chorvatska 😵 😎

ahojte, ze som nasla tuto temu 🙂 no ja idem zajtra prvy krat sama s malou v aute 😖 vobec som nejazdila 8 rokov, teraz mi drahy kupil automat, poistil ho a aj parkovacie senzory mi dal namontovat, ze co uz viac chcem 😅 no ale aj tak sa trasiem ako to zvladnem, ked idem s nim alebo s niekym tak je to pohoda ale sama som este nesla. a hlavne tu v BA, tu su soferi cisti idioti. inde v mensich mestach je to pohoda ale tu katastrofa... takze drzte palce nech to s dcerkou zajtra zvladnem, bo snad ani nezaspim 😀

@greeny no ako dopadla samostatná jazda s automatom? 😉

@michalka78 no tak ze muz zabudol vylozit doklady z penazenky takze som nikam nesla 😅 ale sama uz celkom chodim v pohode, len s malou som este nesla sama 😖

Tak sa tu hlasim,ze som prekonala strach,zacala som jazdit a zacalo sa mi to pacit 😎 dnes som dokonca absolvovala cestu BA-BB. Síce este stale trosku kŕčovito stiskam volant ale verím ze praxou aj to prejde. Najmä ta sloboda, že sa nemusím nikomu prispôsobovať ked chcem niekam odviezť je úžasná!

ahojte, tak aj ja sa pridavam do tejto temy.ja mam vodicak 2 roky.zacala som jazdit hned.ale pred 3 mesiacmi som tukla pri parkovani susedovo auto a odvtedy sa strasne bojim parkovania.vyberam si len take parkovacie miesta kde je vela volneho placu.pred domom ani neparkujem tam to mame dost na tesno,zaparkujem dalej od domu a radsej sa prejdem.viem ze to musim dajako prekonat, ale stale neviem ako.

ahoj aj já sa pripájam tak vodičak som si spravila pred 10 rokmi tesne po vodičáku pár jázd a potom nič pred rokom sme si kúpili staršie auto nakoľko rodičia bývakú ďalej a malá moc nechcela vydržať v autobuse takže som začala pomaličky jazdiť u nás a po čase som sa dala na cestu k rodičom šlo to celkom dobre a ž do osudného dňa ☹ opäť sme sa chystali k rodičom na víkend takže auto nabalené dieťa v sedačke a šlo sa ale..... šlo predomnou auto dalo smerovku do prava bol tam výjazd takže som spomalila a šla no ale buran sa rozhodol načo ísť tam kde som dal smerovku proste zastal na prostred vozovky a já buuuum do neho našťastie odniesli si to len plechy ale ten plač malej ( vďaka za sedačku !! ) ako sa lakla ☹ a z auta vyšiel mladík mobil na uchu a ten výraz ( no jasné ženska) a tá arogancia já utešovala malú lebo sa nevedela ukludniť a on prišiel že či som už volala policajtov a atď no hrúza mojho som musela držať aby mu jednu nenapálil a od tedy dievčence blok a bojím sa 😨 začala som znova ale viac ako u nás po meste ani ťuk a aj to keď sadám do auta hrdlo zovreté srdce mi búši ako o preteky idem pomaly bojím sa na prázndej ceste obehnúť cyklistu no des som s toho nešťastná ale len si predstavím že auto celá sa roztrasem takže to je celé zle a keďže mm nemá vodičák asi predáme auto ☹ tolko moja skúsenosť

Ahojte môžem sa k Vám pridať?Vodičák síce ešte nemám ale idem si ho robiť-zajtra sa ide muž popýtať do autoškoly kedy začína kurz-atd....
Dnes ma učil jazdiť muž a keby mohol tak ma asi aj zabije-vôbec mi to nejde,rozbiehanie des-pár krát mi to skapalo(chlap mal nerv) a ked mi to už ako tak šlo mi povedal nech si preradím-samozrejme neviem to robiť správne-automaticky tak zas mal nerv(že či som to už od neho neodkukala atd) no hrôza a potom mi povedal že si mám zapamätať že auto je zbraň...nuž ale zbrane nedávajú takým labilným a hysterickým ľudom ako som ja.....mám hrôzu z toho kurzu a zo šoférovania-mm pocit že to nezvládnem a budú to zbytočne vyhodené prachy a nepomáha mi ani to že ten vodičák potrebujem-hlavne kvôli dcérke ktorá je autistka ja jazdu MHD nezvláda.....

@alinocka ahoj, a ty myslis, ze kazdy hned vsetko vie? to, ze sa nevies rozbiehat, tak to je uplne normalne... mne vcera zastavila autoskola na prechode, a potom sa chudatko nemohlo to dievca rozbehnut... takze nie si sama, do toho sa treba dostat... pojdes na par jazd v autoskole, urobis uspesne skusky a naucis sa najlepsie az potom sama... este nezufaj, auto ti velakrat pomoze... je to dobra vec a myslim, ze dnes kazdy potrebuje vodicak 🙂 a to preradenie, to potom ked budes jazdit, tak to budes pocut 🙂 tieto dva dovody su to najmenej, preco by si sa mala bat jazdit... si este len na zaciatku, a onedlho sa tu budes smiat, ako si sa mohla bat rozbiehania alebo radenia... ver mi, nie je na tom nic zlozite... nikto nevie vsetko hned, treba cas... a ako vravim, najlepsie sa do toho dostanes az po autoskole, ked uz budes sama chodit... drzim ti palce a zelam vela stastnych km 🙂)

@akramgad nepredavajte auto, budete to lutovat... kedze tvoj muz nema vodicak, a ty ano, skus sa premoct... dnes je mat auto nutnost podla mna, urcite ho budete potrebovat... ale vies co? ved vlastne mala si si povedat tak, ze si dobry sofer... sak si brzdila a predisla si tomu, aby sa stalo nieco horsie a nebola to tvoja chyba... taketo tukanice sa stavaju... keby kazdy mal prestat jazdit, kto mal nehodu, tak vela ludi ani autami nechodi... chcem ta trosku povzbudit, hadam to pomoze... pokial by bolo toto to najhorsie, co sa ti kedy moze za volantom stat, tak si stastny clovek... maj sa pekne a porozmyslaj dobre nad tym predajom... aby ste potom nebanovali... pa