Strach zo šoférovania. Ako ho poraziť?

fabiana
7. jún 2007

Ahojte babenky!
Neviem, či už tu táto téma bola, nenašla som... 😉
Chcem sa vás opýtať, či ste sa báli šoférovať a ak áno, ako ste tento strach porazili... Ja mám vodičák od minulého leta a jazdila som zatiaľ veľmi málo, ale teraz už pomaličky budem musieť šoférovať, lebo dcérka pôjde do škôlky a inak sa to nebude dať riešiť... Poradíte mi niečo? 😉

prasiatko30
21. máj 2009

ja som sa zase pred dvoma dnami vybrala na 70km cestu mimo mesta - lebo obycajne brazdim len po meste mimo mesta chodim len s doprovodom 😅 - cela cesta je do pohody po dialnici. rano som sa rozlucila od dcery ako keby som sa nemala ani vratit - obycajne len priviriem dvere a idem aby si ani nevsimla ze som odisla, zavolala som muzovi - reku ak by ti volali policajti aby si vedel co sa asi tak mohlo stat, do mobilu som si hodila jeho cislo ako prve aby bolo jasne komu maju volat zachranari ak by ma vyprostili v bezvedomi a isla som 😀 😀 😀 😀 😀 - zmakla som to do pohody len som vychadzala taka nervozna z garaze ze ma skoro privreli dvere a musela som sa znovu rozbiehat na rampe - to reku aby som nepovedala ze mi to ide ok, a potom som uz len vyfujazdila z mesta a na dialnicu, najvacsi problem som mala potom v cieli cesty - lebo zaparkovat tam je otras 🙄 🙄 - som si myslela ze to asi otocim a pojdem naspat bez toho ze by som urobila co som mala ale nakoniec som to zmakla a stastlivo aj domov dorazila - zatial este ani pokuta za prekrocenie rychlosti neprisla tak by to malo byt v poriadku 😀 😀 😀 😀

silvia123
21. máj 2009

Ja som taký "polovodič", do okolitých obcí, do mesta prejdem bez problémov, ale do nejakého mesta, ktoré nepoznám si netrúfnem, mám slabo vyvinutý zmysel pre orientáciu, takže by som určite poblúdila, ale každej mamine doporučujem, aby zvládla aspoň takéto pološoférovanie, pretože si neviem predstaviť, že by som mala jazdiť s krpcom autobusom, alebo byť proste odkázaná na manžela, aby som sa niekam dostala. Takže strach zo šoférovania v miestach,ktoré poznám nemám, ale akonáhle by som vstúpila do mesta, ktoré nepoznám, určite by som ho chytila (dedín sa nebojím). Ešte nerada parkujem zadkom. 😀 netrúfla by som si zaparkovať zadkom medzi dve autá, iba prednou časťou si trúfnem, neviem prečo, vlastne som to ešte ani neskúšala.

marika80
21. máj 2009

silvia ja som to tiez nevedela, a tak som sa vybrala do Tesca a trenovala. A teraz uz inac ani neparkujem. Este musim nacvicit pozdlzne a bude to v suchu

jul
21. máj 2009

Ahojte 😉
ja akurat chodim do autoskoly,mam za sebou len 8 jazd 😅
vodicak si robim na "stare kolena" budem mat 32 😎 ,lebo doteraz som mala obrovsky strach len z toho,ze som sedela vpredu vedla vodica 😅 😅
ale prekonala som to a tesim sa,ze mi to docela dobre ide 🙂

chocolade
28. máj 2009

Ja uz mam vodicak tak tiez pekne dva roky,ale jazdit sa akosi bojim.Robila som si iba trojtyzdnovy rychlokurz po ktorom som hned odysla do Londyna kde momentalne zijem,takze moje jazdecke skusenosti su minimalne,hlavne o to ,ze tu sa jazdi akosi inac(aspon ja si to myslim).
Skusala som si pristavat v nedelu rano,ked cesty boli prazdne ,ale casom som zistila ,ze mi to je nanic,pretoze jazdit potrebujem stale nie len o siestej rano.Spotene ruky sa mi klzali po volante a sotva sa mi podarilo vystupit z auta tak sa mi triasli kolena.Mam na seba strasne nervy a ten strach nedokazem prekonat ☹ ☹

katyl
29. máj 2009

babulky, aj ja sa pridam, ja som si robila vodicak v 26 rokoch, ked som ho potrebovala kvoli firme. Ked som skoncila kurz a prevzala vodicak, tak som prisla do prace a kolegyna mi hovori, treba odviezt vzorky do jednej firmy, tu mas kluce od mojho auta, ja nemozem ist....roztrasena som teda nasadla a poviem vam strach som mala, hlavne o cudzie auto ☹ cesta co mi mala tam aj naspat trvat hodinu mi trvala viac ako tri hodiny, nevedela som sa otocit, minula som odbocku a nevedela som ako naspat......nakoniec som sa vratila, spotena, ruky v krci....ale hrda, ze som nenaburala a nasla tu firmu....na to 3 tyzdne ma poslali na sluzobku do Berlina..... 😀 samu. Myslela som si, ze ani na ten veltrh nedojdem, nevedela som si predstavit ako najdem hotel.....ale akosi podla mapy som vsetko nasla, vybavila a vratila sa domov. Postupne som sa naucila mat z jazdy pozitok, nestresovat sa a byt sebavedoma na ceste. Tiez som obcas cosi suchla, buchla, zabludila, zle zaparkovala....ale ked vidim, ako jazdia ostatni, myslim ze som dobra soferka. Vobec sa nestresujte a nehanbite ak neviete na prvy sup zaparkovat, ved kolki nacvicuju aj po rokoch jazdenia. Ked sa mi nedarilo zaparkovat, alebo naopak vycuvat, kludne som o to poziadala najblizsieho pana 😀 Ked som sa nevedela preradit z pruhu do pruhu...tak som dovtedy stala a blikala, kym ma niekto nepustil. 😀 . Kludne vyuzivajte , ked mate v BA inu znacku, oni sice pod nosom zamrmlu, ze chudera z ...., ale vas pustia, nehccu riskovat odrety blatnik, nie. Ked vam to niekde skape, klebde nastartujte znovu, ved som videla inych machrov, ako im to skapalao na krizovatke
😀
drzim palce vsetkym vodickam 😎

enilora
29. máj 2009

Ahojte ja mám až panický strach so šoférovania srdce mi bije ako divé bojím sa cúvania radčej prejdem niekolko kilometrov naviac len aby som nemusela cúvať.A čo je najhoršie moj muž sa so mnou stále háda pri šoférovaní ,keď som v aute sama s nešoférom je to ok ale akonáhle sedí vedla manžel mám taký zmätok s auta že štartujem aj 4 krát kým sa mi to podarí,zabúdam na značky a pod... .Myslím si že problém je v tom že manžel ma od začiatku velmi odradil vždy zúril,kričal,musela som pred parkovaním alebo vstupom do mesta pustiť za volant jeho..šoférujem ale rada.No bohužial len 1-2 krát za mesiac na malinkú trasu.Ak máte niektorá podobnú skúsenosť poradte mi ako ste to riešili.Vďaka

venonna
29. máj 2009

ja mam vodicak tiez uz dlho, ale kvoli inym problemom som dlho nejazdila. Nakopli ma az manzelove sluzobky, ked som cely tyzden ostala visiet doma s malou... Tak som pomaly zacala a aj ked to este zdaleka nie je suverenna jazda, co to uz zvladam, takze treba len zacat
enilora, u nas je to teda inak, MM je ako spolujazdec uplne super ohladuplny, ale ja mam zas ten problem, ze ked vedla mna sedi, spolieham sa na jeho instrukcie a teda nejazdim "za seba". Takze viem, ze je pre mna ovela lepsie, ked jazdim sama. Preto radim to iste aj Tebe, nevadi, ked zacinas s malymi trasami, tie sa postupne budu predlzovat (dovod sa vzdy najde, ze?) 😀

solva
28. júl 2009

ahojte nejako to tu stagnuje....de ste bojazlive vodicky????ja prave zacinam si robit vodicak ale mam z toho riadne bobky....neviete mi podat aspon zakladne info....napr kedy preradujem na dvojku kedy na trojku 4ku...diiik ☹ ale priznam sa vam s mojim problemom prvy krat som sedela v afte....a mne robi problem ovladanie volantu no neviem odhadnut kolko otocit nim a tak...stale nim len tak z jednej do druhej nahdzem ☹ ☹ ☹

kubaka
28. júl 2009

Já začala jezdit před měsícem po 18 letech a je to jen o cviku a zkušenosti. A tu nabydeš jen když budeš jezdit.
Mě se podařilo hned první den opřít se levým blatníkem při couvání do vedle stojícího auta - 😀 Školácká chyba z nezkušenosti. Stačil měsíc pojíždění po obchodech a na méně frekventovaných silničkách a už si troufnu i projet Prahou na brněnskou dálnici - což je v tom našem mraveništi heroický výkon 😅 Po Praze fakt jezdit netoužím.
Sice jsem normálně neurotik, ale v autě jsem kupodivu úplně klidná - nechápu se, ale naštěstí to tak je. Bez auta už to dál nešlo. 😉

k tomu řazení
Když posloucháš motor, poznáš, kdy přeřadít. Na 1 se jen rozjedeš a uslyšíš, jak motor řve - má vysoké obrátky, jakmile je auto v pohybu ihned dvojku. Do zatáček se jezdí pomalu na dvojku, a zase když přidáš plyn, slyšíš, jak začne řvát motor, ale auto rychleji nejede - takže hodíš 3 - to jedeš už cca 50km/h - 4 dáš, když jsi už rozjetá víc jak na 50 km a výše. Když přesáhneš 90km/h - což je dálnice, jedeš na 5. Pokud ji auto má.
Já mám fiátka Pandu a i na dálnici jsem jela jen 90 na 4rychlostní stupeň.
Když posloucháš moto, napoví ti, kdy je třeba snížit stupeň nebo zvýšit. Správně máš zařazeno, když auto jede, ale motor jde tiše a nehučí.
Postupně se naučíme těm čtyřkolým děťátkům rozumět 😉

vranka4
28. júl 2009

Ahojte,pridávam sa do klubu 🙂 ,ja som si robila vodičák na staré kolená 😀 ,v 33 rokoch,to som bola vtedy už tehotná s dvojičkami,dovtedy som sa spoľahla na manžela,ale až dvojičky ma nakopli,že načase 😀 ,skúšky som mala v decembri a v marci sa narodili,to som bola v 6.mes. tehotenstva s riadnym bruškom,ale zvládla som to v pohode,akurát som už potom nejazdila-veľké bruško,malé skúsenosti,za tým pôrod,tak pol roka žiadna jazda,potom som pomaly začala krátke vzdialenosti,ale 1-3 krát do mesiaca a to je málo,chýba mi odvaha,mám rešpekt za volantom,málo si verím,ale viem,že to chce čas a často jazdiť 🙂 ,snáď do dôchodku bude so mňa super vodička a budem pirátiť po tých našich slávnych cestách 😀

fidka79
Odpoveď bola odstránená
Zobraz
liana
29. júl 2009

neprekonala. a ani neprekonám. keď ma začne obiehať audina, mercedes na mňa trúbi zozadu a pri zabáčaní ma obehne pani Radičová že sa autom na mieste zatočím a som rada že nie som mrtva, tak ani náhodou takto strach neprekonám. ale druhá vec tiež je, že sa kúpilo nové auto, nikto neprihliadal na mňa, tak o automate ani reč, tak ani v novom aute jazdiť nebudem. to sa asi prekonať nedá. raz keď je blok v hlave, tak je blok.

oho
29. júl 2009

ahoj holky, přidávám se do klubu. Já jsem vždyckcy tvrdila, že raděj budu chodit pěšky, než abych si udělala řidičák. 😀 Jenže pak se mi narodilo dítě, dětského doktora máme deset km daleko a jen těch preventivních prohlídek je za první rok tolik, že jsem začala o řidičáku přemýšlet.Manžel si musel brát z práce volno, busem jsem odmítala jezdit. Na jaře jsem nečekaně otěhotněla, takže jsem rychle šupajdila do autoškoly. Řidičák mám něco přes měsíc, před každou jízdou jsem šíleně nervózní, bojím se, když jedu na kontrolu na gyndu, parkuju radši na obrovském vždycky poloprázdném parkovišti a pak jdu notný kus pěšky, ale v centru je tolik aut, že tam bych prostě nezaparkovala. 😅

narciska77
29. júl 2009

jééj, táto téma akoby bola o mne. 😉 Mam vodičak od novembra,potom som celu zimu nejazdila, začala som az na jar.Aj to nie z vlastnej vole,ale manžel ma do toho tlačí 🙂 .Som tomu aj rada,lebo sama by som sa nedonútila.Zo začiatku som pri slove ideme jazdiť, najprv sedela pol hodky na wc 😀 .teraz uz nie,ale ten strach ,ktorý neviem prekonať je stále hrozný,už mi to samej začína vadiť,ale neviem sa toho zbaviť ☹ .jazdim len po okoli ,aj to z manželom, pri ktorom mi ide odtrhnut obidve uši od jeho poznamok na moju jazdu. 😵 Sama som sa este nikde neodvážila,ale od septembra nastupujem do práce,takže by mi to velmi pomohlo,keby som to za ten mesiac zvládla. 😉

julenka
29. júl 2009

ahojte,aj ja sa pridavam do klubu.vodicak mam cez 2 roky a najazdenych hadam 200km a aj to len po polnej ceste,
ten strach,ze nestihnem zareagovat,alebo niekomu ublizim...Aj sa hnevam sama na seba,ked vidim jazdit vseliakych romakov co ani ZDS-ku nemaju vychodenu... 😠

narciska77
29. júl 2009

😀 tu polnu cestu poznám aj ja doverne 😀 .Dnes som si dala so svokrom okružnu jazdu po meste ,samozrejme ku večeru,jazdi menej aut. 🙂 Učila som sa zastavit v kopci, baby no des a hrúúza je to somnou ☹

sifka
29. júl 2009

ahojte baby, ja jazdim sedem rokov, zo zaciatku to bolo slabsie, ale dnes je to super..... 🙂 moj nazor je: jazdit, jazdit a jazdit... len praxou sa ziskava zrucnost a skusenost 😉

marianka79
29. júl 2009

ja tiež jazdím a rada aj vaute aj na... 😉 😀 😝

beasi
30. júl 2009

Ahojte!Ja som tiež mala strach zo šoférovania,dokonca než som si začala robiť vodičák,tak som mávala príšerné sny o šoférovaní.A tie ma hrozne odrádzali jazdiť.Ale realita je iná a jazdenie je v pohode.Len zaparkovať neviem všade,potrebujem miesta ako pre kamión!

hadassah
30. júl 2009

Ahojte, ja som taká rada, že aj tu sa našla téma, ktorá ma trápi už veľa rokov. Totižto už 8 rokov mám vodičák, no hneď ako som ho dostala, hodila som ho do zásuvky a tam je dodnes. Problém mám iba teraz, pretože priateľ chce, aby som šoférovala. On je vynikajúci šofér a nevie pochopiť, ako môžem mať panický strach a stoj čo stoj ma to chce naučiť. Nie je to však o strachu. Tak ako som to vysvetlila jemu, skúsim to vysvetliť aj tu, snáď ma niektorá z Vás pochopí. Som toho názoru, že človek musí mať pre akúkoľvek činnosť, ktorú chce robiť, určité predpoklady. Keď ich prirodzene v sebe má - čomu zodpovedá prirodzený záujem, môže ich rozvíjať do čo najväčšej dokonalosti. Napríklad ja som od malička inklinovala ku klavíru, fascinoval ma, vždy keď som ho videla. Bola som nadaná a keď som začala chodiť na hudobnú, tak som zvládala 2 ročníky naraz. Môjho priateľa od malička nezaujímalo nič iné, len autá, motorky, rozoberanie a skladanie motorov a tak je v tom teraz absolútne dokonalý. Ja mám však na šoférovanie nulové!!! predpoklady. Nemám priestorovú orientáciu, nedokážem rýchlo zhodnotiť situáciu na vozovke a hoci sa vraví, že ženy dokážu robiť viac vecí naraz, v tomto prípade to u mňa neplatí. Neviem naraz obsluhovať auto, sledovať značky a autá okolo seba. Jednoducho to vo mne chýba. Ja som akurát natoľko zodpovedná voči sebe a voči okoliu, že radšej nebudem ohrozovať svoj život a majetok ako aj životy a majetky ostatných len preto, že sa donútim proti svojej vôli šoférovať. Ani môj priateľ nebude nikdy schopný vylúdiť jediný čistý tón a mohol by mať 10 rokov najlepšieho hudobného pedagóga. Jednoducho nemá sluch a zahranú tóninu nezopakuje správne. Ja v sebe nemám jedinú bunku, ktorá by bola zodpovedná za šoférovanie 😀 Toľko moja výpoveď - ja som proste pešiak, prípadne sponzor MHD.

hadassah
30. júl 2009

A najlepšie na tom je, že keď pred autom môjho priateľa ide práve taká nedokonalá šoférka, akými mnohé ženy sú, tak na ňu vyvreskuje z auta, že keby bol policajt, tak jej s vodičákom zoberie aj rodný list a do občianskeho dá zápis - zákaz riadenia motorových vozidiel 😀 Ja nepotrebujem, aby si všetci okolo mňa ťukali na čelo a dávali najavo, že keď neviem jazdiť, nemám tam čo hľadať. Jednu pravdu však mal, tie kurzy, čo sa teraz robia v autoškolách, mu pripadajú ako rýchlovýkrm a potom to na tej ceste aj tak vyzerá, ľudia všeobecne jazdia veľmi zle a dobrých šoférov je málo.

hadassah
30. júl 2009

liana ja ťa viem absolútne pochopiť a ver mi, že to, že má auto iba dva pedále, neznamená, že ide samé. Akurát nemusíš preraďovať. My máme okrem iných áut aj smarta - 2 miestne mini autíčko v komplet výbave +AUTOMAT a išla som umrieť, keď som letela "závratnou" 60-tkou 😀 , aj to len po rovnej ceste za mestom, na konci som to zapichla pri jarku s tým, že do ulíc už nejdem, lebo tam chodia ľudia a autá a je tam veľa značiek 😀 😀 😀 . V priateľových očiach som zbadala beznádej - nuž ale nedá sa nič robiť.

hadassah
30. júl 2009

Inak ten Smart je na predaj, ak by niektorá mala záujem. Je krásny - ako cukrík, prestriekaný na ferrari červenú (mám aj fotky), bude mi za ním smutno, má málo kilometrov, ale načo mi je, keď nejazdím?

kivec
30. júl 2009

Ahojte kocky,
vyborna tema, hned sa lepsie citim, ked som si precitala vase prispevky. Doteraz som si pripadala, ze uz som hadam posledny clovek na zemi, co sa boji soferovat. Zijem totizto v UK a tu soferuje uple kazdy. Inak sa to tu ani neda, autobusy tu velmi nie su v kurze. To znamena, ze do prace musim soferovat aj ja. 😒 Az po 3 rokochsoferovania do roboty nemam krce v bruchu, ked nasadam rano do auta. A to je pritom velmi jednoducha trasa, 2 kruhace, 2 jednoduche krizovatky. Ale ked treba ist kdekolvek inde... Napriklad na nakup alebo k doktorovi, to uz mi do smiechu nie je. Absolutne sa ztotoznujem s vypovedou Hadassah. Ked raz clovek na to nema bunky, nic sa neda robit. To ale netvrdim, ze vsetky baby, co sa boja, nemaju
,, soferske bunky." Ale moj pripad je uz jasny, je to beznadejne. 😝

dana_l
31. júl 2009

ahojte soferky. soferovanie nie je len my co sedime v nasom aute za volantom ale takmer vsetko je o tych druhych - co robia a co by nemali robit. moje kredo pri soferovani je - mysli za druhych, co asi urobia. a tak uz teraz jazdim 10 rokov. na slovensku som vobec nejazdila, hned po vodicaku som isla do zahranicia a tam som sa naucila co, ako a kedy. byvala som na mallorke - ktora ste tam bola tak viete ake su niektore cesty uzke - ak sa stretnu dve auta tak to druhe musi takmer postat aby to prve preslo. na jednej takejto ceste som mala nehodu. auto z protismeru nezvladlo zakrutu a kedze nebol priestor a ja som sa nemohla uhnut tak zabrzdilo "vo mne".
ak mozem poradit vsetkym co sa boja parkovania - opakovanie je matkou mudrosti. ak sa vam raz podari zaparkovat "na prvy krat", tak sa vam to bude darit castejsie a castejsie. a pri parkovani "zadkom" pouzivajte spatne zrkadla, nie len to v aute ale aj vonkajsie.

kubaka krasne napisala, preradovanie je podla zvuku motora. ak si sadnete do auta a budete pocuvat motor - ale nie ked ste stresovane - tak bude najskor tiche a potom hlucnejsie az bude revat. vtedy preradte vyssie. terajsie auta maju vedla tachometra aj otackometer. tam to mozete krasne vidiet, ako sa rucicka posuva vyssie a vyssie.

vela zdaru a zabavy pri jazdeni.

geegee
31. júl 2009

ahojte, ja som asi podobny pripad....vodicak mam od 18, co je uz teda peknych 13 rokov, ale najazdenych km zalostne malo. Doma sme auto nemali, ked si ho zobral otec a odstahoval sa. No a vydala som sa do ineho mesta, ktore absolutne nepoznam, auto mame, ale natrenovanu mam len trasu z Ruzomberka do Lucok - aby som starsieho zobrala plavat a dost. Mesta sa bojim, cesta je strasne frekventovana, spaja vychod a zapad Slovenska, takze ak by ma nieco dokazalo preniest ce tu hlavnu tak pohoda a idem...a s 2 detmi v aute sa ucit soferovat je hrozneeee 😠 Aj som si pred 6 rokmi zaplatila kondicne jazdy a instruktor mi po prvej povedal, ze mi to ide dobre, ze len soferovat a soferovat...ale manzel je nervak a v aute ma chvali len ked ho veziem z navstevy a tam poleju aspon 2 piva 😀

janulka18
31. júl 2009

caute tak sa pridávam.hadassah,presne ako si povedala.keď raz niekto nemá predpoklady,tak nemá.Ja mám vodičák 12 rokov,je zapadnutý prachom v šuplíku a nechystám sa ho oprášiť.Nemám priestorové videnie,pre mňa je 5m ako 10m a tí cvoci na cestách 😝.Plus samozrejme zmeny v zákonoch,počúvať nejaké debilné vrčanie auta kvôli radeniu a sledovať značky,autá okolo a ešte aj dieťa.Ja nie som superžena 😀

narciska77
1. aug 2009

😀 😀 😀 Tak to na kopci ,že pojdem dozadu je aj moja nočná mora 😀 😀 😀

abetka
1. aug 2009

ja sice jazdim, ale len po osvedcenych trasach. Chcela by som ist aj inde, ale mam strach, no snad to prekonam 😉