Strach zo šoférovania. Ako ho poraziť?

fabiana
7. jún 2007

Ahojte babenky!
Neviem, či už tu táto téma bola, nenašla som... 😉
Chcem sa vás opýtať, či ste sa báli šoférovať a ak áno, ako ste tento strach porazili... Ja mám vodičák od minulého leta a jazdila som zatiaľ veľmi málo, ale teraz už pomaličky budem musieť šoférovať, lebo dcérka pôjde do škôlky a inak sa to nebude dať riešiť... Poradíte mi niečo? 😉

natal
12. jún 2007

Hlavne jazdit, jazdit a jazdit. Len praxou sa ten strach odblokuje a bude pohoda. Ja som si kupila auto asi rok po absolvovani autoskoly. Mesiac mi stalo pred blokom a kazde rano som nanho pozerala ked som sla do prace na elektricke.
Potom ma mama donutila ist aspon na postu s autom. Zvladla som to a zacala som postupne jazdit. Kazde rano hnacky z nervov, ruky vyklepane, ale sla som. A teraz som velmi rada, ze som ten strach prekonala a som na seba hrda. Neviem si uz predstavit svoj zivot bez auta. Nie som na nikoho odkazana, nemusim nikoho volat pod ma odviezt. Sadnem a idem.
A na margo rekondicnych jazd... Radsej niekoho znameho, trpezliveho k sebe, zajazdit si po prazdnom parkovisku, alebo v nedelu ked nie je vela aut, niekde mimo mesta. A ono to pride 🙂

grisa
12. jún 2007

Aj ja pridam moj nazor. Vodicak mam od minuleho roku (jun) a v oktobri mi manzel kupil auto, lenze ja som mala stale strach, tak som nejazdila, az vo februari odisiel mimo pracovne a bola som prinutena!! No a odvtedy jazdim 😎 . A cim viac jazdim, tym je to lepsie. A tiez nez som vysla na cestu po prvy krat, chodila som si jazdit na jedno prazdne parkovisko, potom z parkoviska domov a stale som predlzovala vzdialenosti a teraz si jazdim kam chcem. Uz aj do mna naburali, tak tyzden som mala trosku z toho stres, ale preslo to!! 🙂 Takze ako napisala aj Natal-jazdit, jazdit, jazdit 🙂 😉

luciaj
13. jún 2007

Aj ja som sa pred nedavnom radila k tym bojazlivym. Vodicak mam uz 10 rokov a kym som nebola v BA, ale doma, jazdila som bez problemov, ale v BA som nemala auto, takze som nemala na com jazdit. Ale na druhej strane som sa strasne bala momentu, ked si auto kupime, pretoze sa mi zdalo, ze jazda po BA je "samovrazda". Ale baby poviem vam, co neurobite pre svoje dieta? Vsetko a to aj prekonanie strachu. Ak vam nic ine neostava, len bud sa osmelit a zacat jazdit autom alebo ze pri kazdodennej jazde MHD do prace a spat s prestupovanim, ked vas nikto nepusti si sadnut je 90% sanca, ze potratite, nie je o com premyslat. Tak sme kupili auto a namiesto kondicnych jazd v autoskole som mala pri sebe svojho skveleho muza. Parkrat sme vysli mimo BA, aby som si vobec zvykla na nove auto, potom som jazdila s nim po BA mimo spicky (na nakup, k znamym, kde bolo treba ist, soferovala som ja a on pri mne), potom si so mnou presiel trasy po BA, kadial sa budem ja najcstejsie pohybovat (z domu do prace, na nakup a tak) az prisiel den, ked som sama sadla do auta a isla uuuplne sama, parkrat mimo spicky a potom uz "naostro" do prace. Takto jazdim asi 3 tyzdne, nie je to vela, ale uz sa nebojim. Ten cas mi stacil na to, aby som prekonala svoj strach a zistila, ze nie je to take hrozne, ze vodici v BA su prave naopak celkom ohladuplni a hlavne, chodim tak, aby som sa citila bezpecne ja, aby som auto ovladala ja a nie auto mna. Tzn. ze ak je v meste predpisana 60tka, idem 60 a ked sa to niekomu nepaci, nech ma obehne. Takze tot moja skusenost, ze pre dietatko my maminy urobime vsetko. A tak sa uz nebojim, prave naopak, muz mi hovori, ze uz jazdim lepsie ako on🙂 A neviem si vynachvalit tu samostatnost a volnost, co som tymto ziskala. A baby, velmi dolezita vec, po kazdej jazde ma muz pochvalil, co som urobila dobre, vzdy sa so mnou tesil, ked som sa zlepsila alebo zvladla nejaku situaciu na 1* a aj potom, ked som zacala jazdit uz sama, sa tesil spolu so mnou, ako dobre to zvladam a ze som sikovna. Je dolezite, aby ste sa same malymi krocikmi a pochvalou posuvali dalej, aby ste sa vy same tesili z kazdej dobrej jazdy. A nelente sa tym muzovi pochvalit, on bude potom spokojny, ze ma o jednu velku starost menej, a to ze ste smostatna v jazdeni. Mojmu muzovi odpadol kamen zo srdca, ked zistil, ze mi to ide, pretoze ostal ukludneny, ze cokolvek sa stane, viem si poradit aj sama a ze nemusim cakat a spoliehat sa len na neho. To si podla mna zrely muz vazi.
juuuj ale som sa rozpisala ... v kazdom pripade vam drzim palceky a vela stastnych km 😀

luciaj
13. jún 2007

A este jeden moj postreh ... mne sa teraz v lete dost zle soferuje v slapkach, lebo sa mi vyzuvaju a potom som nesustredena na jazdu, takze nosim so sebou vzdy tenisky s tensou podrazkou, aby som dobre citila pedale pod nohami ... ale ostrielanym vodickam urcite nerobi problem ani toto ... ale mozno to pomoze aj vam 😉

melory
13. jún 2007

ked mam slapky, jednoducho si ich vyzuvam a soferuje sa mi velmi dobre bosej, mam najlepsi cit

petruci6
13. jún 2007

jeeeeeeej toto je temicka pre mna, prave som sa vratila zo soferovania,total vystresovana, 2x mi zdochlo na kopci auto 😠 a jasne,ze sa na mna zo zadu lepili auta a ja som cuvla,ale nastastie som netrkla 😝 neznasam soferovat,ale musim kvoli robote 😠

fabiana
autor
13. jún 2007

Baby, a ako vám ide radenie? Cítite to, kedy to treba urobiť? Asi blbá otázka, že? 😀 Ja som si už tiež bola viackrát od založenia témy zašoférovať, na ceste je to dosť pohoda, problém nastáva, keď mám zastať- zaparkovať, cúvať... Máte nejaké grífy? 😉

petruci6
13. jún 2007

to mam problem aj ja hlavne s parkovanim 😖
ale tie preradovania mi nerobia problem, to uz pocujes,ze ti "huci"auto a pyta si novu rychlost 😉

luciaj
13. jún 2007

no s rozbiehanim do kopca mam aj ja problemy 😠 ale nestresujem sa, zatial to robim len s rucnou, takze rozbiehanie je pomalsie, ale ked sa netrenujem, uz to dufam pojde aj bez nej ... 😎

petusko
13. jún 2007

jedina rada je trenovat, trenovat, trenovat...
ani ja som dllllho nemala odvahu sadnut si za volant sama, ale raz som jednoducho musela, lebo som nemala ine vychodisko. a teraz uz viem cuvat, aj parkovanie mi celkom ide, neikedy sice na dva krat, ale neva.
hlavne si treba verit.

bobess
13. jún 2007

ja šoférujem rada - v pohode zvládam aj zahraničie, je to zvyk. ako každý parkujem nerada a niekedy aj na 5 krát a vôbec sa nehanbím - nemám za čo. v BA si bez auta život neviem predstaviť. moja staršia ségra nešoféruje - najprv to bolo lebo nemusela, potom bola tehotná, potom sa bála s mimi a tka nešoféruje do dnes. zakaždým pri tejto téme skončíme. kto nechce výhovorku si vždy nájde. moja mama po havárii (20 rokov) do auta nesadla ale teraz keď je s otcom sama a človek niekdy nevie čo sa môže stať tak sa rozhodnla to skúsiť. verím že to že chce a chce naozaj (nielen reči) jej pomôže. nemusí byť schumacher stačí keď sa z bodu A dokáže previsť do bodu B.
A nejaké tipy na šoférovanie - prvú jazdu si dajte s manželom, otcom alebo koho poznáte ale na druhú cho´dte sama - len tak si jazdite, parkujte proste zžite sa s autom. ja som prvý rok naschváľ chodila po všetkých bočných cestách, parkovala v najhorších parkovískách, vyhýbala som sa diaľnici - lebo som sa chcela naučiť veriť si a šoférovať a nie len zaradiť rýchlosť, päťka a ideš. ako to vyššie písali auto musíš cítiť - preradíš, podradíš, dupneš na plyn alebo brzdu. a hlavne sa sústrediť. napr. ja milujem cestu v aute, sama, dobré CD takých 500 km pred Tebou - to je pohodička !!!

aiculka
13. jún 2007

Caute kocky, a ako vam to ide s parkovanim, ja mam vodicak 2 mesiace a jazdim len cez vikendy, ale po kazdej jazde narazim na novy problem: rozbeh do kopca - katastrofa!!! a parkovanie!!! normalne zacinam amt komplex, ked vidim ine babenky ako im to ide...

natal
13. jún 2007

Co sa tyka pohnutia do kopca tak vam poradim nie na rucnej, ale skuste najprv niekde mimo si toto vyskusat. Pri zaradenej jednotke a stlacenej brzde (nie rucna) pomalicky pustajte spojku az do momentu ked sa vam zacne triast auto. Ked sa auto zacne triast tak aj ked pustite brzdu, tak auto stoji na mieste a chce sa pohnut dopredu, caka kedy pridate plyn 🙂 Pridate plyn a idete. bez cuvnutia o milimeter dozadu. Mozno sa vam to nepodari na prvykrat, ale casom to pride. Je to omnoho lepsie ako s rucnou.
A co sa tyka parkovania ... 😖 Tak s tym mam doteraz problem. Hlavne cuvanie. Naucila som sa, ale vzdy sa zapotim kym zaparkujem pozdlzne, alebo cuvanim. Dobrou skolou bolo moje prve auto Skoda Felicia 1,6 bez posilovaca riadenia. To bola fuska. Kupili sme druhe auto s posilovacom a ked som po 2 tyzdnoch sadla spat do Felicie som skoro naburala pri parkovani. Tak som si zvykla na lahky volant.
fabiana - podla zvuku. Zalezi aj ci mas diesla, alebo benzin. Pri benzine som sa obcas drzala zasady, ze jednotka rozbeh dvojka, pri 40km/hod trojka, pri 60km/hod styrka a pri 80km/hod patka. Toto by nemal citat moj manzel 😀 ale potom to uz slo automaticky podla zvuku. Teraz mam turbodiesel a to uz nemusim tolko preradovat. Skoda. Na benzine sa mi to pacilo.

janula203
13. jún 2007

Ahojte dievcata, tak sa k tejto teme pripajam aj ja.
Ked som sa rozhodla pre vodicak, tak som sa najma uistila, ci sa nebudem bat...a ked ma instruktor posadil do auta, a hned prva jazda po meste, som z blavy povodne, tak som myslela, ze uteciem. napokon aj tuto prvu jazdu mi do cesty vbehlo auta, nedalo smerovku....moja chyba nebola, ale nastastie instruktor stlacil brzdu, bo ja som bola mimo....rozklepana som dojazdila, a napokon som kurz absolvovala medzi prvymi a s najtazsou trasou, elektrickove priecestia...instruktor tak nariadil, ze ja som najlepsia zo skupiny 😎 celkom fajn...bola som rozklepana na par metrov, a potom mi bolo luto vymenit sa 😀

Po vodicaku som dlhsie nesadla za volant, napokon ma dotlacili, bol pri mne ocino a ako vodic z povolania ma dost komandoval, a napokon som od samej nervozity vybehla na obrubnik...odvtedy trvalo dlho, kym som sa odvazila...napokon som jazdila len s maminou na skode 120, a to mi dalo vela, mamca ma furt nepoucala a nechala, nech aj zistim, kolko mam ist do zakrut, jedno leto som tak preslo niekolko stoviek, ba tisicok kilometrov, martin, chalupa pri leviciach...dalo mi to fakt vela...potom som jazddila aj s manzelom, vtedy len buducim...ale ked kupil octavku, velmi som nechcela, bola mi velka....

napokon sme octavku predali a kupili seat altea s automatickou prevodovkou.....joj baby, to je zuzo, vrelo doporucujem, najma ked mate babo....lebo sa nemusite starat o prehadzovanie rychlosti a mozete stebotat s babom, a tak.....viem, ze je to sranda s manualom....ale nedam na automat dopustit....som rada, ze manzel take vybral...je to kusok drahsie, ale stoji to za to....najma sa nemusite bat, ze v preplnenej spicke vam to zdochne....

Pri manzelovi som sa inak naucila jazdit najlepsie...on ma naucil vela vela...nedavno ma na dialnici takmer vyburalo auto, ale to ma aj tak zatial uz neodradilo od jazdenia...milujem jazdit....

A k tomu strachu...asi si treba uvedomit, ze vy ste panom, a nie auto....

Myslim, ze najtazsie je zautomatizovat si pravidla, ako pravidlo pravej ruky a ked vidim znacku, tak dlho neuvazovat, co mam robit....ale ked sa to zautomatizuje, je to super

tilly
13. jún 2007

😀 tak mne sa dnes stalo... nikdy som nechápala, keď niekto hovoril, že si pomýlil plyn s brzdou a ja som dnes parkovala a nechápala som, čo ešte nestojím 😀 no namiesto na brzdu som dupla na plyn 😀 našťastie som bola ďaleko a stihla som to, inak by som to šupla do steny domu 😀

som bola asi vystresovaná z toho, že mi vybehol kamión do pruhu, ledva som dupla na brzdu

mariannas
13. jún 2007

ja som sa tiez bala jazdit, zacala som najprv len trasu ktoru dobre poznam a nie daleko od domu, vzdy pred cestou som si premietla cestu, znacky atd. a samozrejme som sla na miesta a do obchodov kde sa da dobre parkovat. predstavila som si kolko hlupakov jazdi tak preco by som to nedokazala ja. trochu ma znervoznovali vodici ktori porusuju rychlost a boli za mnou a hnali sa - mala som pocit ze niekoho zdrziavam, ale povedala som si ze vo svojom aute som panom ja a ak sa niekto chce zabit a ponahla sa nech ma predbehne. ja som z maleho mesta tak som sa potupne pustala dalej. najvacsi problem bola a je blava pre mna. robila som v raci tak prve 2 tyzdne chodil so mnou moj drahy tatino a potom som uz tuto cestu zvladala. postupne som sa naucila ist na par miest v ramci BA ale nie je to bohvieco. ja som totiz slaba v orientacii - stratim sa vsade a v BA sa moc nevyznam a stale sa citim ohrozena - proste mam pocit ze v BA sa jazdi hrozne. bola som sama uz aj na strednom slovensku ale ta BA je pre mna stale problem. ked ma sef niekam poslal to bol horor. chcela by som sa konecne tiez osmelit natolko ze tu BA zvladnem.

sue
13. jún 2007

Tilly, mne sa toto stalo minulý týždeň 😀 nie si tehu? 😕 ja ako som tehotná, šoférujem katastrofálne... ale toto už bol skoro vrchol 🙄 Martin nemal slov... že ako som si to tam zaštrikovala nohy 🙄 😀

hanka274
13. jún 2007

mna tiez vela naucil manzel...
osobne si lepsie vychutnavam manual...
a ako pise janula...presne, vy ste panom auta nie auto. To bohuzial niekedy zdvihne sebavedomie...az velmi. A niekedy pomoze od strachu....pokial sa budete bat, radsej sa toho vzdajte, alebo prekonajte. Neda sa jazdit so stalym strachom...prave vtedy je najviac ohrozeni a havarii 😉 😉 😉

tilly
13. jún 2007

sue, neviem, ale inak aj ja keď som bola tehu, tak som niekedy zo svojej jazdy nechápala, hlavne, keď som už mala brušisko, tak som nevedela zaparkovať...

inak BA, to je des a hrúza, hlavne teraz lafranconi smer dúbravka, ja som dnes išla po 100 rokoch do dúbravky, no normálne som mala problém trafiť 😲

ale celkovo som bola dosť nasr... lebo som mala blbé topánky, strašne sa mi zadieral opätok do koberčeka a mala som mužove auto, tak som si ani nemohla pustiť CD, neviem tam robiť s klímou a ešte som dostala vynadané, že prečo som parkovala pod stromom a to ma vytočilo, pol hodinu som jazdila cez centrum, kým som šťastná prešťastná našla miesto...

ja mám tiež radšej manuál, ale už som viackrát počula, že kebyže si zvyknem na automat, tak už manuál nezoberiem do ruky...

hana033
14. jún 2007

tiež som mala vodičský skôr, ako som sa dostala bývať do BA. Takže cca rok som si stresovaná spievala, keď som prestala pri šoférovaní spievať, naši vedeli, že už je fajn´, že už sa nebojím. No a tu v BA sme to riešili tak, že keď som chcela niekam ísť, urobila som si s drahým deň pred tým skúšobnú jazdu. Nebolo to ono, tak som dostala navigačný prístroj a teraz už sa nestratím. Jupíí... 🙂

dorotka
14. jún 2007

ja som si robila vodicak v pb a v bratislave som zacinala po nociach lebo len vtedy som dostala auto ked si chlop chcel vypit dobra kondicka a este mi obcas nasi pozicali auto a chodila som len jednu trasu lahku do prace a domov a potom mi raz v centre brat vystupil z auta a musela som sa doviest do petrzky a odtial domov 😀 a islo to zistila som ze oni ti daju prednost ked vyhodis smerovku a ze to nevyzera az tak akresivne ako z pozicie spolujazca

melory
14. jún 2007

tiez mam jeden strasny den soferovania za sebou, sla som na jednicke, lebo bola cez cele mesto kolona, dva krat mi to skapalo, a zaparkovala som na zaplakanie. co len tyzden nesedim za volantom som ako taro.

fabiana
autor
14. jún 2007

To nič, melory, aspoň si sa bez ujmy na zdraví a majetku dostala z bodu A do bodu B... 😀 Super!

tretulka
14. jún 2007

pridavam sa aj ja...vodicak uz mam 11 rokov, ale nejazdila som, len sem-tam na starej skodovke svojho vtedy frajera, teraz manzela, no teraz mame nove auto a ja sa tesim, ze budem jazdit a dufam, ze moja tuzba jazdit bude vacsia ako strach 😉 ...dam vam vediet, ako sa mi dari 😉

pierra
14. jún 2007

baby mozem sa spytat, do kolkeho mesiaca tehotestva ste jazdili a kedy po porode ste sa k soferovaniu vratili?

lua
14. jún 2007

Ja jazdím doteraz; ešte aj dnes som bola nútená odšoférovať z Bratislavy domov, čo je cca. 60 km. Síce už by som do porodu najradšej nešoférovala, ale niekedy situácia prinúti. 😒

katrin
14. jún 2007

pierra, ja som šoférovala do 29tt, aj keď s ťažkosťami kvôli mega veľkému bruchu som bola skoro úplne nepohyblivá... 😨 Ale musela som, pretože cesty MHD boli pre mňa utrpením. Našťastie som v 31tt ostala doma a dovtedy sme to nejak zvládali s manželom. Porodila som v 32tt +2 a šoférovala som už 8 dní po pôrode, deti som si takisto viezla sama z pôrodnice domov 🙂

matka26
14. jún 2007

ahojte baby,
presne téma niečo pre mňa, ja keď som si urobila vodičák /pred dvoma rokmi/ som sa tiež hrozne bála, spokojná som bola,len keď niekto pri mne sedel. Keď som ostala tehotná, strach sa nejako vytratil a ja som bola za volantom konečne v poho a jazdila som aj sama. Ale v septembri som prestala, lebo sa mi s bruškom zle jazdilo. A teraz po pôrode si tiež nerada sadám za volant, ale musím to nejako prekonať, keďže ide leto a s malou určite budem chcieť chodiť na nejaké tie výletiky, tak dúfam, že to bude v poho 😝

luciaj
15. jún 2007

viete mi poradit nejake triky na pozdlzne parkovanie? s tym mam najvacsi problem a v centre casto nezaparkujem inak ...

aiculka
15. jún 2007

luciaj - skus si nacuvat k autu pred tebou, aby ste mali zadne kolesa vedla seba potom plný volant do strany kam cuvas pri okraji si nechaj takeho pol metra miesto vyrovnaj a docuvaj...dufam, ze sa to da pochopit...