Synov kamarát sa stravuje u nás. Čo vy na to?

to je tezke, cloveku je lito toho detska a zaroven ma vztek na tu jeho tupou matku, ze se o nej nestara a hazi ho na krk nekomu jinemu.

Ja se kdysi starala o dve deti ve veku 8 a 10 let a mala taky obcas kdyz jsem ji vyzvedavala ze skoly na me hned hlasila jestli muze jit k natashe a zustat tam na veceri atd aniz by se nejdriv zeptala jeji maminky a me vzdycky bylo trapne, nebo zase naopak mi oznamila, ze jestli natasha muze na veceri k nam ( a ja uz treba mela uvareno a mela jsem toho fakt jen pro ne dva atd) takze jsem pak nastavila pravidlo, ze veceret u nas/nebo u kamaradky max. 1x tydne a vzdycky po predchozi domluve s maminkou kamaradky - musela zavolat a domluvit se semnou.

Ale nevim jak bych to resila, kdyby to bylo detsko, ktereho by mi vlastne bylo lito, cloveku ani nejde o ten kus zvance, kde se naji jedno dite naji se i druhe, ale o to, ze nektere matky fakt nejsou soudne...

Co takhle treba se domluvit a rict synovi, ze kamarad muze zustavat na obed maximalne 1x tydne a at jeho maminka zavola at se domluvite?

Obidvaja majú 9 rokov. Aj ja sa bojím že v rámci určitej ješitnosti mu zakáže jeho mama k nám chodiť čo by predpokladám ranilo obidvich chlapcov, lebo sú naozaj naj kamoši. Bojím sa aby mi to syn nevyčítal.
A naozaj ju zrejme nezaujíma kde syn je , či niečo jedol alebo či sa mu niečo nestalo.

to by asi slo, jen pochybuju ze ta matka zavola a predstava co ten kluk bude ty ostatni dny jist 😅 ja nevim ale me by to nedalo 😔

ja jsem proste z tohodle pristupu hyn

a neskusala si sa chlapca spytat na jeho mamu?

Když bylo mně 11,12. tak jsem měla (a dodnes mám 🙂 kamarádku, jíž se rozváděli rodiče, a to dost blbě. Alena k nám taky po škole chodila, a taky u nás jedla. U nás to bylo tím horší, že jsme byly s mámou samy, máma se mnou doma protože jsem byla dost marod, takže jedna kapsa prázdná, druhá vysypaná. Ale máma zkrátka neuměla a ani já dnes neumím vařit akorát, tak Alena vždy jíst dostala. Bývala se mnou celý odpoledne, pokud jí nezavolala máma, že je potřeba vytřít, vyprat nebo tak něco. Prostě se jí nechtělo domů. A po letech, když už jsme obě byly dospělý, mi A. řekla, že jí tohle období kdy byla víceméně navezená u nás, dost pomohlo. Pikantní na tom je, že její máma mě dodnes nemá ráda, Aleně se mnou zakazovala kamarádit, a stejně, letos v září jsme oslavily nějakých 21 let co se známe 😀

u mna som si zaviedla rezim cez obed musia cudzie deti prec z domu,tiez ku nam chodi susedka (ma tri roky)ale bez dovolenia sa nam pustila do salatu,co som mala nachystany k obedu a vsetko co ma mala na stole prstami ochutna,vezme jej flasu a obsah vypije,tak som sa dohodla s jej maminou,ze v case obeda a o 18vecer ona posle leonie domov a ja jej dceru,ked bude nahodou v tomto case u nas.obcas ,ked mame viac deti sa aj ona u nas naje,ale potom je samozrejme,ze jej mama necha tiez leonie cez obed u nich.toto by som nedopustila,lebo sa stoho stane na dennom poriadku a ty budes mat noveho stravnika.

maminuška nie je ti čo závidieť 😒 ....situácia ťažká ale zvládnuteľná 😉
....u nás je to tak ako píše mirka 😉
kamarátov si môžu priviesť,ale jesť chodia domov-nehovorím že nie sú aj výnimočné prípady keď jedia u nás,nápoje sú samozrejmé...s príchodmi a odchodmi kamarátov to máme tiež dohodnuté-skôr ako o 10:00 nepustím svojich chlapcov k nikomu ja a tak aj k nám môžu prísť až po 10....a najneskôr o 18 domov 🙂
...chlapca by mi bolo tiež ľúto,ale zase na druhej strane si myslím že nie som charita-tiež sa musíme obracať aby sme mali čo jesť 😉
...môjmu staršiemu synovi sa tiež stalo že keď chcel ísť ku kamarátovi,lebo ten ho volal tak jeho mamina ho od dverí poslala preč že u nich sa hrať nebudú,kto to bude potom upratovať a že ona má inakšiu robotu ako ich tam obchádzať 😕 😠 ...bola som nahnevaná,lebo jej syn k nám dosť často chodí hrávať,tak sme aj my na určitý čas nepovolili a milá mamička to asi pochopila,že keď je to na striedačku je to OK 🙂

maminuška...musíš určiť pravidlá 😉 a synovi to vysvetliť - je už dosť veľký,aby pochopil že sú to pre vás výdavky navyše a o to menej môžeš dať jemu,aj keď si rada že je ku kamarátovi taký dobrý...no a tiež to obmedzuje chod vašej rodiny a domácnosti 😉

No, ja by som dieťa od stola nevyhodila. Na to by som žalúdok rozhodne nemala. Ale jeho matke by som zavolala a zahrala sa na "hlúpu", akože ma mrzí, že chalani stále u nás a ona sa určite o toho svojho obáva a či sa nedohodneme (my, matky), že sa budú chodiť hrávať na striedačku, aby si aj ona decko videla.... Nuž a videla by som, čo by mi pani povedala (lebo ono všetko môže byť celkom inak, ako nám to na prvý pohľad vyzerá) Alebo situáciu riešiť chce a potom ju my, čoby rodičia, aj vyriešime, alebo ju riešiť nechce a potom je len na mne, či na nejakú dobu akceptujem dodatočného stravníka, lebo matku neprevychovám.

vroni,súhlas,tiež by som nemala srdce ho vyhnať aby sa u nas nenaučil jesť pravidelne,veď jedna detská porcia sa vždy nájde,ale vyriši to len problem s jeho prázdny bruškom nič iné.Ak sú spolužiaci,zašla by som za triednou povedala jej o tom,že by aj ona mohla diskretne sledovať situaciu,či nosí desiaty a tak.S chlapcom by som sa citlivo porozprávala a dodala mu odvahu,aby sa nebal,že to nepovieš jeho mame a tak,možno keď bude mať dôveru v teba tak povie viac 😢

Já bych se asi domluvila se synem, že prostě u vás bude jít maximálně cca 1x týdně - ať si to domluví, kdy chtějí, ale prostě bych dala pravidla - i v tomto i třeba v tom, do kdyu vás večer může být..Myslím, že když si to řeknou mezi sebou kluci, tak to nemá takové následky jako řešit to přes tu matku - tam bych se bála, že mu prostě zakáže k vám chodit a tím to bude mít vyřízené..

Jaspina a to mu jednoducho povieš,choď domov lebo my ideme obedovať a vráť sa o hodinu?no neviem,každý by sa cítil trápne,tie rozhovory mi prídu asi najlepšie

macka...to potom sa mám cítiť trápne aj keď chceme niekam ísť s rodinou alebo doma oslavovať,spolu obedovať?....beriem to a viem že je to ťažké,ale som doma a pravidlá určujeme my=rodičia 😉

hm, ja neviem
moj mladsi brat bol take dieta ako ty popisujes - vzdy mal nejakeho najsupi kamarata - od malicka - k tym chodieval jest, spat , vsetko... niekedy zase oni k nam...

moja mamina sa ho pytavala ci to tym maminam tych jeho kamaratom nevadi, ze tam je a tak... tvrdil ze nie, ked sa mamina s nimi stretla , tvrdili to iste... jej to bolo trapne ze nas krpaty tam chodi, kedze ona sama kazdy den varila, vypekala - potom to riesila tak ze ked napiekla tak mu zabalila ze aspon to nech odnesie...

neviem, mne ako decku ti bratovi kamarati neprijemni neboli - bolo nas doma vela deti, tak bola sranda 😉 mama mala vzdy navarene vela, takze nam nikdy nechybalo...

v puberte mal inak bracho cele tyzdne kedy mu nieco nesedelo tak tresol dverami a isiel jest k nejakemu kamaratovi 😠 teraz ma frajerku tak chodia vacsinou na obed k nam, kedze mamina podla vypovedi ich oboch lepsie vari 😀

v kazdom pripade ak ti to vadi, tak si pohovor so svojim synom.

dai ale to je neco uplne jineho, tvoje mamka mela zajem kde bracha je, s ostatnimi maminkami o tom mluvila, byli v kontaktu, dala mu jidlo sebou.. a ne ze dela mrtveho brouka, kluk sam rika ze doma nevari a na nedelni obed maji vlasak s rohlikem.. to bych rekla ze je uuuuplkne jina siteuce

suhlas s tym, co navrhla vroni. Urcite by som sa snazila nejako nenapadne "skamaratit" s jeho mamou. Mozno ona ma nejake problemy a je mimo a to dieta chuda z toho tiez a doma nema zazemie a ked pride k vam maminuska, tak citi to teplo domova, ktore mu doma chyba. To nie je len o tom jedle, to je prave o tej atmosfere, kt. on doma nema chudak a teraz je najdolezitejsie obdobie, kt. sa do jeho zivota vryva. Ja by som to zatial nechala tak, nemyslim si, ze ho budes zivit do strednej skoly, ono sa to nejako vyriesi, mozno raz budes rada, ze tvoj syn mal takeho kamarata, mozno ti on raz v niecom v zivote pomoze. Nikdy nevies. Mozno keby jeho matka prisla k vam a videla by, ako to u vas chodi, mozno by sa zacala snazit varit aj ona napr. Ale zjavne ona momentalne o svoje dieta nema zaujem, co je veeelmi smutne 😔

Ahojte, predchvíľou som prišla z práce.
Syn prišiel aj s kamarátom z družiny a prvá otázka kamaráta : Teta čo budeme mať dnes na večeru 😅.
Ani neviem ako som povedala :Dnes Robko sa pôjdeš domov najesť, aby maminka o teba nemala strach.
Ale povoem vám, ten pocit je teda hrozný, ani do očí som sa mu nevedela pozrieť ☹

mami ja vim, ale podle me je uz i do matky i naockovany - najez se a pak teprve prijd domu, proste aby s nim nemela starosti 😖

to jsem zvedava jak to bude ... 😅

Neviem ,ale aj keby mama bola mimo - mala nejaké problémy- vždy by mala v prvom rade myslieť na svoje deti.
Ja keď som mala problémy s prvým manželom a boli značné, jediné čo ma držalo nad vodou boli deti a na ne som sa upla.

no podle me to tim neni, ten kluk podle svych slov nebyl NIKDY zvykly na domaci stravu, to neni vec posledni doby ale je to u nich normalka 😠

tohle je spis fakt o jeji lenosti a vycuranosti, proste spoliha na to ze kluka bude nekomu lito a hlady ze ho na navsteve nenechaji 😝

ta jeho matr očividne patrí medzi tie krkavčie mamky,čo n deti kašlu a ak má problém,tak len ten,aby ju jej deti otravovali čo najmenej.A to chlapča má aj súrodencov?

A nejde na tu matku poslat sociálku nebo něco takového?

Tak sme po večeri a jedli sme sami.
Syn na mňa zazerá a mňa hryzie svedomie ☹. Skutočne tu nešlo o tu trošku jedla , no pokúšam sa ospravedlniť samú seba 😅.

maminuska - A co Ti na to odpověděl?

a skusala si sa toho maleho spytat na jeho mamu?

vm , nič. Bol ticho.
Nie, malého som sa na mamu nepýtala, on o nej ani nehovorí. Bežne deti hovoria že moja mama toto , moja mama tamto , on jej jednoducho ticho. Všetko čo viem , viem od syna.
Ale keď sa učili u nás, pozrela som mu do žiackej knižky, má ju podpísanú a takmer samé jednotky, chlapec sa učí dobre. Chodí aj čisto a slušne oblečený.

ale to moze byt aj to ze mama je chladna a ma na neho velmi tvrdu ruku.. preto sa u vas citi lepsie ako doma.. poznam taky pripad..

tak u nas toto uz funguje niekolko rokov, ale v pozitivnom slova zmysle,
moja dcera ma kamosku a tie dve sa nevedia rozlucit. Kamoska je o rok mladsia od dcery, zvykli si spavat jedna u druhej, a cele volne dni travit bud u nas, alebo u nich. S rodicmi som sa samozejme zoznamila, aj si tykame a priatelime sa vdaka dceram. Zo zaciatku som tiez mala obavy, ale povedali sme si dospeli co a ako a vieme, ze deti su vzdy pod dozorom, dostanu najest, pojdu spat v relativne normalnom case a budu mat nejaky program, nie sediet pred telkou. Dokonca sme malu bravali na dovolenky a oni potom nasu...Bolo to vyrovnane, ale odkedy sa nam narodilo babo, tak sa pomer upravil smerom k nim, u nas nie je teraz tolko kludu. Ale aj sme s jej maminou prebrali a dohodli sa, ze im to nevadi, a zas ked sa situacia u nas upokoji, tak sa to vrati do starych kolaji.