• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Tehotná na cintorín. Viete o tom niečo?

2. novembra 2007 
danu, chcela som to urobiť.. ale nakoniec som sa stiahla a nešla ani dnu kde bola rozlúčka, nakoľko tie indivídua sedeli v prvom rade - akože najbližšia rodina-
a predstavte si že nikomu nedali vedieť že otec je mŕtvy.. dozvedel sa to jeho brat len vďaka klebetám, ktoré sa dostali po mesiaci z Ba do Zvolena.. a ten to dal vedieť mne.
a najviac ma mrzelo a mrzí, že len pár dní pred tým som povedala otcovi, že som tehotná.. a on od šťastia plakal a veľmi túžil po vnukovi - chlapcovi.. a deň po jeho smrti som sa dozvedela, že to je chlapec. :frowning2:
22. okt 2007 o 14:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja chodim na cintorin takmer denne k hrobu mojej svokry. aj s malym. zapalime tam sviecku a pritom Petikovi rozpravam, ze to bola jeho starka a ako velmi ho lubila. nevidim na tom nic zle.
myslim, ze pre tohotnu zenu je to nebezpecne iba z hladiska psychiky, je to obrovky naval emocii, ktore mozu uskodit babatku aj mamicke.
22. okt 2007 o 14:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
katika :frowning2: :cry: :pensive:
22. okt 2007 o 14:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Katika, to je smutne. :frowning2: :cry:

Ale inak je to pekna blbost, na takeho povery a bludy neverim. Mrvi uz nikomu neublizia.
22. okt 2007 o 14:58  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
taktak, deina, zivych sa treba bat, mrtvy ti uz neublizi...
22. okt 2007 o 15:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
katika napodobne o babatko a otca som prisla v oktobri 2006 a na pohreb som sla aj skrz silnemu zapalu a to ma nechceli z nemocky pustit a hned ako som sa vratila mu museli davat transfuziu krvi :pensive: po2mes.som ostala znova teho a kazdy druhy tyzden sme xodili na cintorin aj ked to bolo cerstve mojej heidinke to nevadilo a sme tu zdrave a silne :slight_smile: takze si myslim ze je to blbost to co sa pise ze by sa nemalo-zalezi od psyxiky ked sa na to citis a vies ze to zvladnes babatko to vobec nijako vo vyvoji neovplyvni :wink:
22. okt 2007 o 15:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
je to len povera a so skutocnostou nema nic spolocne...pracovala som v nemocnici, aj ako tehotna a so smrtou som sa teda stretla pomerne vela krat a nemyslim, ze to malo vplyv na moje nenarodene dieta. Strata blizkeho cloveka sposobi bolest, ci na cintorin tehotna pojde, alebo nie.
22. okt 2007 o 15:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mne v septembri zomrel nevlastny otec a 3 tyzdne na to aj babka (jeho mama) :cry:
nastastie uz som nebola tehotna, lebo si neviem predstavit, ze keby sa to stalo skôr, ako by som to zvladala, mala som s tym problem aj takto, hlavne na tom druhom pohrebe, lebo to uz na mna bolo prilis :frowning2:
ale urcite by som isla aj keby som bola tehu, aspon na chvilku.
inak teraz na cintorin chodievam dost casto, a ziadnu negativnu energiu tam necitim, skôr naopak. na dusicky tam zoberiem aj malu, aspon na chvilku :wink:
22. okt 2007 o 15:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
aj moja kolegynka hovori, ze mrtvi uz neublizia.... to skor ti zivi... a tiez si myslim, ze pohreb je skor zaberak na psychiku, a to uz si kazda tehula, ci mamina musi zvazit sama, ci sa na to citi....
22. okt 2007 o 15:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte, neviem či je to pohrebom alebo nie... Ja som bola v 12.tt ked sme boli na pohrebe babičky mojho manžela.Den pred pohrebom som bola u doktorky na kontrole bolo všetko v poriadku...Ked som prišla na kontrolu v 16.tt doktorka ma poslala do nemocnice na potrat som slovami že plod sa prestal vyvíjať a je na úrovni 12.tt.... Už nad tým teraz radšej ani nerozmýšlam bolo to ťažké obdobie :unamused: , ktoré máme aj s manželom za sebou a teraz sa tešíme na dalšiu šancu čo sme dostali a som v 15.tt. :slight_smile: Ked si budem mať vybrať či pojdem na cintorín alebo nie radšej ostanem doma. Neverím na povery ale celkovo sa tam necítim dobre...
22. okt 2007 o 18:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
katika, úprimnú sústrasť.... takúto situáciu si NIKDY nechcem ani len predstaviť..... :cry:
22. okt 2007 o 18:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte, manželov otec teraz v piatok spáchal samovraždu. Zatiaľ ešte žije, ale je na prístrojoch a je len otázkou času, kedy mu zlyhajú orgány a on umrie. Takže sa v najbližších dňoch pohrebu nevyhnem. Neviem, či tam mám ísť, psychicky sa s jeho smrťou už ako-tak vyrovnávam, ale predsa na tom pohrebe bude zas taká smutná atmosféra, že sa bojím, aby som to tam zvládla. Chcem ísť, aby som bola manželovi oporou, lebo viem, že ma bude veľmi potrebovať, ale rozmýšľam, že sa budem držať asi obďaleč a do domu smútku asi ani nepôjdem, len budem vonku stáť a prechádzať sa. Naozaj neviem, čo mám robiť a či to mám takto spraviť. Lebo ostať doma nemôžem a nechcem, ale zas nechcem byť ani v centre toho diania. Takže ako na pohrebe byť a zároveň nebyť? Neviem. :confounded:
22. okt 2007 o 20:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
petasllov je na tvojom uvazeni ja by som asi reagovala tak ze sa rozhodnem ist ale budem obdalec a do domu smutku nepojdem ale manzelovi by som bola oporou urcite v tomto :cry: ale samozrejme len moj nazor
22. okt 2007 o 20:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ešte uvidím, ale asi to urobím tak, ako vravíš ty, danu.
22. okt 2007 o 20:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Petasllov, dohodni sa na tom s manželom, samozrejme, ako píše Danu, po tvojom uvážení, či vôbec chceš ísť. Skpús myslieť na to, ako sa bude strašne cítiť tvoj manžel- ty mu budeš oporou, bude rád, že stojíš pri ňom, možno sa nakoniec rozhodneš s ním ísť aj do toho domu smútku....veď uvidíš.Je mi to veľmi ľúto...
22. okt 2007 o 20:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte, tak včera sa konal svokrov pohreb. Nebolo to až také hrozné, ako som si myslela. Asi aj preto, že som sa na to dosť dlho psychicky pripravovala. V dome smútku som to ale nezvládla a tak som čakala von, kým sa smútočný obrad skončí. Ale keď už svokra viezli k hrobu, tak som stála vedľa manžela a držali sme sa za ruky. Myslím, že sme to všetci traja zvládli perfektne. Večer som bola hrozne unavená a malá z toho bola asi tiež trochu mimo, lebo veľmi kopkala a nevedela sa ukľudniť. Ale aspoň som ju cítila a viem, že je ok. :slight_smile:
29. okt 2007 o 10:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no ono s tými duchmi, je to vec názoru, kto čomu verí..
ale o tom ste určite počuli, že malé deti skôr vidia anjelov aj duchov.. a to záleží aj od psychiky človeka..to je také niečo ako keď sa niekomu "stane z očí" -niekto povie, že sa mu stalo z očí, iný si to vysvetlí racionálne..
to je všetko vec názoru..
29. okt 2007 o 12:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Petasllov, Katika :frowning2:
...my na cintorín chodievame...k mojim prastarým rodičom - ako som otehotnela, bola som tam a "predstavila" a poprosila o ochranu... možno je to divné... ale na cintoríne ja cítim kľud a pokoj :pensive: ale čo sa týka pohrebov neviem a dúfam, že nebudem musieť nič také riešiť :pensive:
29. okt 2007 o 12:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
moj starky z mamininej strany zomrel tyzden pred narodenim mojho brata. Mozno to vyvola nejake vedlajsie reakcie, ale brasko ma 23 rokov a je v poriadku a mamina na pohrebe bola...aj ked mozno pichnutie v bruchu pri smutnej sprave bude niekto povazovat za ohrozenie dietata... necham na Vas
29. okt 2007 o 12:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja si myslím, že tam nejde o prípadné "poškodenie" telesné či duševné, ale o duchovné-v mysli človeka, v jeho zmýšľaní-aký bude (nie že ostane postihnutý..) on ostane nejako poznačený takým spôsobom, čo my nezistíme..
29. okt 2007 o 13:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
myslím, keď už by mali nejakí duchovia niečo ovplyvniť, tak jedine tak..
29. okt 2007 o 13:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
dievčatá, práve som sa dozvedela, že mi zomrel svokor. som strašne smutná a bezradná. mala som ho veľmi rada, ale obávam sa, že nemôžem ísť na pohreb, som na rizikovom tehotenstve a už teraz mi je strašne zle a som rozrušená, viem, že na pohrebe bude veľa plaču. zároveň si neviem predstaviť tam neísť a nerozlúčiť sa s ním. ja neviem, či by som to zlvádla. poraďte mi, čo mám robiť.
29. okt 2007 o 13:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mne sa to zda tiez cudne, na cintorine citim POKOJ a vzdy som tam rada chodila-asi som cudna :confused: urcite by som na pohreb blizkemu isla ak by som bola tehu a zdravie by mi to dovolilo
alinka a co na to tvoj Dr. mozno by ti poradil a odporucil-ist -neist a tiez sa porad s manzelom, zalezi od toho aku komplikaciu v tehotenstve mas, preds len dlho sa tam stoji a uz je aj chladno, treba vsetko zvazit :wink:
29. okt 2007 o 13:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
alinka, chod sa s ním rozlúčiť na cintorím den po pohrebe.... mne ked zomrela babička, tak sestra bola na rizikovom...začala počas pohrebu silno krvácať, museli sme ju kriesiť.... :unamused: :unamused:
aj ked si myslím, že v 32 tt by už malo bbyť bábo dostatočne silné aj voči takýmto vplyvom.... v každom prípade, úprimné sustrasť....svokor by určite pochopil dôvod prečo si neprišla na pohreb...... :frowning2:
29. okt 2007 o 13:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
zajtra idem do poradne, tak sa spýtam, či doktorka by bola za to ísť, alebo radšej nie. v každom prípade by som chcela byť oporou manželovi, ktorý to určite bude potrebovať. zatiaľ som s ním o tom nehovorila, príde len dnes domov zo služobky. aj mužova neter čaká bábo, tá je v nejakom 20-tom týždni, tiež ešte neviem, či ona pôjde. skúsim tiež zistiť, ale už som aj nad tým uvažovala, že pôjdem po pohrebe s mužom sa s ním rozlúčiť. na pohrebe bude s mužom a dcérou moja mama s otcom, tí by mu snáď boli tiež oporou. toto som nexcela nikdy zažiť a obávala som sa toho :frowning2:
29. okt 2007 o 14:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Lenadka, aj ja citim na cintorine pokoj, od malicka som tam rada chodila (a myslim, ze zmyslanie mam uplne normalne). Na duchov neverim, ani na ziadne zle vplyvy, skor ide o to, ako tehotna zena psychicky zvladne pohreb niekoho blizkeho. Nechcela by som to veru zazit. :frowning2: Neviem, co by som robila, kebyze som na alinkinom mieste.
29. okt 2007 o 15:23  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
S tým cintorínom - mylsím že to je hlúposť.... minulý mesiac zomrel priateľov otec :frowning2: a neviem si predstaviť, že by som sa sním nešla posledný krát rozlúčiť preto, že mám v brušku miminko...
29. okt 2007 o 16:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
som nazoru, ze mrtvych sa netreba bat ... ti uz neublizia, zivi ludia vedia ublizit. Co sa tyka chodenia na cintorin, tak pre mna je to miesto pokoja, kludu kde mozem nacerpat bozsku energiu a kde vzdy zistim, ze moje problemy su vzdy take malicherne. Smrt ako i narodenie patria k zivotu a treba ich brat ako ich sucast. Co sa tyka ucasti tehotnej na pohrebe je to individulne od kazdej zeny ako sa rozhodne. Ona je ta co uzna za vhodne ci sa pojde rozlucit so svojim blizkym, ci je tak silna aby zvladla to napatie. Nikto nema pravo odsudzovat tehotnu zenu ak sa rozhodne ist alebo neist, lebo ona nerozhoduje len za seba ale za svoje dieta. Ona taktiez nikomu nemusi zdovodnovat svoje rozhodnutie.
31. okt 2007 o 13:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Alinka76, presne viem, ako sa cítiš. Je to ťažké rozhodnúť sa, či ísť alebo neísť. Nie kvôli duchom a podobným veciam, ale kvôli atmosfére, ktorá je na pohrebe a ktorá veľmi vplýva na psychiku každého človeka, nehovoriac o psychike tehotnej ženy, ktorá je ešte navyše na rizikovom tehotenstve. Každopádne sa poraď s doktorkou a spolu s manželom uvážte situáciu. Ja som nakoniec strašne rada, že som na pohrebe bola, hoci som z domu smútku odišla von, ale dôležité pre mňa je, že som tam bola, keď ma manžel potreboval. A táto smutná udalosť nás ešte viac zblížila.
31. okt 2007 o 13:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
presne tak mrtví neublížia, treba sa báť viac živých...tí vedia - niktorí riadne ublížiť....
31. okt 2007 o 13:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok