Úzkosť. Čo mám robiť?

filipko
4. feb 2008

ahojte dievcata,

prosim poradte mi niekto kto mate skusenosti s uzkostnou poruchou ako sa da toho zbavit. U mna sa objavila 7 mesiacov po porode, uzivala som rok antidepresiva, no aj napriek tomu ju stale pocitujem, niekedy mavam hnacky a byva mi zle od zaludka. zacala som chodit k homeopatke, som na zaciatku liecby, neviem ci to zaberie. Snazim sa robit vsetko pre to aby som sa toho svinstva zbavila ale nejak sa mi to nedari. Som z toho velmi nestastna...prosim poradte mi kto viete...dakujem

alika54
13. júl 2008

ahoj zuzzanocka,,,vie niekdo s tvojich pribuznych o tvojom probleme a ze sa liecis? ja som sa totiz s tym nedokazala vobec nikomu priznat co je mozno tiez na figu 😖 ,,,jednoducho sa to snazim riesit sama,,,nemam odvahu to spomenut ani manzelovi,,,

gangulienka
14. júl 2008

ahojte...neviem ci to co pocitujem uz niekolko rokov je uzkost , panicka porucha alebo co....mam priserny strach zo smrti ....bojim sa toho ze raz umriem ked si na to spomeniem je mi zle nemozem dychat chyta ma ozajstna panika a mam pocit ze sa zblaznim...priserna bezmocnost...nebojim sa len o seba ale aj o manzela, o dcerku ....je pre mna stres ist na dovolenku ( co ak budeme mat havariu 😝 ) bojim sa ked manzel meska z prace ( co ak sa mu nieco stalo )...viem ze to mam uz od detstva, ale bolo aj obdobie ked som na to ani nepomyslela (paradoxne bola som ok potom co mi zomrela mamina ) ale v tehotenstve sa mi to vratilo a teraz po porode sa to zhorsuje, najhorsie su noci mam pocit ze sa zblaznim a nedokazem to ani manzelovi povedat...ale bez toho aby som mu to povedala nemozem ist ani k dr. lebo mi nema kto postrazit dcerku...stale dufam ze ked prestanem kojit sa to zlepsi ze su to len hormony...predvcerom zomrel manzelovi dedko...no som myslela ze sa v noci zblaznim....

zuzzanocka
14. júl 2008

ahoj alika, nikto o tom nevedel a ani nevie, v robote sa mi to tiez nejakym zazrakom podarilo zakamuflovat, len mangelikovi som o tom hovorila, aj ked som dlho s tym vahala..on ma vozil k lekarovi, a to mi velmi pomohlo.. 🙂 akurat dnes som rozmyslala o tom aka je to skoda, ze sa nerobi vacsia osveta, predislo by sa mnohym tragediam 🙄 a este k tomu u nas v robote su take hyeny, co odsudzuju vsetkych, co nie su podla ich predstav, robia si srandu z bezdomovcov, z ludi co trpia, tak v takom kolektive by som nepovedala naozaj nic..

zuzzanocka
14. júl 2008

ahoj gangulienka, mala by si to niekomu povedat, v tvojom pripade asi manzelovi, kedze ti ma postrazit dcerku. ved to mozes na nho pomaly rozbalit.. 😉 moj si mylel ze som uz poriadku, tiez som nevedela po takom case ako mu mam povedat, ze sa mi to vracia..ja som citala pred manzelikom pribeh jednej maminy, ktora mala tazske depresie..a potom sme sa o tom rozpravali..povedala som mu, ze ani ja sa necitim dobre a bolo.ja neviem, ved mu nemusis povedat vsetko, povedz mu, ze sa o nho velmi bojis, ked je v praci atd..to by mohol byt este aj rad.. 😵 ja to tomu mojmu vravim stale 😵 urob co chces, ale chod k lekarovi! uvidis, ako sa ti potom ulavi 😵 drzim palce!

zuzzanocka
14. júl 2008

gangulienka, na tejto stranke su rozne testy, ale samozrejme je treba ist k lekarovi, on vie najlepsie posudit, co ti je. pekny dnik 🙂

www.uzkost.sk

gangulienka
14. júl 2008

zuzzanocka dakujem, pokusim sa to nejako prekonat a povedat to manzelovi, nic ine mi asi neostava 🙂 ....zle na tom je, ze cez den nemavam zvycajne taketo stavy,bud na to cely den ani nepomyslim, alebo ked ma aj prepadnu zle myslienky, rychlo ich zazeniem, ved som v podstate stastna osoba...krasne dieta, uzasny manzelik. A tak sa mi to nechce ani riesit...ved na co ked mi nic nie je 😅 ....a ked ma to chyti (hlavne v noci ) snazim sa prist na ine myslienky, rychlo zaspat, lebo viem ze rano to bude zase ok...

scarletka
14. júl 2008

ahojte dievcata, dovolte sa mi tiez pripojit.
Ja som trpela tazkou uzkostou a panickymi atakmi, ale zda sa, ze to pomalinky odchadza...a bez liekov. Stavy uzkosti vyvolal nas rozvod s exmanzelom a nakolko som bola vinna ja, moje svedomie a vycitky otvorili pandorinu skrinku...a spustili hotove peklo.Asi ste sa este nestretli s derealizaciou a depersonifikaciou..to je taky pocit, ze ste uplne na par sekund mimo.Vsetko cudzie, ste akokeby v cudzom svete. Sialene. Bola som velmi sebavedoma zena, vedoma si svojich kvalit, exibicionistka...stredobod spolocnosti.Milovala som davy ludi, zabavat sa a cestovat. Uzkost s vami spravi neuveritelne veci.Moju osobnost a psychiku otocila o 180stupnov. Bala som sa vsetkeho...ludi, cestovat,vzdialit sa..a hlavne seba.Najdebilnejsi je ten "pocit zosalenia"..resp.ze niekomu ci sebe ublizim aj ked to nechcem spravit...a nechutny priliv negativnych myslienok..ktore nechcu ist prec z hlavy. Zacala som mysliet podvedomim a uvedomovat si podstatu zivota a hladat vysvetlenie...Moja logika, ktora predtym zvladala mat-fyz lavou zadnou mi odrazu zostala v mrtvom bode. Zacala som sa totiz zapodievat otazkami..napr.takou somarinou, preco existuju kvety, resp. ako to,ze sme vsetci rovnaki a ze vsetko funfuje podla neviditelnych pravidiel. No proste otazky, ktore speju k blaznovstvu.Prestala som si verit a zila s nekonecnym predstieranim, ze je vsetko ok.A vo vnutri som trpela ako pes. Kazdy den.Kazdu noc.Moja krasa, dusevna rovnovaha mizla a ja som padala na dno. A urcite som mala aj depky, obsedantno-kompulzivnu poruchu, socialnu fobiu...urcite vsetko naraz!..lebo mi bolo svinsky zle,tazko, nedefinovatelne..beznadejne. A mozno vtedy ked som bola na samom dne, s clovekom, pre ktoreho som sa rozviedla a ktory si to vlastne ani nezasluzil, "vyhnana Maria Magdalena" ponizena u rodiny, priatelov...vtedy,ked viselo milion otaznikov nad mojou hlavou...ako som to mohla urobit...zmenit kludny zivot plny lasky, krasneho muza, hojnosti za zivot s niekym, kto si to vlastne ani nezasluzi a do toho tie debilne stavy...vtedy to pride, to "povestne" - ako hlboko padnes,tak vysoko sa odrazis...a ja som sa konecne nadychla.
Zacala som studovat knihy, net, vsetko o uzkosti, panike, sprievodne javy, co to so mnou vlastne je...a zistila som,ze ma to posilnuje. Ze mi prichadza stratena energia.To je to, co som potrebovala.Vysvetlenie.Ze su to len male chem.reakcie v mozgu, ktore nie su smrtelne a urcite neprivodia infarkt ci hocico ine.Ale potom preco ludia skacu z okien a hadzu sa pod vlak? Co je to vlastne ten skrat? Toho som sa bala najviac...ze to nezvladnem a pride ten skrat. Viete, ja som sa bala pozriet na okno, lebo som sa bala,ze skocim.Chore, nie? Ale nieje to tak.Nie som psycholog, ani doktor, ale snazila som sa to vyriesit v hlave vlastnou silou. a asi sa mi to podarilo. Ked som trpela, sadla som do lietadla a letela 12 hodin. A just. A nech mi je zle.Jednoducho som chcela vygradovat ten strach.Bala som sa vysky? a just som isla lanovkou - sedackovou-na chopok,,,triasla som sa ako osika, ale zvladla som to. Tma, noc pre mna to bol des..a predsa, dokazala som si vsugerovat, ze noc je predsa krajsia ako den...hviezdy, ticho..a nemusim byt zrovna namalovana a celulitida akosi nie je vidno 😀 Jednoducho, snazila som sa nasilu ist strachu do narucia a negovat si v hlave nasilu negativne myslienky. A este mi pomohlo, ze ked to na mna prislo..trebars panicky atak..neusla som z miestnosti..ale pekne som si to vychutnala a sama sebe som si hovorila, doriti, ale mi je zle.Lenze niekedy sa to neda, niekedy (skoro vzdy)sa to neda ovladat...ale akcia spusta reakciu, preto kazda jedna z vas, hladajte ten spustac. A ked ho najdete, vtedy sa s nim skuste stotoznit...adaptovat ho...zzit sa s tym.Mam uzkost? Mam, no a co? Ini maju aids. Troska sproste, ale zabera to.velakrat mi prebehlo hlavou, ze radsej mat milion chorob, ako jednu psychicku.Ale ak mas niejaku chorobu, psychicku k tomu dostavas gratis. Lebo nepoznam cloveka, kt.by mal trebars rakovinu a nemal depku, nech je akokolvek silny.A tam je naozajstny boj. Preto treba zacat co najskor, mala som doteraz len 2 tabletky neurolu 0,5mg dokopy (uhryzla som si vzdy len stvrtinku), neviem,akosi sa toho bojim, mozno by som uz davno mala funny life a netrpela tolke roky...ale predsa, nech sa kazdy rozhodne sam. Iha uz somsa tu rozpisala..snad niekto z vas si zobral par mojich rad a pomoze mu to...alebo len pocit, ze nieje na tomto svete sam, ktory bojuje...Bon voyage.

alika54
14. júl 2008

zuzzanocka,,,super ze si sa dokazala zverit manzelovi,,iste ti je v tom velkou oporou,,, ja som na to zatial odvahu nemala aj ked sa podla mna celkom z toho spamatavam 😖 ,,,lieky papam tajne a navravam si ze bude raz fajn,,,teraz uvidime ako na tom som bo manzel mi na dlhu dobu odchadza a budem sama s detmi,,,kazdopadne kazdej odporucam vyhladat pomoc v zaciatkoch nie az po roku ako ja 😔 ,,,potom to je asi taksie ,ale lieky skutocne zaberu a ja mam perfektnu doktorku ktora to berie sportovo a hlavne mi potvrdila ze nie som blb,ale je to chorobka ktora sa da pekne liecit,,,vsetkym vam drzim palce bo viem cim prechadzame a ze je to hnusne 😝 ,,,tak zatial pa pa

gangulienka
14. júl 2008

scarletka no teda.....to co si pisala ma nieco do seba...si silna, ze si to dokazala...budem dnes nad Tvojim textom premyslat 😉

chuckie
18. júl 2008

ahojte, ja som musel po roku trapenie opat nasadit lieky.. predtym som bral effectin, velmi mi pomohol, uplne som zabudol ze mi nieco bolo. potom som ho uspesne vysadil ale chytil ma slepak a snim aj katastroficke scenare (asi vam nemusim vysvetlovat ake).. 😎 cize som sa po operacii zrutil zcasti, ale tvaril som sa ze predychavam a vsetko je ok.. po 2 tyzdnovej dovolenke, ktoru som prezil v uzkostiach a neuvolneny, som sa rozhodol ze si nasadim opat lieky. paniku aj ukost viem korigovat ale bol som v sustavnom napati a neuzival som si zivot, co ma pri mojom veku (24) dost sralo.. teraz uzivam druhy tyzden cipralex. priznam sa, ze mam ofobiu z nezdiaducich ucinkov, cize som bol tiez v strese, ako to so mnou zatoci.. prve dni som mal take bezne uzkosti, nic extra, pomohol neurol, ktory sa odporuca pri zacati liecby. momentalne fungujem na 90 %, no horsie je to s libidom 😲 na to aky som v lete rozbujaceny, som teraz uplne utlmeny.. cize uvidim akosa to zmeni, ak nie, zmenim cipralex za nieco ine... bude to uz lepsie, lebo budem nastaveny... vrele odporucam knihu sila je ve vas (http://filmy.sme.sk/product/108573 a taktiez pomaha akupresura:

https://www.youtube.com/watch?v=7ZTHjjGtuDA

a prip sa zkamaratit s niekym kto ma podobny problem a zacat sa z toho smiat.. aj ked teda v ataku sa smiat je asi dost tazke.. 😒 pomaha aj studena voda na zatylok... a najviac, uvedomit si, ze toto je viac fyzicke (nedostatok serotoniu) ako psychicke ochorenie, cize hlavu hore a neprepadajte tomu, aj ked miestami je kurva tazke... vsetkym drzim palce

rova
19. júl 2008

chuckie: Zdravím.. 😉 Už jsem tu dlouho nebyla. Já jsem to nechala dojít tak daleko, že už mi bylo špatně každý den, jakmile nastal večer, byla jsem nepochopitelně nervozní a každou noc jsem se budila s hroznou úzkostí (nemohla jsem dýchat, klepala se,..) Pak už jsem nebyla schopná dojít sama do krámu, jezdit sama mhd, až to skončilo tak, že jsem nebyla schopná být sama doma. Pořád jsem chodila po příbuzných, kamarádech apod., jen abych nezůstala ani chvilku sama (i s dcerkou samozřejmě). To byla ta chvíle, kdy jsem se konečně dokopala jít k psychiatrovi. Napsala mi Cipralex, ale začala jsem ho brát až po delší době, kdy jsem skončila s kojením. Teď už ho beru asi 3-4 měsíce a jsem na tom o moc líp. Zvládnu sama cestovat (aspoň po Praze, na dálkové cesty si ještě netroufnu, i když dřív jsem v pohodě odcestovala na vlastní pěst letadlem z Řecka, podruhé i autobusem a trajektem) zvládnu být sama a i noci jsou stoprocentně lepší. A vrchol byl, že jsem sama nakoupila v hypermarketu, v což už jsem ani nedoufala. Někdy se mi to samozřejmě stane, ale vlila se mi do žil nová síla a já mám zase radost ze života..a přeju to všem ostatním, vím jaké peklo to je. Jen mě čeká ještě další věc - pomalu pak vysazovat a doufat, že se to nevrátí..

zuzzanocka
19. júl 2008

chuckie,
ja som vystriedala 3. antidepresiv, kym mi konecne "sadol" wellbutrin. jasne, ze nema zmysel "byt utlmeny" .. 😀 a dakujem aj tebe za povzbudive slova pre vsetkych.. 😵 a este pripajam aj ja radu: mna ked chyti "zufalstvo", tak robim dychacie cvicenie tak, ze dycham vydychnuty vzduch - do mikrotenoveho sacku..

rova,
drzim paste, nech ti ta radost zo zivota vydrzi 😉 tebe aj vsetkym ostatnym zelam vsetko dobre 🙂

chudatko
24. júl 2008

sgds

chudatko
24. júl 2008

ahojte, pisala som sem taky strasne dlhy prispevok a dala som "odosli odpoved" ale moj prispevok tu vobec nie je. tak som skusila len taky test ze ci to vobec funguje. a vysledok je ten ze sa zobrazil len ten hlupy test. Napisem teda ten prispevok este raz, najblizsie ako budem moct :(

oazapokoja
24. júl 2008

poradí niekto podobnú stránku ako www.uzkosť,nakolko táto je dočasne nedostupná?potrebujem rady,pred 2 rokmi som brala asi 3 mesiace xanax,bolo to po rod. tragedii,ale stavy z tohoto obdobia sa objavujú teraz zas asi 4 mesiace, ☹ mám pocit akoby všetkému na tomto svete a hlavne v mojom okolí som bola na vine ja 😢 a potom ma pochytí triaška,pocit na zvracanie,nespávam dobre,som nabitá energiou,rozhodnutá urobiť množstvo vecí a zrazu klapka a cítim že nemôžem nič robiť,ruky oťažejú a vhlave nič,len to že aj ked to urobím nebude to dobré ☹ a musím povedať,že sa mi nikdy nestalo aby mi niekto vytkol prácu ktorú spravím,či v robote alebo doma,aj teraz ked toto píšem mám pocit akoby mi malo roztrhnúť hlavu a ruky oťažiavajú ☹

grettka
24. júl 2008
nenka
26. júl 2008

Ahojte ja som sa trápila 9 mesiacov kým som sa odhodlala ísť k lekárovi, vždy som si vravela že ja to zvládnem aj bez liekov veď ak človek chce tak prekoná všetko ale ako som zistila vlastnou vôlou to nešlo tak som tento týždeň zašla za psychiatričkou a tá mi určila diagnozu úzkostno - depresívna porucha , prekonal to niekto tu z Vás?

jankapavol
13. aug 2008

Ahoj holky,uz sem nikdo nechodite?
Taky trpim uzkostma,ted jsem na tom dost spatne a porad premyslim nad tim,ze zase zacnu brat leky,uz bych potrebovala co nejdrive,ale jeste nemam ukonceny treti trimestr...mam strach

zuzzanocka
13. aug 2008

ahoj jankapavol, ja sem chodim pozerat, co je nove. 🙂 bola si u lekara? ja cakam, kym prestanem kojit, nastastie sa zatial drzim 🙂

elitera
13. aug 2008

Jdu do klubu 🙂
Holky, nemá smysl si stěžovat, že se neděje osvěta. Tu musíme dělat právě my, kteří antidepresiva bereme. Mně oznámení, že beru "prášky na hlavu", pomohlo i oddělit dobré přátele a ty, kteří si na ně jen hráli. Myslím, že to tu není tak zlý, protože jen jednou se mi stalo, že mi slečinka řekla "a to seš jako teď ten blázen, jo?". Prostě je k tomu třeba přistoupit stylem "ano, beru antidepresiva, protože mi něco chybí. Kdyby sis ty zlomil nohu, tak taky nebudeš ležet doma a čekat, až to přejde.".
Jankapavol, moje psychiatrička mi říkala, že Zoloft je nízkodávkový antidepresivum a podává se právě i těhotným. Nehledě na to, že jsou i depresivní těhotný holky a něčím se přece léčit musí! Objednej se ke svému doktorovi co nejdřív!

jankapavol
13. aug 2008

Holky,jsem objednana na pristi utery...
Ja prave brala i Zoloft,pak Sertraline,ve kterem je stejna ucinna latka.
Holky,ale co kdyz pak miminku neco bude.Nemam se radsi snazit drzet co nejdele?
Budu to muset asi probrat i s tou lekarkou.
Ale strasne nerada bych malemu ublizila...

zuzzanocka:to jsi dobra,ze se drzis.Vubec jsi to v tehotenstvi nebrala?

elitera:ale tehotna nejsi,ze?
Holky,jsem rada,ze se takto o tom da psat,ze muzu cist jine zkusenosti,hlavne ty pozitivni,ze
vam ty leky pomahaji,a ze miminka jsou zdrava i pres uzivani v tehotenstvi.
Ja uz se sama doma asi zblaznim!

zuzzanocka
13. aug 2008

jankapavol, ja som sa liecila na uzkost pred cca 3 rokmi. po vyse roku som prestala brat lieky, bola som ok. medzitym mi zomrela maminka, mladsi brat a muzov ocino-fantasticky clovek.., + v robote bol strasny stres, hrozny kolektiv, takze asi preto sa mi to vratilo.☹ dokonca som mala 1.krat pocit, ze zosaliem, nastastie iba 1x..ale uz som nechcela brat lieky, lebo sme dlho planovali babatko. (ked bolo zle - aj preventivne, skusala som dychanie do mikrotenoveho sacku, co mi poradil moj psychiater.) teraz ma nas anjelik 8 mes. 🙂 😵 😅 mne ta liecba ale musela pomoct, lebo tie stavy nemam az take, dokonca - sice stava sa to velmi zriedka, ale uz sa mi stalo, ze som mala "navaly stastia" taky nadneseny super pocit... 🙂 😵 to som predtym, ako som sa liecila, nikdy nemala..pribudli mi sice nejake fobie, ale zase nieco odbudlo, 😀 resp. stratilo na intenzite. najhorsie boli obsesie 🙄 podla testov na uzkost.sk mam z kazdej diagnozy nieco, ale nastastie zatial nic nie je intenzivne..teda, take ako pred liecbou..jankapavol a preco si sama doma? mangelika mas kde?

elitera
13. aug 2008

jankapavol, zatím ne, ale plánuju. Já si můžu dovolit zatím pomalu vysazovat, ale na chvilku jsem si musela zas dávky zvednout, když mamce diagnostikovali akutní leukémii. Nicméně vim houby, co se mnou provedou těhotenský hormony, a než abych měla tendence skákat z okna (nebo v mým případě testovat nože), radši budu brát udržovací dávky AD. Janka, a proč nejdeš někam mezi lidi? Práce? Kamarádky?

jankapavol
15. aug 2008

Holky,muj tedka hodne pracuje a jsme ted v novym meste celkem kratko,ja jsem nedavno promovala a nastoupila do prace,takze novy mesto,novy prostredi.No a pak jsem otehotnela,uzkosti se zesilily a ja sla na neschopenku.
Skoro nikoho tu neznam.
A mezi lidi moc nechci,kdyz mam ty uzkosti.

amatula
17. aug 2008

Ahojte tiez mmam podobne stavy a neviem kam sa pohnut ako o tom hovorit ☹

zuzzanocka
17. aug 2008

ahoj jankapavol, ja som bola s 1. babatkom tiez sama v novom meste a manzel podnikatel, chodil domov pred polnocou ☹ , takze ta chapem 😒 bola si u toho lekara? btw. gratulujem k promocii 😉

amatula, kludne mozes zacat rozpravat aj tu, 😉 napis aky mas problem. snad budeme niekto vediet poradit..🙂

jankapavol
18. aug 2008

zuzzanocka:k lekarce jdu zitra.A dekuju🙂

zuzzanocka
26. aug 2008

ahoj jankapavol, ako sa dari? bola si u lekara?

jankapavol
29. aug 2008

zuzzanocka:ahoj,byla a zacla jsem to brat az vcera...

oazapokoja
1. sep 2008

poradí niekto nejaké lieky na prírodnej báze na úzkosť a nespavosť,voľne predajné v lekárni?písala som sem pred mesiacom ale k lekárovi som nešla,lebo to ustúpilo,mali sme s MM plány aj na výlet sme sa chystali,takže som sa dostala do poho,ale v útorok padol z lešenia a je v nemocnici 😢 znášam to dosť ťažko,hypo,platby,dom záhrada ☹ všetko zostalo na mne,nespím poriadne a ráno chcem toho veľa urobiť ale nevládzem,žalúdok ako kameň a ruky neposlúchajú a ja viem že musím fungovať 😵 od stredy aj v práci 😉 a lekárke nechcem ísť aby ma nedala náhodou na pn,lebo ja som vlastne teraz živiteľ rodiny,ked to neprejde po návrate MM z nemocnice tak potom ho určite navštívim 😉 díky vopred!