Veríte na osudovú lásku?
Ahojte, chcem sa opýtať, či veríte na osudovú lásku. Na tú karmickú lásku, ktorú si nosíte z minulých životov. Ja som takú stretla pred 8 rokmi. Tú lásku, keď viete hneď, na čo ten druhý myslí, aj keď mlčí, keď máte pocit, ako keby ste sa poznali celý život, a pritom ste sa práve spoznali. Tú lásku, kedy nikoho nepotrebujete, len jeden druhého a kedy prerozprávate celé noci. Tú lásku, kedy stačí jeden jeho pohľad a vy sa celá chvejete a cítite tlkot srdca v krku. Tú lásku, kedy mu bezhranične veríte a viete, že to nie je naivné, pretože je to ON a nikdy Vás nesklame a tak mu zložíte celý svet k nohám.. Ale bola som asi na taký vzťah ešte nepripravená a on tiež prechádzal práve nie dobrou fázou svojho života, a tak som ten vzťah násilne ukončila, lebo som chcela ísť životom ďalej bez neho a nechcela som sa viac trápiť a čakať. Ukončila som to cielene tak, aby som ho nahnevala a zranila a aby sa nikdy viac neozval, lebo ja by som inak bola slabá a vrátila sa k nemu.. Prešlo päť rokov, počas ktorých nebol ani jediný deň, kedy by som na neho nemyslela. Ale túžila som po rodine, láske a domove, a tak som sa vydala a mám úžasného manžela a krásnu dcéru. Po štyroch rokoch sme sa stretli a obaja sme plakali - on je má už tiež svoju rodinu a dcéru a stále sa milujeme. Nie, ani sme sa jeden druhého nedotkli, ani jeden z nás nie je ten typ, ktorý by dokázal byť neverný, aj keď svojich partnerov neľúbime. Teda aspoň nie tak, ako by si to zaslúžili.. Stále mám ten pocit, že sa mi stráca svet pod nohami, že sa krúti so mnou a stále stačí jeden pohľad a vieme všetko aj bez slov. Po 5 rokoch sme sa videli a mali sme pocit, ako by to bolo len včera, čo sme si chránením vlastného ega a malou pomstou skazili život.. Milujem ho stále rovnako, dokonca tie roky vo mne ten cit ešte umocnili. Neviem, ako ďalej. Viem, že manželovi nemôžem ublížiť a ani on manželke, viem, že by sme mali žiť každý vlastný život, ale zároveň nechcem mať raz 60 a uvedomiť si, že mi život pretiekol pomedzi prsty, lebo som si nechala ujsť jediného muža, ktorého som kedy milovala. Vravím si, že život a osud to zariadi sám a ak máme byť raz spolu, tak to tak bude, aj keby som mala už sivé vlasy a vráskavú tvár.. Poznáte niekto takúto osudovú lásku? Dajte mi nádej, lebo inak sa zbláznim ☹
rose, tak ked to príde,tak budete mať obaja svoje polovičky 😵 ale nie, ludske osudy su rôzne a akovidím,žiadny vzťah nie je ideálny ,ved sme len ludia .... 😉
Mywiel, to je vec, ktorej sa desím od začiatku - že raz si nájde aj manžel tú svoju polovičku a opustí ma. Akosi to tak cítim od začiatku. Okrem dcéry a jeho nikoho nemám a toto je naozaj nočná mora pre mňa.
Nesmies tak rozmyslat lebo si to objednavas... 😔
idem spať baby, aj ked sa mi nechce,ale patrí sa už zaliesť pod perinu,ved je skoro polnoc , dobru noc aj tu
Aj ja. 😉
honem spát
😀 😉 ano Body zachvilku 😅 🙂
roselitka poznam to. neviem ci ta moja je osudova, ale podla mna je. niekedy mam pocit, ze som si ho myslienkami privolala, pretoze som si povedala ake vlastnosti ma mat moj partner a ma ich, este aj do plusu kopec na ktore som ani nemyslela.
ked som ho prvykrat zbadala (vobec som ho necakala) neviem co somnou preslo, uz vtedy som k nemu nieco citila, nieco ma k nemu lakalo, pritahovalo (vtedy som nevedela, ze co, teraz viem, ze je to laska). bolo to vzajomne. este v ten den co sme sa zoznamili sme sa dali dokopy. zacali sme spolu chodit. sme spolu dodnes a ja ho kazdym dnom lubim viacej a viacej. az si to sama neviem vysvetlit, ze preco. sme spolu 15 a pol mesiaca. netuzim mat ineho, len jeho (on tvrdi to iste a podla jeho spravania ku mne ma lubi urcite). dokazala by som pre neho spravit cokolvek, milujem ho az moc. raz som si ho predstavila bez tela (znie to divne ja viem) a taku lasku som citila - k jeho dusicke 😵 neviem to opisat, lubim ho aj milujem. to samozrejme neznamena, ze sa mi jeho telo nelubi. lubi sa mi fyzicky aj psychicky aj dusevne. uplne z kazdej strany. samozrejme, ze ma par nedostatkov ale tie mame kazdi. a tiez je tu jedna osoba, ktora mi toto vsetko nici (neni to milenka ani milenec, je to tretia osoba ale inak), koly ktorej mam strach, ze pridem o svoju lasku. strach nemozem mat. je to tazke obdobie, ktore musim prekonat "preskakat". ked si pomyslim, zeby sme spolu neboli, tak neviem ci by som to vydrzala.
roselitka velka skoda, ze si ho nechala uniknut pred par rokmi, skoda, ze si ho opustila nasilne ☹ ublizila si tym sebe aj jemu. teraz ked mate zavazky sa lubite napriek tomu. ale neboj sa, ked sa lubite obaja a velmi tak urcite budete spolu 🙂 ved preco by sa velka a cista laska nemala naplnit?
deni, myw, body 😉 🙂 🙂
ja chcem len na margo lin povedať,že ja som zo svojím mužom prve 2 roky lietala v oblakoch,ja som neverila že existuje chlap bez chýb 😉 .. no ale potom prišlo vytriezvenie 😀
roselitka, nevracaj sa do minulosti, váž ži prítomnosť , nezamýšľaj sa aké by to bolo keby ..... bolo by to zlé ! , budovala by si si šťastie na nešťastí iných a tým by si bola nešťastná aj tý - taký kolotoč.
Uporiam svoju pozornosť na svojho milujúceho manžela a dcérku a myslí pozitívne, vyhod zo zvojej hlavy negatívne veci - typu manžel si najde ženu, ktorá ho bude lúbiť ako si zaslúži.... nenájde !
Uvedom si , že tou ženou si Ty ! 🙂 🙂 🙂 Porieš to so sebou a za minúlosťou zatvor dvere / nerozíšli by ste sa keby to bolo také ideálne a neobviňuj z toho len seba , nato treba dvoch / Ked si to urovnaš všetko vo svojej hlave, potom vyliečiš aj svoje srdce. najlepším lekárom je čas
Roselitka a so svojím manželom si nespokojná,nešťastná?alebo bolo všetko OK pokiať sa neobjavil muž z minulosti?Určite si sa odvtedy zmenila aj ty aj on,možno by ste spolu ani nevedeli žiť!Neriskuj zbytočne že stratíš všetko,čo máš teraz.A nemysli na to že čo keď si tvoj muž nájde tu pravu,čo bude s tebou,možno ty si preňho tá pravá.Nekomplikuj si to zbytočne,mohla by si prísť o všetko.Toho muža s minulosti si zamkni v srdiečku ako peknú spomienku 😉
Roselitka, mas odo mna v schranke IP
deni ale lubite sa este stale a to je hlavne 🙂
ja chlapa lubim stale viac a viac, neviem si predstavit, zeby som sa z neho vylubila. samozrejme ma niekedy dokaze poriadne "nasrat", ale mu to prepacim, ked hodi na mna tie oci s ikrickami nevinnosti, hravosti, lasky a stastia..
to znám...trvá to už 15 let...ale nemyslím si,že bych s ním dokázala žít...chodit s ním,milovat ho,to ano,nepřestanu ho mít nikdy ráda,to prostě nejde...ale žít asi ne...takže s tím jsem se už smířila...snad definitivně...
roselitka, uz nazov temy ma zaujal... ked som si precitala tvoj prvy prispevok, bola som dojata, tak krasne si to opisala.. plne Ta chapem ..
"Najbolestnejsie je vedla niekoho byt, len tak sa ho letmo dotykat, plakat pre neho po nociach, ale vediet, ze ho nikdy nemozeme mat..."
viac mozno cez IP ..
...ozaj, dievata, a kolko z vas sa vydalo/žije vo vztahu so svojou osudovou laskou? Asi tema na založenie novej, no predsa sa pýtam... Sama som zažila velku lasku, ale neviem, nedovolim si povedat, že to bola osudova...
zobrala som si svoju veľku lásku a dúfam,že to je tá osudová.Ve´d tomu asi každý verí,inač by si toho človeka nebral.Aj keď verím že je veľa tých čo si niekoho zoberú zo zištných dôvodov,ale takých odsudzujem,su to ubožiaci,posľa môjho názoru
Keď sa pozriem okolo seba, vidím všetko vzťahy, aký mám ja.. Ten, kedy sa ľúbime, veríme si, budujeme spolu a ja si poviem, ďakujem ti bože za zdravé a krásne dieťa, za to, že máme čo jesť, kde bývať a za to, že sa máme. A keby som nestretla Jeho, bola by som spokojná s tým, čo mám tak ako všetky kamarátky okolo mňa. Ale vedomie, že existuje aj niečo viac, tá polovička, ktorá ku mne patrí ako jing a jang, tá spriaznená duša, zapríčinilo, že sa už pozerám inak na svoj vzťah. Vo svojom okolí mám jediného človeka, ktorý si vzal svojho osudového. Toho, s kým sa čas zastavil, keď ho zbadala a toho, ktorý k nej patrí ako slnko k letnej oblohe či prsník k dieťaťu. Keď si porovnám jej vzťah so vzťahmi všetkými ostatnými, je to tisíc a jedno.. A pritom, keby som to nepoznala na sebe či na nej, som šťastná za to, čo mám a verím, že to je tá veľká láska..
rose,krásne 😵
ros, a mysliš si, že keby ste boli spolu s panom užasným, mali by ste spolu deti, museli celit každodenným starostiam ohladom deti, ich výchove, financii atd,atd., bol by aj vtedy tým užasným. Iste, neboli ste v takej situacii, ale pišeš, že žili ste spolu (ak som to spravne prečitala 😉 , tiež už prešiel aj nejaký cas, clovek aj dospeje, zmeni nejake svoje nazory, no aj tak - poznali ste sa, tak trochu sa to asi da odhadnut, či je taký ten domacky, praktický typ... Pišem ako hotentot 😀 narýchlo, no dufam, že asi vieš co som chcela povedat 😉
zajímavé téma 😵. já taky znám "pana úžasného", asi patnáct let, ale jako bychom se znali odjakživa. je mezi námi jiskření, duševní souznění, obrovská přitažlivost, jsme na stejné vlně, takže funguje telepatie...a oba to víme. ale...má to háček...nechtěla bych s ním žít, a to jsem vždy věděla, byť jsem si kdysi dávno myslela, že by to možná šlo...
Áno, viem, čo chceš povedať 🙂 Poznám ho ako svoju dlaň a verím mu viac ako sebe samej. Presne viem, o čom by sme sa hádali, keby sme boli spolu. Zase to isté - že som egostická a panovačná 😀 😀 Večná stará klasika a má pravdu 😝 Ale nikdy by sme neriešili hlúposti, pretože.. on je ja a ja som on. Neviem to inak napísať, aby som to vysvetlila.. A vieš, kedy som zistila definitívne, že je to ON? Dovtedy som si len myslela, že je to nejaká hlúposť, že len si proste rozumieme ako keby sme sa poznali sto rokov, ale že viac tam nebude.. Na druhý deň, keď som prišla k nemu na návštevu so svojim vtedajším partnerom, tak nám dal čisté uteráky na ruky, doniesol chlebíčky, pitie, slané veci a potom sa ospravedlnil, že musí ešte požehliť, lebo mal chorú mamu vtedy. A tým ma dostal. Proste.. že je to ON! 😉
rose - to je spíš, jako by tě přesvědčilo, že je super a moc hodný syn... 😉.
No každému sa nám páči niečo iné. Niekto uprednostňuje výzor, charizmu, humor, iná zase šarm, silu a bezpečie, ďalšia inteligenciu, zmysel pre rodinu a vernosť. Imponoval mi jeho výzor - až moc 😀 , mal pre mňa neuveriteľnú charizmu /doteraz mám z nej zimomriavky/, rozumeli sme si ako keby sme sa poznali celé desaťročia.. A do toho, keď som zistila, aký je starostlivý a chápavý /stará sa o svojho duševne chorého brata, keďže jeho rodičia už nemôžu/, tak ma dostal.. Takí muži, čo milujú deti a vedia navariť, oprať, ožehliť, tak tí sú pre mňa tí naj 😉
Roselitka tak takého doma mam... 😉 😀 Miluje deti, vie varit 100x lepsie ako ja, vie zehlit a plnoooo dalsich veci, len rodit nastastie nevie.... 😉 😀 😝
Lenze osudova laska nie je o tychto veciach, je to o tom ze ten clovek ta miluje se vsim vsudy aj keby si bola ten najposlednejsi zobrak, cize ta uplne akceptuje aj s tvojimi chybami a ty jeho. 😉
No veď to, nikdy sa ma nesnažil prerobiť, vychovávať a kárať ma ako súčasný manžel. Nikdy sa za mňa nehanbil, keď som niečo prepískla. A vždy sa smial mojim vtipom. Koľko sme sa len nasmiali! No nič, nevyriešim to, dúfam, že ho raz potlačím k oltáru, keď budem o barličkách 😉
rose - to byl vtip 🙂, já to nemyslela ironicky.
wywiel - to nevím, osudová já chápu jako taková, se kterou toho moc z vlastní vůle nezmůžeš, prostě buď je nebo není, ale ať se budeš snažit ji potlačit nebo získat, je to k ničemu, nemůžeš to ovlivnit. ale moc mi nesedí ty chyby.
Mywiel, samozrejme, s manželom nemáme žiadny zásadný problém a keby som ho stratila, zbláznim sa, lebo nikoho iného okrem neho a dcéry nemám.. A tá predstava, že raz si nájde tú svoju polovičku a pochopí, že ja nie som tá pravá, ma desí od začiatku a nejak to tak aj cítim, že to raz príde.