Veríte na osudovú lásku?
Ahojte, chcem sa opýtať, či veríte na osudovú lásku. Na tú karmickú lásku, ktorú si nosíte z minulých životov. Ja som takú stretla pred 8 rokmi. Tú lásku, keď viete hneď, na čo ten druhý myslí, aj keď mlčí, keď máte pocit, ako keby ste sa poznali celý život, a pritom ste sa práve spoznali. Tú lásku, kedy nikoho nepotrebujete, len jeden druhého a kedy prerozprávate celé noci. Tú lásku, kedy stačí jeden jeho pohľad a vy sa celá chvejete a cítite tlkot srdca v krku. Tú lásku, kedy mu bezhranične veríte a viete, že to nie je naivné, pretože je to ON a nikdy Vás nesklame a tak mu zložíte celý svet k nohám.. Ale bola som asi na taký vzťah ešte nepripravená a on tiež prechádzal práve nie dobrou fázou svojho života, a tak som ten vzťah násilne ukončila, lebo som chcela ísť životom ďalej bez neho a nechcela som sa viac trápiť a čakať. Ukončila som to cielene tak, aby som ho nahnevala a zranila a aby sa nikdy viac neozval, lebo ja by som inak bola slabá a vrátila sa k nemu.. Prešlo päť rokov, počas ktorých nebol ani jediný deň, kedy by som na neho nemyslela. Ale túžila som po rodine, láske a domove, a tak som sa vydala a mám úžasného manžela a krásnu dcéru. Po štyroch rokoch sme sa stretli a obaja sme plakali - on je má už tiež svoju rodinu a dcéru a stále sa milujeme. Nie, ani sme sa jeden druhého nedotkli, ani jeden z nás nie je ten typ, ktorý by dokázal byť neverný, aj keď svojich partnerov neľúbime. Teda aspoň nie tak, ako by si to zaslúžili.. Stále mám ten pocit, že sa mi stráca svet pod nohami, že sa krúti so mnou a stále stačí jeden pohľad a vieme všetko aj bez slov. Po 5 rokoch sme sa videli a mali sme pocit, ako by to bolo len včera, čo sme si chránením vlastného ega a malou pomstou skazili život.. Milujem ho stále rovnako, dokonca tie roky vo mne ten cit ešte umocnili. Neviem, ako ďalej. Viem, že manželovi nemôžem ublížiť a ani on manželke, viem, že by sme mali žiť každý vlastný život, ale zároveň nechcem mať raz 60 a uvedomiť si, že mi život pretiekol pomedzi prsty, lebo som si nechala ujsť jediného muža, ktorého som kedy milovala. Vravím si, že život a osud to zariadi sám a ak máme byť raz spolu, tak to tak bude, aj keby som mala už sivé vlasy a vráskavú tvár.. Poznáte niekto takúto osudovú lásku? Dajte mi nádej, lebo inak sa zbláznim ☹
ano verim na nu 🙂 a mam ju aj doma 😵
ja v nu tiez verim. A preto verim, ze sa stretneme zas v tom dalsom zivote 😔
baby, precitala som si prve tri stranky, na ostatne som uz nenasla odhodlanie, poviem vam.... podla mna nieco ako "osudova laska" urcite existuje. citala som si najma to, co pisala v bodoch roselitka, ked mate nutkanie si hladiet do oci stale.. ja neviem ci to aj chcem takto verejne rozoberat, ale zazivam to. zazivam pocit, ze sme spolu, bez slov, napatie medzi nami by sa dalo krajat, no nie sme spolu pretoze nemozme. ja som spravila chybu, ktoru si priznavam a velmi ju lutujem. ta chyba sa mi stale objavuje v snoch, s tym muzom sa v snoch rozpravam a riesime to. stale sa mi s nim sniva, stale..... pritom mam snubenca ktoreho lubim a som s nim stastna... no ked som z osudovym - teda ked som v jeho blizkosti, tak som stastna, nepotrebujem nic, len jeho blizkost. staci mi pohlad do jeho oci a ja zabudnem na vsetky problemy. staci mi jeho usmev a ja som nabita energiou... no nemozme byt spolu, bohuzial.
hodime sa k sebe aj psychicky - rovnaku hudbu pocuvame, rovnake zaluby, proste je to muz, ktoreho som si vysnivala. proste ked ho vidim, viem, ze je to ON. ale bohuzial, v tomto zivote byt spolu nemozme, aj ked sa lubime... 😔
kotenko to iste aj ja zazivam pri tomto mojom tajnom muzovi,myslim ze sme si uplne sudeny aj ked teraz nemozme byt spolu,nemozeme ani jeden odist od partnerov a od deti.Cas to vyriesi,rozhodla som sa v tomto vztahu pokracovat lebo ma robi nesmierne stastnou a je mi takto dobre.......niekedy si pripadam ako sebec voci nasim terajsim partnerom ale branit tomu neviem nijako,takze som sa dala na boj a som zvedava sama ako to dopadne......
saluka, mas IP 😵
Ahojte dievcata, citam Vase prispevky po rokoch...az teraz som na ne narazila a tak by ma z duse zaujima, ako sa vase osudy v zivote dalej vyvinuli...po tych rokoch, kedze uz sa nam pomaly konci rok 2016. V tom obdobi 2009 som aj ja stretla svoju osudovu lasku. Nas vztah bola ako rozpravka, trval dva roky...nasla som sa tu vo vasich vnutornych opisoch, takze toto preskocim...
V decembri by mal prist na Slovensko a mali by sme sa vidiet po 5tich rokoch. Neviem ake to bude, ake emocie budem citit. Kazdy zijeme inde, ale vztahy, ktore sme mali sa rozpadli. Resp. on mal tych vztahov po mne viac, naposledy 3rocny, ale ako mi priznal, kdesi v hlave ma mna a porovnava ich so mnou. Ja som mala malo vztahov po nom, naposledy som bola vo vztahu, aky tu opisujete...taky z rozumu, bez lasky, ved sa pozname nejaky ten rok, sme kamarati, preco by to nemalo vyjst? a ani to nevyslo. Ked tam nie je srdce, tak to proste nejde. A keby som sa za neho vydala, tak uz som rozvedena. Takze sme tento vztah ukoncili. Je to hlupe, ale clovek nechce byt sam, a s pribudajucimi rokmi tuzi po dietatku. Preto som aj skusila ist do takehoto vztahu, ved dovera, ucta, porozumenie sa buduje vo vztahu a laska dokaze aj casom prist a rozkvitnut vo vztahu. Nestalo sa.
Takze som uz upustila od upnutia sa na ciel - cize byt vo vztahu a mat dieta. Pochopila som, ze mam brat svoj zivot taky aky je momentalne, v tejto chvili. Lepsie sa mi dycha a viem si teraz uzit viac samu seba.
Co sa tyka mojej osudovej, myslim, ze ked pride a uvidime sa, tak nas to niekam vnutorne pohne, aj mna aj jeho. A co od toho ocakavam? co sa ma stat, alebo co by sa malo stat? Pred rokmi by som Vam povedala, ze ano, chcem byt s nim, z odstupom casu, to nechavam tak...co ma byt bude a uvidi sa v decembri.
Vela dusevnej sily Vam zelam zeny
Vsetky su neaktivne
@roselitka hovorite o karmickej láske a to je dlh jeden druhému priviazal svoju vínu môžno nemáte byť spolu mi ženy sa veľmi radi namotame, muži si to vysvetlia logiku mne pomáha humor ráz na brigáde to povedala kuchárka to nebol osud ale o plot, no dodám ostnatý lebo tak cítite tieto karma lásky. Stretla som ho počula hlas a po pohlade do tých ľadových, modrých oči som vedela, že už nič take nepocitim, triasla sa mi zem pod nohami a chvela som sa, nemohla som musela som odísť ešte pred maturitou sa presťahovať aby som nebola nešťastná z nenaplnej lásky a už mi dosť s toho preskakovalo moc veľký kokteil emócií, čo bolo ťažké stalo sa mi veľa zlého, bola som ohrozena na živote lebo som ako dievča z dediny nechápala nebezpečné mesto a potom sa vratil do života a znova sme mali konflikt, ktorý mrzel ako z telenoveli, hoci sme umyvali iba riad a srandovali ako kolegovia na brigáde pár dni co je to oproti celému životu ale ťažké to je hoci žijem s úžasným mužom duchovným partnerom musíš uzavrieť urobiť zmier aby ste sa netrapili.
Saluka, viem si predstaviť, ako sa cítiš, musí to byť strašné, ale občas sa žiaľ tomu zabrániť nedá a nikde nie je záruka, že jedného človeka budeme milovať celý život. A neviem, či by bolo lepšie vzdať sa tejto lásky a potom celý život niesť so sebou pocit, že miluješ niekoho iného a živiť predstavy, aké by to mohlo byť, keby si nabrala odvahu opustiť manžela. Neviem, či by práve toto nebolo pre tvojho manžela ešte horšie ako to, keď ho opustíš, on sa s tým vysporiada a raz si nájde vzťah, kde ho ten druhý bude milovať tak, ako potrebuje. Prajem ti, aby si sa rozhodla tak, ako ti to intuícia a srdce kážu a urobila tým najmenej škody a bolesti. Poznám inak vzťah, kde žena bola vydatá za manžela, mali spolu štvorročného syna a zaľúbila sa do muža s dvomi deťmi, taktiež ženatého. Rozhodli sa a opustili súčasných partnerov, určite to nebolo jednoduché rozhodnutie, ale je tomu 15 rokov, majú spolu ďalšie dieťa a sú si verní a šťastní. Niekedy treba veriť tomu, čo cítime vo vnútri a nie tomu, čo vraví rozum 😉