• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Vidia deti duchov?

29. decembra 2016 
maťa -tak tak :wink:
24. apr 2008 o 15:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
ano, ano - suhlas
24. apr 2008 o 15:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mati presne tak :slight_smile:
24. apr 2008 o 15:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Mata joo naprostý souhlas...já si myslím, že mě to od mala zůstalo do teď :slight_smile:

Anje...ty jo, to je strašidelný :confused:
24. apr 2008 o 19:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
anjelinka tiez som sa stretla s tym, ze duchovia - duse, su priputane na hmotne veci a hlavne na byt ci dom....asi, ze mal velku hodnotu.
4. jún 2008 o 18:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
áno deti vidia duchov ...potvrdila mi to aj kamoška čo robila au pair v nemecku mala dvoch chlapcov dvojičky ich tato sa obesil a chodil každú noc za nimi stále ich hladkal a oni jej o tom ráno rozprávali ....malí spali bez príčiny im chodili autíčka po dome otvárali a zatvárali sa dvere vypínalo a zhasínalo svetlo :confused:
4. jún 2008 o 19:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
danielitka to je zaujimave....urcite to hned olutoval, ako k tomu doslo a preto k nim chodil...ale preco im posuval hrackami? ved sa mohli aj bat! alebo deti sa neboja?
4. jún 2008 o 19:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
oni sa nebáli ...lebo že to bol dobrý ujo čo ich len hladkal ..a tie autíčka chodili po izbe ked oni spinkali
4. jún 2008 o 19:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
oni vedeli ze to je tato?
4. jún 2008 o 19:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tak vam porozpravam nieco o mojom babetku v brusku... :wink: isla som za jednou panou co dokaze vidiet auru, komunikovala s mojim babatkom v brusku. Babatko je vraj strasne stastne ze sme jeho rodicia a berie to ako dar ze sa moze narodit a aj to ze je nase prve. :slight_smile: Vraj toto babatko je dusicka ktora sa s mojim manzelom uz pozna s predchadzajucich zivotov takze ked sa narodi bude to nieco ako stretavka. :grinning: Pocas seansy prisiel za babom jeho strazny anjel aby mu dal silu a babo tu silu naozaj cerpalo fakt som to citila, vraj mu to pomoze pri porode a ten strazne anjel vraj bude aj pri porode. :dizzy_face: Vraj moje babo ma velku silu a zaroven neznu energiu a ta pani videla ze to babo ma chrani akoby predo mnou vytvaralo vraj ochranny stit a hamonizovalo, na to som sa samozrejme rozplakala lebo ma to dojalo ze taky mali cloviecik strazi svoju mamicku ja som si vzdy myslela ze rodicia su tu na to aby strazili deticky a nie naopak, ale ona mi vysvetlila ze to v energii ze to babo je velmi silne a prislo preto aby ma chranilo, no krasne fakt mam pocit, ze uz sa lepsie spoznavame a pritom je este v brusku. :slight_smile: :dizzy_face: :dizzy_face:
4. jún 2008 o 20:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Mywiel, to je nádherné, viem si predstaviť že to musel byť úžasný pocit, ktorý si zažila. :slight_smile:
4. jún 2008 o 21:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Raz sme boli na dovolenke a na kupalisku bol taky masazny stan, kde robili masaze. Moja mama stale hovorila, ze by sa rada dala masirovat, kazdy den o tom hovorila. Predposledny den sa odhodlala a isla sa dat vymasirovat. Masirovala ju jedna pani a straaaaasne dlho tam bola. Mama vysla bleda a este hodinu nerozpravala. Ze vraj ta pani, ked ju masirovala, tak citila strasne teplo a ze ta maserka bola sama z toho prekvapena, ze povedala, ze energiu len tak hoci komu nepredava a hned od zaciatku sa zacali rozpravat akoby boli stare zname a ze nemohli prestat. az nakoniec zistili, ze sa narodili v ten isty den, len v inom meste.
4. jún 2008 o 21:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
ked idem k priatelke ktora je starsia, vzdy mi zatelefonuje moja mama...uz je to aj smiesne...telefon a mama na linke...neslo nam to do hlavy, preco prave taketo znamenie sa nam dostava. az potom sme zistili, ze jej dcera je narodena v ten isty den ako ja a tiez len v inom meste.
5. jún 2008 o 08:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
mywiel krasne veci :dizzy_face:
5. jún 2008 o 08:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
melory nie nevedeli že je to tato volali ho ujo ..dobrý ujo
5. jún 2008 o 09:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
mywiel krásne čosi ....ja mávam problém s aurou často ju mávam otvorenú :frowning2: vtedy mi uniká energia ...raz som bola u jednej babky a tá mi povedala že sa čuduje že ešte stojím na nohách a naozaj ja som bola vtedy v koncoch ja som nevládala žiť bolo mi strašne stále som spala všetko ma bolelo jesť mi nechutilo ...ona mi povedala že sa mi nečuduje lebo energie mám len 20% ...a odvtedy som u nej pravidelne ...ešte to nieje dobré ale zlepšuje sa to ...len stále mám neskutočné problémy s urieknutím ľudovbo sa tomu povie z očí alebo zočina :cry:
5. jún 2008 o 09:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Danielitka, ja mam problem s tym, ze sa neviem uzavriet pred ludmi. Neviem ako mam zablokovat svoju energiu,aby mi ju niekto nebral. Nemozes sa jej opytat?
5. jún 2008 o 09:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Danielitka to treba riesit dobre robis, Sharlotta su ludia co ti mozu pomoct vytvorit akoby ochrannu bublinu... :wink:

No je to zaujimave lebo to dietatko mi prislo fakt z neba, som si ho vypytala a zrejme bol spravny cas lebo prislo na prvy pokus... :grinning: :dizzy_face:
5. jún 2008 o 10:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ale niektori ludia to vedia zablokovat, resp. vytvorit si tu ochrannu bublinu sami, aj ja chcem.
5. jún 2008 o 10:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
sharlotka ty chceš vedieťž ako si zatváram auru ???
5. jún 2008 o 10:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ale nieje problém ju aj navštíviť ak chceš rada ťa za ňou zavediem
5. jún 2008 o 10:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Hej.Ako sa zatvara aura?
5. jún 2008 o 10:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
No tak teraz po krátkom čítaní máááám takýýý strach...Ja sa tak bojím duchov. Mala som už všelijaké skúsenosti a teda dosť veľa ale nerada o tom hovorím. Ja sa vždy bojím keď chodím po byte v noci, alebo pri zhasnutom svete, lebo hneď ako zhasnem tak mám pocit, že niekoho za sebou cítim. .... a pak rýchlo utekám do spálne a zatvorím dvere a cítim sa bezpečnejšie.
5. jún 2008 o 10:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
aj ja som zvedava danielitka26 :wink: Aj moje detičky su vymodlené a presne také o aké som prosila a nemyslím že je to náhoda :wink: Dokonca aj manžela som si vymodlila a aj keď som ho zo začiatku dosť odmietala bol mi súdený :grinning: :grinning: /a neviem či ho mám za trest alebo za odmenu už 14r. :grinning: :wink: /
Inak ja mám tiež skúsenosť s návštevou duchou takže to nebude náhoda.Rozprávali mi, že v našej rodine z ocovej strany zomrel môj dedo/ja si ho nepamätám/ a keď zomrel chodil navštevovať svojho najstaršieho syna a dokonca aj jeho deti a už to bolo neúnostne lebo ho začal aj škrtiť a stále ho volal za sebou, tak raz zavolali p.farára a keď sa mupodarilo vyhnať toho ducha tak sa na dvore zatriasla letná kuchyňa v ktorej práve bol ale že tak že mysleli že sa zosype ale nič také sa nestalo a potom už bol pokoj ale nosili pozašívané nejaké čarovné byliny ktoré ich mali ochraňovať. A viem aj veľa iných ďalších z môjho okolia a rodiny, takže netreba túto tému zľahčovať. A to o tých detičkách je asi tiež pravda pretože našej malej do 3r. sme museli aj 4x dene robyť uhlíky pretože mála stále z očí. Ale teraz je to už dobre :wink:
5. jún 2008 o 10:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lenuška aj ja mám nejakého vymodleného ...lebo tiež som ho taaak velmi nechcela a mám ho sme spolu 5 rokov

ako sa uzatvára aura ?? to nieje jednoduché prvá vec je že musíš byť veriaca aby sa také niečo podarilo ...a potom je tam veľa vecí ktoré musíš urobiť ale najskôr si veriaca ?? chodíš do kostola?? modlíš sa každý deň ?? ked povieš trikrát na tieto otázky áno tak ti pomôžem ale to už cez ip
5. jún 2008 o 11:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no teda, som to tu teraz precitala skoro cele a idem sa po... od strachu. ja sa takychto veci strasne bojim, ale tiez neviem odolat, aby som si neprecitala. a pridam aj svoje zazitky. moj dedko zomrel, ked som mala 6 rokov. mali sme spolu krasny vztah, casto sme boli spolu a bola som jeho najstarsia a najoblubenejsia vnucka (dokonca si pamatam, ze som pri nom urobila prve kroky - to som mohla mat okolo 1roka - je to prva vec v mojom zivote, na ktoru si jasne spominam. dokonca aj na to co mal oblecene). noc po pohrebe som spala u tety v jej byte, mama s otcom boli pri babke, aby to lahsie zvladala. a v takom "polospanku" prisiel za mnou dedo, ze sa prisiel rozlucit. a ze uz viac nepride a ze ma ma velmi rad. pamatam sa, ze mi bola strasna zima, ale vobec som sa nebala. odvtedy sa mi o nom uz nikdy nesnivalo alebo neprisiel podobne ako vtedy, hoci k ostatnym z rodiny zvyknr este niekedy vo sne prist a vacsinou ich pred niecim varuje. mne povedal, ze uz nepride, a ja verim, ze vazne sa stretneme az pride moj cas.
5. jún 2008 o 11:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
dalsiu prihodu som zazila na vyske. chystali sme sa so spolubyvajucou do mesta a uz sme boli pri dverach, ked jej zrazu spadol na zem discman, ako prechadzala okolo policky, kde bol polozeny. ja som uz pozerala smerom na dvere, nevidela som ako spadol. ked som sa otocila, ona nan civela a hovori, ze nechape, ako spadol, ze sa ho ani nedotkla, ze to je sila. zodvihla ho, skusala, ale nefungoval. vybrala z neho baterky, vlozila, ale aj tak nesiel. bola z toho velmi nestastna, lebo bol skoro novy a celou cestou do mesta rozmyslala, ze kde ho da opravit a ci sa bude dat. mali sme stretko v meste s kamoskou o jednej a bolo par minut po jednej, tak sme sa dost ponahlali. ked sme sa vratili, hovorila ostatnym babam na izbe co sa stalo, ze jej spadol discman ani nevie ako a ze aha nejde - znova ho vyskusala a on isiel. boli sme z toho blbe. a vecer sme sa dozvedeli, ze jej dobra kamaratka v ten den okolo jednej poobede vyskocila z okna... len sme na seba pozreli. nikto ma nepresvedci, ze ten discman bola nahoda.
5. jún 2008 o 11:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
takže danielitka26 :slight_smile: áno,áno,áno :slight_smile: cez IP je to OK :wink: A držím palce tebe aj manželovi nech to bude na doživotie ako ja hovorím :grinning: :grinning: aj keď to nie je vždy ľahké ale čo v živote je no nie? :wink:
5. jún 2008 o 11:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
a posledna - na povzbudenie - moja babka, ked bola mladsia (rozumej mala menej ako 80-siat :slight_smile: chodila sa modlit v dedine do domov k mrtvym. vzdy hovori, ze ona sa nicoho neboji, len boha, lebo k nej zivy (skodit)nepride, nema preco a mrtvy nemoze. pytali sme sa jej, ci ona nema nejaku prihodu s duchmi. hovorila, ze len jednu, ked bola mladsia. ona sa modli v kuchyni a potom ide k dedovi do spalne. kedysi mala nad sporakom take tycky otacajuce sa na utierky, nieco ako dnesne drziaky na uteraky. a ze ked sa raz vratila od mrtveho, tak ako vzdy sa modlila v kuchyni a zrazu tie tycky sa zacali same pohybovat od steny k stene. babka utekala ako odusu do spalne, ze ani svetlo v kuchyni nezhasla ako odtial bezala... nechape, preco sa jej to stalo prave vtedy, nic blizsie ako s ostatnymi mrtvymi susedmi s dotycnym nemala. podla nej sa treba kazdy den pomodlit za dusicky v ocistci, aby sme im nejako odtialto pomohli. veri tomu, ze uskodit nemozu - hold pozitivne myslenie - hlavne, ked ona sa za nich modli a zije ako najlepsie vie... snazim sa drzat jej rad.
5. jún 2008 o 11:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
som sa nejako rozpisala, pardon, ale zaujimava tema :sunglasses: a este napisem nieco, co sa deje aktualne a mozno mi niekto poradi. pred rokom sme sa prestahovali do noveho bytu, ked sme s muzom (a dakedy aj bez, ked je na brrrrrrrrrrr) v nociv spalni, pocujeme z kuchyne obcas zvuky, ako by buchla skrinka, padol nejaky riad atd. vzdy to pocujeme obaja a obaja sa aj bojime - on este viac ako ja a hned sa pyta - pocula si???!!!!!:confounded:. vzdy ho utesujem, ze to je od susedov, ale obaja vieme, ze nie. ale trosku to pomaha, hlavne ked som sama. vzdy sa pomodlim za dusicky a k svojmu anjelovi. v podstate je to neskodne, ale prijemne to nie je. zazili ste niekto nieco take - ako ste to riesili?
5. jún 2008 o 11:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok