Vidia deti duchov?

my tiez nie sme nikto pokrsteny, ani z muzovej strany, ani nas krpko. mam vlastnu vieru a nemyslim, ze by som bola o to "horsia" alebo moje dieta. nepotrebujem papier ani sprievodne ceremonie k tomu, aby som vedela, ako zit 😉
dufam, ze som sa tym nikoho nedotkla. to by som urcite nechcela

Mel, dobre tema. Radsi ho nebudu cist cele, protoze dnes v noci spim se svym miminkem sama. 😉
Moji mamce se pry kdyz se mnou byla tehotna zdalo, ze si hraje s malou holcickou a vola na ni Pavlinko. Tak ji pak bylo jasne, ze bude mit holcicku a jak se bude jmenovat. Tak jsem si o svoje jmeno rekla a jsem spokojena. 😉 😀
Moje sestra mela jako mala take neviditelnou kamaradku, rikala ji Kristinka. Jednou spadla ze schodu a mela otres mozku (asi 2,5 roku) a kdyz se ji ptali, co se stalo, vysvetlila to tak, ze Kristinka skocila ze tretiho schodu a ona chtela taky, skocit za ni 😕 tak ji mamka rekla, at uz si radsi s Kristinkou nehraje a od te doby uz o ni nikdy nemluvila a nic se ji nestalo.

S tema postelema je to tezky, ve vetsine bytu je nemozne usporadat nabytek v loznici tak, abyste nemeli postele proti dverim, nebo zrcadlovym skrinim. kdyz jsou dvere zavrene, tak je to o.k., ne??

jaj baby, vcera som ledva zaspala 😅 som videla akesi "prudenie energie" poletovat mi po izbe - bola som sama, manzel prisiel az v noci, no nebolo mi vsetko jedno 😅

ahoj baby musím sa pridať moje duá keď boli menšie mali tak asi 2 roky mi z izby kričali že ma pozdravuje ujo Dušan. Dušan bol môj krstný a zomrel, keď deti mali 6 mesiacov. Pred nimi sme nikdy toto meno nespomenuli a potom z kade to mohli vedieť? povedali mi, že stál pri okne v rohu.. Tam mal niekedy gauč, na ktorom rád sedával. Neskôr sa mi stávali aj rôzne veci doma cez víkend, keď som bola u rodičov. Keď som sa vrátila domov, nachádzala som pretočené kalendáre, popadané obrazy, vytiahnuté časopisy so zásuviek. Veľmi som sa vtedy bála a hlasno som kričala, že ich mám rada, ale už ich nechcem v byte. a od tej doby mám pokoj. 😉

...po smrti otca zacali samovolne praskat mineralkove sklenene flase...stalo sa to viackrat po sebe...nahoda???..do dnes poxybujem... 😖

jak píše paula někdy se nedá ložnice uspořádat tak jak chceme.třeba my máme tak malinkou ložnic že nám nezbylo nic jinýho než jak postel tak postýlku dát naproti dveřím a obklopený dvěma velkýma zrcadlovýma skříněma! 😒 😢 taky to nemám ráda!!!ale co nadělám máme tak malej byt,že se sotva otočíme! 😒

a ještě sem si vzpoměla co se stalo tetě!nastěhovaly se do bytu kde před tím zemřely dva staří lidé nejdřív pán a pak paní ze žalu a našly je jAK leží spolu v postely!teta vykládala že ještě dlouho se jí děly zvláštní věci.když přišla domů tak záclony byli odtažené,hrnce nacházela pokaždé jinde než je dala,zhasínalo a rožínalo světlo atd....!než se rozplakala a řekla že se jim moc omluvá že bydlí v jejich bytě a od té doby měla pokoj!!!

expertka, keď zomrela babka, Tomáškovi začala sama od seba hrať hračka kt. mu ona dala predtým. Taký hrací zajko. Rozozvučal sa práve vo chvíli keď ako som sa neskor dozvedela/ babka umrela. Ja som sa tak strašne zlakla vtedy..
Inak super téma, keď budem mať čas, spätne si počítam čo ste tu popísali 😎

..ze vraj.... 🙂 ...V mágii kedysi slúžil repík ako ochrana na odvracanie záporných energií a zaháňanie zlých duchov. Repík je však uznávaný ako jedna z najužitočnejších rastlín azda v celej Európe, o čom svedčí okrem iných aj slovinský ľudový tradičný názov “Vsega sveta zdravje”. Aj u nás sa venuje repíku veľká pozornosť, a to najmä u vidieckych obyvateľov.

Chci se přidat, rodila jsem v Čechách, jinak žiju v Německu. a tak jsem asi měsíc když byla Sofia čerstvě narozená bydlela u rodičů. Když mi bylo jedenáct tak v tom domě zemřel můj děda. No proč to píšu. V pokoji který mu patřil, teď přespávám když jsem u naších na návštěvě, zatím 2x. A pokaždé mám pocit jako by malá někoho pozorovala v rohu pokoje a usmívá se u toho. V Německu v bytě mi to nedělá, tak nevím jestli tam nevidí mýho dědu. Já u našich taky párkrát ducha viděla jako dítě.

r123 tie zrkadla staci na noc zakryt

Pred asi dvadsiatimi rokmi letel orchester Gustáva Broma hrať do Mníchova. Jeden člen dostal na letisku nutkavý intuitívny pocit, že nesmú letieť. Samozrejme, že na to nikto nebral ohľad. Tento človek preto vyzbieral od všetkých letenky, pod zámienkou, že je to potrebné kvôli pasovej kontrole, a za rohom ich spálil. Len si to predstavte, letenky pre celý orchester, koľko peňazí to asi stálo? Lenže to lietadlo naozaj spadlo! Keď sa zamyslíte nad takýmito udalosťami, nevyhnete sa záveru, že tu jestvuje nejaká inteligencia, ktorá vidí aj do budúcnosti.

expertka8:souhlasím!!!!mag:dík za typ 😉

expertko, tomu se říká intuice. Za vším nemusí být duchové 😉

ale ta intuicia tiez musi byt niecim podmienena

expertka repík???? toho ám doma spústu, tak to nás asi zlý duchovia nenavštívia 🙂 dúfajme 😉

...este som nieco nasla na temu "Intuicia" 🙂

Ide o príbeh dvoch manželov, ktorí si kúpili po rokoch novučičké auto a vybrali sa zabehať ho na dlhšiu trasu. Na tomto výlete sa ocitli príliš ďaleko, tak sa rozhodli stráviť noc v jednom nemenovanom kempe, nad ktorým išla medzinárodná cesta. V kempe sa rýchlo spriatelili s ostatnými nocľažníkmi. Do noci posedeli pri ohníku vo svornej zábave. Iba neskorá nočná hodina ich prinútila vrátiť sa do auta, v ktorom sa chystali prespať. No dotyčnej žene sa akosi nechcelo do auta ísť. Vlastne ju niečo akoby držalo a nedovoľovalo jej do auta vstúpiť. Preto poprosila manžela, aby odparkoval auto na iné miesto. Manžel sa najprv čudoval a odmietal auto odparkovať na iné miesto. No keď videl, že manželka odmieta do auta nastúpiť a uložiť sa na spánok, tak mu nič nezostávalo, ako auto odparkovať niekam inam. Tak sa aj stalo, nastúpili do auta a uložili sa na spánok. Po niekoľkých hodinách spánku sa prebudili, pretože do ich blízkosti vletel z cesty kamión. Všetci nocľažníci sa v kempe prebrali a s baterkami v ruke obzerali prevrátený kamión. Keď manželia videli scénu s kamiónom tak pochopili, že vlastne sa zachránili.

V jednom z príbehov som si prečítal, že mladý manželský pár sa rozhodol postaviť dom v blízkosti záhrady kaštieľa. Stavbu úspešne dokončili a získali peknú strechu nad hlavou. No ich prvé noci v novom dome boli sprevádzané hlasným búchaním. Čudné zvuky sa ozývali hlavne z pivnice. Ako býva v takýchto prípadoch, tak všetko prehľadali a nič nenašli. Nočné zvuky pokračovali stále s intenzívnejšou silou. Novomanželia a hlavne manželka, aby sa nebála, nechávala svietiť celú noc svetlo. Obrátili sa na ľudového liečiteľa s prosbou o pomoc. Tento liečiteľ im odporučil, aby v pivnici na určenom mieste vykopali pozostatky kostí tu pochovanej osoby. Dodatočne sa podarilo zistiť z archívov, že z kaštieľa záhadne zmizla majiteľka a pravdepodobne bola zavraždená a tu dostatočne hlboko pochovaná. Tento príbeh som vybral zámerne preto, že je charakteristický pre všetky príbehy o strašidelných domoch a miestach. Je tu pravidlom, že niekto je zabitý a pochovaný v danom mieste alebo dome. Sú aj prípady pochovania v blízkosti objektu. Aj v tomto prípade to môže fungovať. Napríklad aj jeden panelák v Žiari nad Hronom je postavený na keltskom pohrebišti. Z keltskej pohrebnej tradície je známe násilné zabitie takzvaného strážcu pohrebiska. Niektoré citlivejšie osoby z tohto domu si neustále sťažovali, že im, a to hlavne v noci, niekto chodí po byte a snaží sa, aby dom opustili. Osobne som si napríklad kúpil starší dom, ktorý som dal do poriadku. No niečo mi na tomto bývaní vadilo a nikdy som tu nespal napriek tomu, že všetko bolo hotové. Vtedy som sa ešte ezoterike nevenoval. No spätne som si pomocou vešteckých výkonov zisťoval, či niečo nebolo pochované pod domom. Susedia občas spomínali, že v dome a okolí sa diali čudné veci a majitelia mali často nešťastné osudy. Na moje prekvapenie som zistil v hĺbke asi 7 metrov kostru osoby z mimoriadne starého obdobia. Spomínam si na nepríjemné pocity, keď som v dome niečo opravoval sám. Neustále ma napadali pocity, že musím zomrieť a neviem tomu zabrániť. Teda všetky tieto záhadne úkazy majú na svedomí pozostatky mŕtvych osôb a to platí všeobecne. Je tiež zaujímavé, že väčšinou sa tieto úkazy dejú v noci a málokedy cez deň. Asi to bude súvisieť s bioenergiou človeka vytváranou počas spánku. Teda snové vedomie a bioenergia v snovom stave dovoľujú komunikáciu s informačnými poliami mŕtvej osoby.

.."Materinsky instinkt"

Matka ma poslala po bračeka do dedinskej škôlky. Keď som ho vyzdvihla, tak sme sa v dedine zdržali a hrali sme s kamarátmi guličky. Okolo guličiek bolo veselo a bezstarostne. Akosi som pozabudla na čas a príliš sme sa už zdržali. Mame by sa to neľúbilo, tak som sa rozhodla, že si skrátim cestu domov cez rybníky, napriek tomu, že si matka neželala, aby sme tadiaľto chodili domov. Priam mi to dôrazne zakázala. No nechcela som mamu zbytočne rozhnevať tým, že prídeme neskoro. Ako staršia som kráčala v nervozite rýchlejšie ako braček a ten zostal trochu pozadu. Keď sme sa ponáhľali okolo rybníkov, nechtiac som vyslovila tu osudnú vetu, ktorá môjho bračeka záhadným spôsobom zhypnotizovala a braček si myslel, že som ho poslala, aby mi húsatá na hladine rybníka priniesol: Aha na rybníku plávajú húsatá, ktovie, či ty braček by si vedel tak pekne plávať. Po chvíli som sa obzrela, prečo braček za mnou zaostáva a nikde som ho nevidela. Ešte som kričala, aby sa neschovával a rýchlo pridal do kroku, lebo mama sa bude hnevať. Začala som ho hľadať, ale bračeka nikde nebolo. Po chvíli mi zrak padol asi niekoľko metrov od okraja rybníka a tu som zazrela na hladine hlavu bračeka s čiapkou. Bol to určite môj braček. V tom momente som skamenela a nevedela som sa pohnúť. V zlomku sekundy som pocítila na svojich ramenách jemný dotyk. Tento pocit ma ukľudnil a ja som skočila za bračekom do vody. Rýchlo som brata zachytila a vytiahla ho z vody von. Po chvíli sme sa rýchlo a šťastne dostali domov.
Tu by tento príbeh mohol skončiť, ale ja sa pokúsim vcítiť do tohoto príbehu a zistiť, čo sa tu vlastne dialo. V momente, keď si dievčatko v tomto príbehu uvedomilo, že brat sa vo vode topí, tak tento strach zachytilo i podvedomie matky dieťaťa. Matka inštinktívne vytvorila a zhustila silné bioenergetické pole, ktoré sa rýchlo presunulo k dcére a usmerňovalo jej konanie tak, aby všetko dobre dopadlo. To sú typické chvíle, keď matky tušia, že sa deje niečo životu nebezpečné jej deťom. Hovorí sa tomu materinský inštinkt. Samotná matka bola značne intuitívna a mala tušenia, kde sa čo zlé udeje. Sama sa venovala z času na čas dedinskému čarodejníctvu. Samotnú dcéru pred odchodom z domu varovala, aby cez rybníky nechodila. Bioenergia z matky v dcére pôsobila do jej pamäťových spomienok a dávala jej jasné pokyny ako ukľudni sa, veď vieš, že ťa otec naučil plávať, maj odvahu a rýchlo sa vráť domov. Len vďaka zvláštnym schopnostiam matky sa stalo to, že tento príbeh dopadol šťastne. Bioenergie tejto panej sa dokázali mimoriadne zhusťovať až do stavu fyzicky pôsobiacej bioenergie, čo pocítila aj dcéra na svojich pleciach ako dotyk fyzických rúk. Kľudne môžeme hovoriť o anjelovi strážcovi, v tomto prípade to bolo bioenergetické podvedomie matky dievčatka.

holky, pridam vas sem taky jednu...nikdy jsem na tyhle veci neverila az do leta roku 2004. Ziju ve svycarsku a v tu dobu jsem pracovala v jednom rodinnem hotelu, ktery vede asi 65ti leta dama.Prevzala ho po panovi, ktery si vzal zivot. On ten hotel postavil...Stavaly se mi nasledujici veci: kdyz jsem mela zaviracku na baru, bylo mym ukolem zkontrolovat ve tme, kdyz uz jsem vsude pozhasinala vsechna okna - recepce, restauracka, bar. V restauraci sedel u kulateho stolu pravidelne pan v modre bunde a sedych kalhotach, ke mne zady a cekal...obcas chodil i ke mne na bar astal tam u baru, jako by si chtel neco dat. Mela jsem z toho strach a jednoho dne jsem byla tak vyrizena, ze jsem sla se slzama k majitelce a zeptala se ji, jestli ona s necim takovym ma zkusenosti a povypravela jsem ji o mych setkanich s tim panem. Ona se jen usmala a rekla, ze se nemusim bat, ze je to ten byvaly majitela stale si o svuj podnik dela starost a pry si ho nemusim vsimat🙂

V tom samem hotelu a roce ke mne chodila moje zemrela babicka, ke ktere jsem mela zvlastni vztah a mela jsem u ni spatne svedomi(to nechci rozebirat). Kazdopadne zacala chodit s malym chlapeckem v naruci a to mi neslo do hlavy...jednou jsem telefonovala s miji maminou a zeptala jsem se ji, o o se jedna...ona se moc divila ale dokonce mi to mohla vysvetlit 😉 kdyz byla moje babi mala holka, narodil se jeji mame klucik a tezce onemocnela asi ve 4mesicich zivota zemrel...

k mateřskému instinktu!i já ho velmi řekla bych že i abnormálně cítím!můj syn bude mít v květnu dva roky,ale je zvyklý na babičku i dědu a někdy tam zůstává na celý víkend!často když je u nich mám divný pocit nebo v noci se z ničeho nic probudím a nebo když jsem byla onehdá na pár dní v nemocnici a malej byl u nich tak semdokonce i v narkoze vyděla (nevím jestly to byl se(jak stojíme u nich na ulici u řeky a krmíme kačeny a tchýně mi pak řekla když jsem se jí ptala co dělaly(hned jak sem se probrala z narkozy)že byli krmit kačeny a že spí!no a ty stavy když u ních spinká tak to je vždy když mu je po mě smutno a začne se po mě ptát nebo v noci když je zhůru tak já se vzbudím taky i když je na druhém konci města!zjistili jsme to když jsme si srovnávaly časy.jedno tam spadl na dvoře a trošku si rozbil pusinku-v tu chvíli se mi začalo špatně dýchat a okamžitě sem věděla o co de!tak sem zvedla telefon a dozvěděla jsem se co se stalo a že mě volal!!!!něco na tom opravdu bude!řekla bych že díky tomu že jsem těmhle věcem jako duchové atd...dost nakloněná nebo spíš tomu hodně věřím tak se mi často stávají zvláštní situace!!!

ja dieta este nemam, ale mam manzela (to je take velke dieta 😀 ) a na nas sedi "jedno telo jedna dusa" aj ked sme od seba neviemkolko kilometrov

vcera som bola u svagrinej, zacala mi z nicoho nic rozpravat, ze ked boli na chate v terchovej, tak mala dcerka zacala kricat zo sna, ze vidi ducha, ona sa zobudila a vsade bola zima, ona sa nemohla ani pohnut, chcela kricat, chcela chytit dieta za ruku, ale namohla sa nani pohnut - a ta zima....za chvilu to preslo, duch malej zmyzol spred oci a vratilo sa teplo do izby aj sa mohla pohnut.

melory!tak přesně takhle to většinou probíhá!co znám z vlastní skušenosti nebo i ostatních.když za mnou chodil dědeček tak sem se taky nemohla hnout,jen mi nebyla taková zima!a strejda to taky popisoval tak říkal že spaly a najednou ho probudila hrozná zima a divný pocit že tam někdo je otevřel oči a vyděl siluetu mého strejdy!který k němu mluvil a normálně si spolu povídaly,ale jen jakoby telepaticky!a přitom říkal že se chtěl pohnout a czbudit tetu co spala vedle něj ale prý to vůbec nešlo!a když potom strejda odešel tak se vrátilo teplo a strejda říká tetě vydělas ho slyšelas ho a teta povídá jo!!celou dobu byla zhůru!

videla si film siesty zmysel? tam to bolo tiez ukazane, ze chlapcom chodili duse mrtvych aby nieco doriesil a vzdy bola zima.

aj ja som videla ten film, veľmi sa mi páčil, ale niekedy som sa pri ňom bála, lebo tam boli také nárazové momenty. A ten koniec bol najlepší. Mám rada filmy, po ktorých sa dá o ňom rozmýšľať.

melory, a viděla jsi pohádku Sněhurka a sedm trpaslíků? Šestý smysl je dobrý film, ale je to jen film. Snad nevěříš všemu, co natočí američtí filmaři... 🙄

vilka nie neverim skoro nicomu co americania nakrutia, mam rada realne filmi europskeho stylu, ale to uz je mino temy, takze papa