Vidia deti duchov?

melory
13. mar 2007

vidia vase deti duchov? uz tu tema jedna bola, ale zmizla a tak by som rada zalozila novu. 🙂

danielitka26
5. jún 2008

Lenuška ja sa ozvem cez IP musím ti tam poprepisovať tie všetky veci tak to trošku potrvá ale neboj pošlem pomôžem a ďakujem 😵

melory
autor
5. jún 2008

raz u kamaratky bol tiez duch a prosila ma o pomoc, kontaktovala som priatelku, ktora sa tomu venuje....neviem co urobila ona, ale jej kazala do kazdeho kutu v byte nasypat sol.

ivulinda
5. jún 2008

a co se pak stalo??

melory
autor
5. jún 2008

potom to prestalo.

ivomal
5. jún 2008

Mám kolegyni v práci, je jí 58 let a je tři roky vdova. Manžel byl její druhý muž a měli opravdu krásný vztah. Předevčířem jela domů z noční -sama a autem bylo cca. půl sedmé ráno a světlo. Jela tak 70 km/h a najednou uviděla v zatáčce stopaře a tak přibrdila tak na 30 km/h, jako že když to bude známý, tak že ho sveze. Jenomže když dojela k němu blíže, tak zničeho nic zmizel...vjela do zatáčky a proti ní šlo po cestě stádo divokých prasat. Říkala nám, že kdyby nezpomalila, tak je ona, prasata i auto namaděru...takhle to ubrzdila. Stopaře nepoznala, ale přísahala, že tam byl....shodli jsme se, že ji manžel i po smrti hlídá...opravdu jsem mělapři jejím vyprávění úplné mrazení po celém těle....a to jsem materialista....

galia
5. jún 2008

Natrafila som náhodou na túto diskusiu a neviem sa vynačudovať čo všetko narobí strach a fantázia. Alebo to všetci myslíte vážne s tými duchmi???? Aj ja som veriaca a preto verím že keď človek zomrie jeho duša odíde inam a nepotuluje sa tu bezcieľne po svete. Veď keď si pomyslím koľko ľudí už žilo na svete a pozomieralo, no to by tu bol okolo nás riadny nátresk, ranná dopravná špička by bola oproti tomu malina. A aby som sa bála? Dobre sa na tom bavím. Hlavne na tom že deti vidia duchov. A hlavne tie mamičky ktoré majú približne ročné detičky to vedia najlepšie (česť výnimkám), tie totiž už vedia ukázať niekde a povedať že je tam cudzí ujo alebo teta. 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 Deti sú tak isto ľudia ako my dospelý. Nevidia o nič viac alebo menej. Len ich fantázia je bezhraničná a treba sledovať niť odkiaľ to majú a príde sa na úplne jednoduché vysvetlenie. Aj ja mám deti a majú oproti svojim rovesníkom veľmi vyvinutú fantáziu a tiež som už párkrát bola v pomykove čo to hovoria, ale to je len ich fantázia zmiešaná s počutým a videným (napr. v telke) A keď si pomyslím koľko sa toho musia naučiť vo veľmi krátkej dobe, koľko musia odpozorovať od nás a pochopiť, no Boh by ich musel veľmi trestať keby mali chudiatka ešte aj duchov vidieť.

mywiel
5. jún 2008

Galia to ma prekvapujes ze si veriaca, aj ked s tym to nic nema. Asi si este taku skusenost zrejme nemala. Za mnou chodi casto moj zosnuly ocko... 🙂 ale to ty asi nepochopis alebo tomu neuveris, aj ked si veriaca... 😀

galia
5. jún 2008

Som veriaca a verím v posmrtný život teda každý človek je v určitej fáze svojho života duchom (no to znie divne ale asi vieš čo chcem povedať). Verím tomu že človek keď zomrie príde sa rozlúčiť, dokonca verím aj tomu že keď sa modlíme za duše v očistci a vyslobodia sa a idú do neba prídu sa poďakovať. Ale aby sa tu potulovali celé týždne, mesiace tak to nie. A práve preto že som veriaca verím tomu že po tomto živote pokračuje iný a tak nie je dôvod prečo by tu ostávali, a prečo by im to mal Boh vôbec dovoliť. Keď som niekedy veľmi dávno čítala životopis nejakého svätca (neviem s istotou ktorý to bol, myslím že pápež Pius, ale fakt to neviem určite, bolo to veľmi dávno), bolo tam niečo také že zomrel jeho priateľ z detstva a sľúbil mu pred smrťou že keby zomrel skôr príde ho pozrieť, a naozaj sa tak stalo prišiel ale povedal mu že kvôli tomu veľmi trpí, že to nie je jednoduché prísť naspäť ale musel lebo sľuby sa majú plniť, ale takéto sľuby by nikto nemal dávať, že je veľmi ťažké a bolestivé. Alebo si myslíš že keď niekto zomrie, a keď predpokladáme že naozaj je nejaký posmrtný život, tak si ten mŕtvy môže robiť čo chce a chodiť kam chce?
Mywiel nechcem sa ťa dotknúť, asi si mala otca rada, ale ako k tebe chodí na návštevy? Vo sne? Môžeš to dokázať? Rozprávaš sa s ním? Alebo si to len myslíš, a z rôznych situácii tvoja fantázia vytvorí to čo by si chcela aby bola skutočnosť? To čo by sme chceli aby bolo a naša myseľ to dokáže vytvoriť pre naše dobro je niekedy veľmi odlišné od skutočnosti.

melory
autor
6. jún 2008

vcera som pozerala dokument o tutanchanovi, kedze sa chystam na vystavu do viedne. uz tam davali do hrobiek zabalzamovane jedlo, lebo vedeli, ze dusa sa tak rychlo neodputa a aby netrpel "hladom". ludia sa viazu na hmotne veci a potom sa tazko od nich odputavaju. su duse co su skokom na druhom brehu a su ludia co sa odputat nedokazu.
galia suhlasim s tym, ze to pre ludi nieje vobec lahke, ked niekomu slubia sa prist rozlucit, ale napriklad aj tieto sluby dusu zavazuju k zemi a kym si to nesplnia tak nie su volny.

lenadka
6. jún 2008

dievcata moj nazor je podobny ako ma galia 😉 nehovorim ze nic nevidite, alebo ze by vas nikto nenavstivil, ale myslim ze to nie je ten za koho sa vydava. Urcite nie som odbornik na duchov ale svet tak ako tento aj ten posmrtny musi mat nejake pravidla 😉
je to len moj nazor tak ma nebite 😀 mna tieto veci dost zaujimali na strednej a vyske ked bol cas filozofovat nad nesmrtelnostou chrusta 😀 rada som chodila na kadejake prednasky a stretnutia kde sa diskutovalo o tychto veciach...mne z toho vyslo ze na zem maju pristup anjeli...a ty su poslovia pre ludi-spojenie medzi tymto a druhym svetom...a tak ako su anjeli na strane dobra tak su aj padlí anjeli a ich hlavnou naplnou je skreslit pohlad na Boha a posmrtny zivot...a urobia pre to vsetko a vydaju sa za kohokolvek a vykreslia to pre kazdeho inak 😉 ale je mozne ze moj nazor je totalna kravina 😀 😀 😀
ved kazdy to RAZ zisti ako to bude 😉

melory
autor
6. jún 2008

citala som teoriu o odputani duse. slo v skratke o toto: clovek ma RAD urcite veci az do takej miery {jedenie, pohlavna tuzba, fajcenie}, ze si tu tuzbu prenesie aj na druhu stranu. vtedu sa dusa vracia k ludom, situaciam, ktory tie jeho tuzby rodi. je to urcity "trest" no tie duse to tak nevnimaju, lebo su uspokojene. no pre ich dusu je to naozajstny trest, lebo tym sa viazu a nie je v nich ta lahkost k odletu.

mywiel
6. jún 2008

Galia to by bolo na dlhe rozpravanie....ale niektore duse tu drzia ludia prave svojim smutkom a oni nemozu odist ako si to predstavujes a niekedy ich tu fakt drzime cele roky. Otec mi vysvetlil, ze uz nemam smutit, ze tam kde je jemu dobre, tak som sa s tym zmierila, ale vzdy pride ked ho potrebujem a strazi ma dalej to neznamena ze ho mam za patami kazdy den. Ked zomries pochopis aj ty ze duse mozu cestovat a ze niet hranic. 😉

schwarzovka
6. jún 2008

tak já taky přidám můj příběh...bohužel si to nepamatuju a znám to jen z vyprávění. Když jsem se narodila, tak jsem dostala od babičky velkého plyšového psa. O rok později jsem toho psa v noci rotrhla a vyndala jsem z něj tu náplň a tu roztrhala na úplně maličký kousíčky, které pak byly po celém pokoji...tu noc babička umřela ☹ ...rodiče si to dodnes nedokážou vysvětlit...oni to v tu chvíli taky ještě nevěděli ☹

galia
6. jún 2008

no neviem do akej miery máte radi svoje veci ale viem že keď je človek vážne chorý alebo ide do nemocnice tak sa o nič materiálne nestará a myslí len na to ako vyzdravieť, a keď vie že má len krátky život pred sebou tak ho žije úplne inak
moja mama bola pár minút mŕtva, oživili ju, bolo zaujímavé počúvať ako o tom hovorila aké bola spokojná a šťastná, takú volnosť nikdy necítila, my si ani len nevieme predstaviť čo cíti umierajúci človek alebo už dokonca mŕtvy, pochybujem že čokoľvek na tejto zemi to prekoná a duša by sa chcela vracať kvôli nejakému jedlu, alebo čomukoľvek inému

galia
6. jún 2008

mywiel a ako chodí k tebe tvoj otec? normálne niečo robíš a zrazu príde? aj cez deň? alebo večer? je to v určitých situáciách???

melory
autor
6. jún 2008

moja sestra mala tiez klinicku smrt a ona bola praveze velmi priputana k prave narodenej dcere, kvoli ktorej sa aj vratlia do tela.

mywiel
6. jún 2008

Je to v urcitych situaciach ako hovorim strazi ma a povedal mi ze vzdy tu pre mna bude ked ho budem potrebovat, ale neboj sa vratit sa na tento svet definitivne nechce, jemu dobre tam kde je a zrejme ma vela roboty... 😀 😉

petruna
6. jún 2008

galia : hezky jsi to napsala....tvoje vcerejsi prispevky jsou presne....v to same verim ja.
Znam pripady, kdy se nekdo prisel rozloucit - z vypraveni, me se to nestalo, ale aby tu nekdo zustaval se mi taky nezda.
No i kdyz, neco jako rozlouceni jsem citila, ale ne tak vyrazne jako jiny lidi.
Pred rokem mi zemrela kamaradka na rakovinu - bylo ji 51. Dozvedela jsem se to asi 14 dni po jeji smrti a kdyz jsem se dovedela datum umrti - den pred stedrym dnem, tak jsem si najednou vzpomnela, ze jsem tu noc (pamatuju si ji prave proto, ze byla pred stedrym dnem a byli jsme u manzelovy babicky) citila takovej zvlastni klid. Ja se dost bojim smrti, byt jsem verici a v noci me ten strach casto prepadava a pamatuju se, ze jsem tu noc poprve po dlouhe dobe strach ze smrti nemela. neumim ten pocit popsat, ale citila jsem neuveritelny klid a mir, bylo to zvlastni....myslim si, ze to bylo tim, ze zrovna v tu chvili zemrela. Fakt to neumim popsat.

jeji sestra (s kterou bydlela, nebyla vdana) mi pak rekla, ze se s ni Lida v den pohrbu prisla rozloucit (slysela jeji hlas nebo co) a ve stejnou hodinu i s jejimi sousedy (jejich pratele), shodli se na tom druhy den rano.

melory
autor
6. jún 2008

mywiel krasne foto, krasne vlasy. meno klementina sa mi velmi paci - vola sa mi tak priatelka co je v zahranici...nie si to ty???

galia som rada, ze ta tema zaujala....hned mas vyssi pocet prispevkov 🙂
mne este nik v rodine nezomrel, ale mojmu muzovi babicka. ta sa mi prisnila, ako sa nemoze odputat a prejst k druhemu brehu. aspon mne bola tak ta scena ukazana. slubila mojej svokre{cize jej dcrere} ze sa postara o nenarodene dieta {brata mojho muza} mala v ruke kocik a stale opakovala, ze nemoze sa pohnut, lebo strazi dusu...ja som jej kocik v tom sne zobrala a otehotnela som.

marinka
6. jún 2008

galia, je to tak, že závislosti drží člověk na zemi.. Pokud je člověk na něčem závislí, na čemkoli, drží ho to na zemi a nedaří se mu odpoutat. Ale hlavní důvod, proč se duchové pohybují mezi námi je ten, že spousta lidí po smrti neví, že jsou mrtví. Zvlášť když zemřou náhle a nevěří na posmrtný život, může se stát, že neodejdou ihned tam, kam mají a zůstávají tady. Někomu to trvá spoustu let, než pochopí, co se stalo a časem se tito lidé začnou obracet na ty, kdo duchy vidí, aby jim pomohli. Mám několik známých, za kterými chodí tyto zbloudilé duši a oni jim pomáhají dostat se na druhý břeh.
Jo, a ještě když tyto duše drží tady na zemi jejich blízcí, kteří se nemohou smířit s tím, že zemřeli a nedovolí jim odejít..

melory
autor
6. jún 2008

Malé deti často mávajú imaginárnych kamarátov, s ktorými sa rozprávajú a hrajú. Avšak tí kamaráti nemusia byť vždy len v ich predstavách.
Deti sú, viac ako dospelí, náchylnejšie vidieť duchov. V mladom veku ešte nie sú viazané materiálnym svetom a dokážu citlivejšie vnímať veci nezvyčajné a magické.

Ghost

Rodičia deťom takéto "výmysly" zvyčajne neveria. Alebo nad tým mávnu rukou a povedia si, že z toho raz vyrastú, alebo im budú tvrdiť, že si vymýšľajú, klamú a budú im zakazovať o nich rozprávať. Pre dieťa to môže mať hrozné následky. Na jednej strane je tu kamarát, ktorého vidí, s ktorým sa rozpráva a s ktorým si rozumie, na strane druhej je tam rodič, ktorý tvrdí, že ten kamarát neexistuje. Ak je duch, ktorého dieťa vidí, zlý, môže tento vnútorný konflikt využiť pre svoje vlastné ciele a využiť dieťa pre veci, ktoré už on sám nemôže vykonať. V najhoršom prípade ho môže úplne posadnúť a ovládnuť. Takéto prípady našťastie nie sú bežné. Deti sa často rodičovských zákazov neboja a k duchom sa vracajú potajme.

Aj dospelí boli kedysi deťmi a aj oni možno mali svojich imaginárnych kamarátov. Avšak ako človek rastie a dospieva odpútava sa od sveta fantázie a viac sa sústredí na rodinu, kariéru a veci materiálne. Tým sa zvyčajne stráca aj schopnosť duchov vidieť, aj preto, že v nich človek jednoducho odmieta veriť. Svojich niekdajších kamarátov vysvetľuje len ako výplody svojej detskej fantázie.

Dieťa a duch spolu môžu nadviazať silný vzťah, a ak dieťa dospeje, môže sa duch stať jeho pomocníkom a ochrancom. Na druhej strane, zlí duchovia môžu dieťa viesť k splneniu vlastných plánov, ktoré za života uskutočniť nemohli alebo nestihli.

Komunikácia dieťaťa s duchom nie je nebezpečná, pokiaľ dieťa nerobí nebezpečné veci. Ak sa stane niečo, čo by mohlo byť nebezpečné pre dieťa alebo pre okolie a dieťa sa vyhovorí na svojho kamaráta, je lepšie to s ním v pokoji prebrať, avšak najlepšie bez kriku a bez toho, aby dieťa malo pocit, že ho obviňujete z klamstiev.

Deti zvyčajne prestávajú vidieť duchov najneskôr v puberte, avšak schopnosť cítiť a počuť ich môže zotrvať.

marinka
6. jún 2008

melory, jo, jo, přesně tak!
Mám kamarádku, jejíž holčička vídala ducha svého dědečka, který ji chodil navštěvovat. Malá měla dva roky, nikdy s ní o dědečkovi nemluvili a ona ho přesně popsala, jak vypadá, jak se jmunuje, jaké jídlo má rád. Chodíval si posedět do svého oblíbeného křesla 🙂 Kámoška tomu naštěstí věřila a netvrdila malé, že si vymýšlí..

mywiel
6. jún 2008

Dik melory ano to som ja pred 10 rokmi. 😉

melory
autor
6. jún 2008

mywiel na take vlasy som ja osobne zatazena, kedze mne nebol dany tento dar.

mywiel
6. jún 2008

To mam po starkej... 😉 😀

mywiel
6. jún 2008

Petruna uplne chapem ze niektore veci su pre ludi nepochopitelne ako to funguje, ale niektore veci ani nemame preco pochopit skor ako pride cas, lebo nie sme pripraveni na to aby sme ich poculi a prijali. 😉

mywiel
6. jún 2008

Keby sme vsetkemu rozumeli a vsetky tajomstva boli odhalene, tak uz by bolo zbytocne chodit sem na zem ucit sa, uz by sme to nepotrebovali... 🙂

galia
6. jún 2008

melory kde berieš prosím ťa tú istotu že tí duchovia sú tu bežne a hrajú sa tu s nami a potulujú sa tu zjavne bezcieľne a nadväzujú kontakty s cudzími ľuďmi (pre nich cudzí) prečo zamieňaš detskú fantáziu za realitu? ja si pamätám keď som bola ešte veľmi malá som sa hrávala (mala som málo kamarátiek lebo sme sa práve presťahovali) a vymýšľala som si imaginárne postavy a hrala som sa akože sú tam naozaj že je tam naozajstný kôň a ja som sa o neho akože naozaj starala a rozprávala s druhými ľuďmi, ale to všetko bola len moja fantázia. To len my dospelý by sme chceli aby to nebolo len akože a vidíme aj za jednoduchou hrou niečo viac.
Súhlasím že niektoré veci sú pre nás nepochopiteľné a tak nepochopím ako tu môže niekto písať akoby s istotu vedel ako to raz bude a ako sa raz budeme môcť voľne pohybovať po zemi. To nemôže vedieť nikto na tejto zemi ako to bude po smrti. Súhlasím s lenadkou všetko má svoje pravidlá, a my sa nimi musíme riadiť či sme tomto svete alebo niekde inde. Ak by sme si tak mohli vyberať mnohí z nás by nezomreli takí mladí, a fakt že ľudia zomierajú aj mladí svedčí o tom že si moc nenavyberáme.

anndrea
6. jún 2008

Ahojte babulky, pridavam sa aj ja do tejto velmi mysterioznej a zaujimavej temy. Nikdy som nerozmyslala nad tym ci verim na duchov alebo nie, nemam rada temy tykajuce sa smrti, ktorej sa vlastne bojim aj ked som veriaca, aj ked urcite nie fanaticky. Mne sa tiež stal taky velmi zvlaštny pribeh, popišem len v skratke. V manzelovej rodine sa stale velka tragedia, ked pri autonehode zahynula jeho 16 rocna sestra Andrea.Ja som ju nikdy nevidela, nepoznala som ju, kedze sme s manzelom z roznych miest a zoznamili sme sa na vyske, nikdy sme sa nejako o tom nerozpravali, brala som to ako fakt, a nechcela sa na to zbytocne vypytovat. Ked sme mali s manzelom pred svatbou, tak cely tyzden sa mi z nicoho nic zacalo snivat s jeho sestrou. A prisla za mnou, zoznamili sme sa, normalne sme sa rozpravali, ja som jej vravela ze som stastna ze si beriem manzela, ze cakame babatko a normalne sme sa rozpravali o mne, o mojom zivote. Priznam sa ze som mala z toho celeho taky divny pocit...dnom svatby to ale preslo a od vtedy sa mi nikdy viac o nej nesnivalo. Nedavno bolo 10 vyrocie je smrti, tak som isla aj s malinkou na cintorin, polozit kyticu kvetov na jej hrob, kedze manzel bol pracovne odcestovany. Malu som nechala behat pri hrobe, kym prinesiem vodu do vazy. Ked som sa vracala s vodou, tak nasa mala Sophinka stala pri Andreinej fotke (ma ju vytesanu do nahrobenho kamena) hladkala ju, davala jej pusinky a rozpravala jej "moja baba" bola som z toho uuuplne v soku 🤐 🤐 🤐 podotykam, ze nikdy sme tam pred tym s malou neboli...mozno ze to bola vsetko len nahoda, mozno... 😔

galia
6. jún 2008

a to že sa mi niečo sníva má byť dôkaz ducha? sen? sny vytvára naše podvedomie, to nie je dôkaz, to je len naša fantázia. a to že tvoja dcérka jej povedala "moja baba" sa mi tiež nezdá ako dôkaz, myslím že jej tá fotka len pripomenula niekoho koho pozná, napríklad babku, veď dcéry sa podobajú na mamy, ak by s ňou bola v kontakte už predtým prečo by jej hovorila "baba"? Nemyslíš že by ju nazvala nejako inak?