Vzťahová výchova a iné (attachment parenting). Sem sa

@zfidorka veru tak kosicky panelak prazskeho typu 😉 no uvidim ako to poriesim ja. inak vdaka za inspiraciu na homemade medvidka 😉 ja akurat testujem harmancek s olejovou emulziou na kupanie 🙂
asi to sice patri do latkoviek ale spomenula som si na teba, ked sme boli nahlasit E na odpady...mna normalne stvalo, ze mam za nu platit tolke prachy za odpady a pritom nevyprodukuje v tejto chvili skoro ziadny odpad 😖

@jonki my sme malu este nahlasit neboli 😅 musim poslat mm... hej, je to odveci platit za ten odpad...
na malej problemovu pokozku sa mi momentalne veeelmi osvedcil vyluh z ovsenych vlociek...

Ahojte, squelá téma, niektoré príspevky ma skoro rozslzeli ... tiež s malou spávam v posteli, aj kojíme kedy malá chce, len to nosenie sme trošku zanedbávali nakoľko som mala elastickú šatku a malá už má 7kg a veľmi sa mi v nej vrtí. Dneska už mi prišla pevnejšia šatka tak sa veľmi teším na nosenie. Priateľ pre môj prístup nemá úplné pochopenie a má pocit že malú rozmaznávam :(. Malú od malička uspávam na fitlopte, v poslednej dobe občas zaspí aj na prse, čo je veľké zlepšenie 🙂, lebo inak proste nezaspí. Aj to sa často pri kojení stále vrtí a neviem jej nijako pomôcť aby sa ukludnila. Hladkanie, či jemná masáž ju na chvíľu ukľudnila akonáhle prestanem a prisaje sa zase sa mrví a vrtí nožičkami. Nemá s tým niekto skúsenosť, prípadne čo pomohlo? Dnes mala dokonca aj mama takú poznámku, že malá je taká na mňa fixovaná a náročná lebo ju nenechávam spávať v postieľke, aj keď dodala že som proste taká super mamina, že ju nenechávam plakať. Už som na zlomok sekundy začala pochybovať či malú naozaj nerozmaznám ale našťastie ma napadlo dať si tu vyhľadať túto tému a trošku som sa začítala. Chcela som sa opýtať aké sú dobré knížky ohľadom AP, od Prekopovej mám doma Pevné objetí, len pri malej a práci po večeroch trochu málo času na čítanie 🙂 Liedloffovú som našťastie čítala ešte počas tehu, ešte som nevedela čo je to rabr ale už som to tu našla, takže mi len ostáva čítať, vzdelávať sa a robiť si veci tak ak cítim a samozrejme sa obrniť proti nepríjeným poznámkam. 😝

@kryska5 len sa pekne drz svojej intuicie, ta ta bude najlepsie viest. Je dobre ukludnovat dieta a nenechavat ho plakat, to sa ti podla mna uz velmi skoro vrati. Moja bola tiez hrozny kriklun a vela plakavala, vzdy som ju ukludnovala, a dnes mi vsetci vravia, ze ake uzasne, stastne a kludne dieta mam. Myslim, ze je to kvoli tomu, ze som ju nikdy nenechavala plakat, nikdy som jej neodopierala moju spolocnost a vela som ju dojcila (a stale dojcim). Aj ked tiez mi hovoria, ze je na mna velmi naviazana, momentalne ma aj take obhambievacie obdobie, takze na mne stale visi, skryva sa mi za suknu a ide sa rozplakat, ked ju niekto oslovi. No ja verim, ze to prejde ako kazde obdobie, netreba to snad prilis riesit. Ale hovorit o 6-7 mesacnom dietati, ze je prilis naviazane, sa mi zda naozaj nemiestne. Podla mna toto ma zmysel riesit, ked ma tak 3 roky a ide do skolky. Ja to beriem tak, ze pri AP asi dieta bude podstatne viac naviazane na matku ako pri studensom odchove, ale doda mu to zas viac sebavedomia v neskorsich rokoch, ked sa zacne od matky odputavat. Pricom to odputavanie naozaj netreba cakat skor ako po troch rokoch.

@johanka. Ďakujem za povzbudivé slová ... termín "studený odchov" sa mi veľmi páči 😀 pravdu povediac dosah takejto výchovy badám aj na sebe 🙂 Už mám doma aj šatku, len sa s tým trochu musím popasovať, oproti tej elastickej je to viazanie aj materiál šatky dosť iné. Prosím ťa odkedy môžem malú nosiť na chrbte? Mne sa teda ešte nepodarilo aby mi malá v šatke zaspala, stále sleduje všetko čo robím 😀 Dúfam že AP bude mať na malú tiež taký pozitívny vplyv ako na tvoju malú a trošku sa časom ukludní 🙂

@johanka robis urcite dobre, je uplne nieco ine ak je dietatko kludne pretoze mu mamina dala vela lasky, pozornosti, nenechala ho plakat aj ked bolo placlive a uplne ine ak je kludne pretoze ho nechali plakat a tak rezignovalo. Prave tvoje dieta ziska to podstatne sebavedomie a istotu do buduceho zivota. Naviazanost v prvych troch rokoch je predsa uplne normalna, ja nechapem casto ako sa tomu moze niekto cudovat, ved mamina nosi dieta 9 mesiacov v brusku, potom sa o neho stara lebo ludske mlada je naozaj velmi nesamostatne. Ani sa nenazdame a zrazu ta naviazanost zmizne a dieta sa odputa uplne prirodzene. Prave naopak uzime si toto prve obdobie kedy je dietatko tak velmi na nas zavisle, uz nikdy neskor to take silne nebude. Ja som normalne rada ze zamkli tu temu Kazde dieta sa vie naucit spat lebo tam sa pisali hrozne veci a bolo mi luto mnohych deticiek. Ja som sice nikdy nesatkovala ale maleho som plakat nenechala a som rada. 😉

@zelmirka1 dakujem, ja sa tu sice stale tvarim, ze viem, co robim, ked strasne propagujem vztahovu vychovu, ale inak som celkovo dost pochybovacny clovek a tak z casu na cas pochybujem aj o AP. Naozaj ma netrapi, ak bude na mna prve roky dieta naviazane. Ale na druhej strane je pravda, ze niektori ludia ostavaju na matku alebo inu osobu (otec, starsi brat...) velmi naviazani aj v dospelosti. To mne pripada, akoby ten clovek nejak nikdy nedospel. Netusim, ako taka naviazanost vznikne, ze clovek akosi zabudne prestrihnut tu pupocnu snuru, a zatial mi ostava len dufat, ze to nie je dosledok AP. Chcem, aby moje dieta raz stalo pevne na vlastnych nohach, no na druhej strane umelo ho trenovat k samostatnosti sa mi nezda najvhodnejsie. Ked tak nad tym rozmyslam, tak sa mi zda, ze clovek ma v sebe prirodzene zakodovanu tuzbu po samostatnosti. Jednak to vidim na malej, ako sa sama taha robit, co zvlada (aj co nezvlada). Takym definitivnym vyclenenim sa od rodicov je asi puberta, no a o puberte je to zname, ze deti, vlastne uz mladi ludia vtedy robia vsetko mozne, len aby boli ini ako rodicia - je to v nich, je to uplne prirodzene, ze sa chcu osamostatnit, oddelit. Takze asi len treba nechat volny priebeh tomuto prirodzenemu vyvinu u dietata, a tym snad neostane na mna do smrti naviazane.
Tiez ma ta tema o spanku obcas privadzala k nememu uzasu. Naozaj, ako sa zeny najpv snazia, aby mali deti, su schopne ist rodit aj do ineho statu, len aby mali super porod, ktory plne respektuje matku a dieta, a potom tie iste zeny nechaju niekolkomesacne babo uplakat sa do uplneho vycerpania. Nech sa potom ale necuduju, ak sa im ich deti nebudu zverovat so svojimi problemami.

@kryska5 tak som si uvedomila, ze som ti skoro na nic neodpovedala 😅 To vrtenie sa a kopanie pri uspavani poznam, ale bohuzial neporadim, neviem, co s tym. Mala bola a dosial je taka, akosi to ma v sebe, ze je strasne vzrusiva, vsetko ju roztatari, naozaj sa mi stale nedari vybudovat upokojujuci vecerny ritual. Akoze nejake pravidelne cinnosti mame, ale vobec to nema ten efekt ako vsetky prirucky pisu 😔 Verim, ze je na to este mala, casom sa to snad upravi. Spanok sa jej uz upravil v tom zmysle, ze ked je uz taka skoro spiaca, tak prilis nevadi, ked ju zrazu nieco vyrusi, sice sa trochu preberie, ale potom pokracuje v zaspavani, co je teda obrovsky pokrok oproti prvemu roku. Takze si hovorim, ze vsetko ma svoj cas.

Nosenie na chrbte: kazdy ti povie ine. Vacsinou ze az od 9 mesiacov pripadne i neskor. Niekto povie, ze ked vie drzat hlavicku, tak sa uz moze nosit na chrbte. Ja som Misku zacala nosit na chrbte chvilu predtym, nez mala pol roka, to uz vtedy ale dost pevne sedela. Pritom nemyslim, ze potrebuje sediet, aby mohla byt na chrbte, to sedenie je dobre na to, dostat ju v satke na chrbat. Nosenie na chrbte mi inak prislo vzdy v pohode, pochybnosti som mala len pri konikovi, Misku som si tak skusila dost skoro uviazat, a to som citila, ze to este nie je ono, este uplne pevne nesedela, citila som, ako mi v tom uvaze klimba, tak mi bolo jasne, ze s tym este treba pockat.

Z kniziek sa mne strasne pacila Our babies, ourselves, tu som tu uz vychvalila. Myslim, ze mi velmi pomohla hlavne odputat sa od mainstreamu vo vychove deti, lebo na moje dieta proste nic poriadne nefungovalo a dost som mala z toho blbe pocity, aka som neschopna matka a ake strasne chyby stale robim. A tato knizka mi otvorila oci v tom, ze to, ako sa na zapade odporuca vychovavat deti, je dost extrem, a co jedna kultura povazuje za normal, druhu kulturu sokuje. Ze deti mozu vyrastat aj inak, nez ze budu skakat na gumicke ako ich rodicia zapiskaju, a je to vlastne uplne v poriadku. Inak na AP su standardna referencia knihy od Searsa.

@johanka ja to beriem tak ze ziadny extrem nie je dobry, treba hladat svoj sposob, ale urcite respektujem svoje dieta a pripada mi nezmysel chciet aby take male deticky boli samostatne...ved je to uplne prirodzene ze su zavisli na rodicoch, neskor sa dokazu uplne prirozdene osamostatnit ked im to umoznime. Ja mam skusenost okolo seba s naviazanostou v dospelom veku, ale to vzniklo prave pre postoj a spravanie matky ktora si dieta priputavala k sebe, vsetko za neho robila, vybavila, kontrolovala, neumoznila mu byt samostatnym clovekom. Ale to nema nic spolocne s tym co pisali v tej teme o spani, niektore maminy tam boli uplne pomylene. Tiez citam, rozmyslam a dokazem aj zmenit nazor, ved vychova je proces kedy sa uci aj rodic aj dieta. 😉

@johanka. To vôbec nevadí, povzbudila si ma a to je niekedy viacej ako priame odpovedi. Už som našla šikovnú stránku na viazanie, možno sa to hodí aj niekomu inému 😉 http://www.babysatky.cz/index.php?option=com_co... Inak presne koníka som skúšala aj ja, a úplne rovnaký pocit ako popisuješ, ešte počkáme nejaký čas 🙂
Čo sa týka AP tak akorát keď som sem prvýkrát napísala som sa prvýkrát zamyslela nad tým aby som malú nerozmaznala časom, aby som vedela spoznať tú hranicu, čo je OK a čo už bude prílišná starostlivosť. Inak som o tom nepochybovala, spanie som tak riešila keď mala malá koliku a keď som sa dozvedela niečo bližšie z netu o AP tak som si ju samozrejme v posteli nechala. Johanka je to super že propaguješ AP aj tvoje osobné skúsenosti veľa dajú 😉 U nás sa ten spánok tiež lepší časom, mne teda celkom pomohla knížka od Dr.Karpa a hlavne v zmene postoja na zavinovanie. Ešte dnes malú dávam do zavinovačky keď ideme chvíľu skákať na fitlopte, ale už iba tak navoľno bez zavinutia, skôr len aby sa jej lepšie ležalo. Ale pár mesiacov dozadu to malú veľmi ukľudnilo keď nevedela zaspať preto že stále metala ručičkami, nožičkami a to sme skákavali na fitlopte aj hodku a viac, ako kedy. To bolo naozaj náročné (pri jej váhe aj chrbát protestoval 🙂) pravdu povediac teraz už si to skákanie užívam keď ju mám takú zaspávajúcu schúlenú v náruči.
Teda tému o tej metóde ako naučiť dieťa spať som tu na koníkovi nesledovala, ale na internete som našla iné fóra a stránky kde túto metódu propagujú, no mala som vždy pocit, že mamičky čo to skúšali boli najprv nadšené tým efektom a potom po pár mesiacoch väčšinou písali že ich dieťa odmieta absolútne postieľku a plače len sa k nej priblížia. Ja som raz vydržala asi 2min. nechať malú plakať stojac za dverami a to bolo prvý aj posledný krát, kedy som pochopila že (a to teda nebol vôbec pokus o tú metódu, len už som nevedela čo vyskúšať) na niečo také absolútne nemám nervy, srdce, proste nič. Radšej 3-4x denne skákať akokoľvek dlho na fitlopte 😀

@johanka môžem sa opýtať ako ste riešili spávanie v posteli? mala si malú vo vašej posteli iba v noci, či aj cez deň? Dík

@kryska5 aj cez den spavala v nasej posteli, ale hlavne asi preto, lebo som ju uspavala v satke na chrbte a najpohodlnejsie mi bolo potom ju vyklopit do postele. Do postielky si to neviem predstavit, ako by som ju tam zo satky kladla. Spociatku ked sa zobudila tak plakala, aby som prisla po nu, neskor ked sa uz naucila chodit, tak proste zliezla z postele, zobrala do ruky papucky, ktore boli vedla ulozene, a vysla zo spalne von. Teraz spava cez den vacsinou v kociku, som rada, ze konecne kocik dobre funguje na denne spanky, nechavam ju spat vonku na vzduchu.

Tiez obcas uvazujem, ako sa vyhnut rozmaznaniu. No na viacerych miestach (a zdaleka nie vzdy su to zdroje hlasiace sa k AP) sa pise, ze do jedneho roka sa dieta neda rozmaznat: to co si ziada, to naozaj potrebuje, naozaj nevymysla. Je fakt, ze som nevidela rozmaznane jednorocne dieta, ale videla som uz rozmaznane 3-rocne dieta. Ja som si pre seba vytycila taku vychovnu liniu, ze snazit sa dieta zaradit do svojho zivota a svojho sveta, a nie snazit sa pre dieta vytvarat nejaky umely, hoci akokolvek idealny svet. Ono okolo toho roka uz ma dieta naozaj velmi silny tah zaradit sa medzi dospelych. Ked nieco robim, tak ma usilovne napodobnuje. Tak podla mna toto treba podchytit. Ked som teraz umyvala parapety, tak ju to tak velmi zaujimalo, ze som jej k oknu prisunula stolicku a dala jej tiez do ruky spongiu. Jeden by neveril, ako usilovne bude lestit ten kusok pred sebou. Alebo ked zametam, tak dostane napriklad do ruky lopatku a upratujeme tak akoze spolu. Samozrejme ma to velmi spomali pri tej praci (co nazhrname na lopatku, to zase hned vysype na dlazku), ale zase nikam sa nenahlim a pre Misku sa mi to zda vyborne, ze sa moze tiez zucastnit tychto cinnosti. Myslim si, ze rozmaznane deti ziju s pocitom, ze si zasluhuju specialne zaobchadzanie, ze budu vsetci vzdy lietat len okolo nich a okolo ich smiesnych problemov. Vsak uvidim, co vyrastie z Misky.

Ahojte vsetky mamicky, ktorym nie je lahostajne, ako svoje dieta vychovavate. Ja mam tiez dcerku a syna na ceste. Popritom studujem a momentalne pracujem na bakalarke, v ktorej sa zaoberam prave tym, ci vztahova vychova (respektive ina) v prvom roku ma vplyv na neskorsie spravanie dietata. Ak by ste mali cas a chut pomoct, tak mi mozete vypnit dotaznik (pre mamicky deti 18-36mesiacov), staci kliknut na tento link (pripadne skopirujte do vyhliadavaca) :
http://www.kwiksurveys.com/online-survey.php?su...
Je to ananymne. Po vyhodnoteni urcite napisem vsetkym, co som zistila... DAKUJEM

@johanka. Johanka to je parádny prístup, to sa mi presne páči ... tak nejako to vlastne bolo v Liedlofovej, nie? neprispôsobovať všetko dieťaťu ale naopak dieťa začleniť do svojho sveta 🙂 Ja malú tiež nechávam spať v našej posteli aj cez deň, len teraz už je z nej lozivec a tak sa trochu obávam aby mi keď sa zobudí nežuchla potichúčky na zem namiesto toho aby sa ozvala. 😒

@randarka odpovedala som na tvoj dotazník.Prosím ťa pošli mi odpoved 😉

@randarka aj ja som vyplnila 🙂

Ahojte, prosim, dotaznik uz nevyplnujte, vyskum uz bol ukonceny. Zo skumanych javov sa potvrdil rozdiel v prospech deti vychovavanych vztahovou vychovou v prvom roku co sa tyka socialnej adaptability, extraverzie. V dalsich skumanych faktoroch spravania (emocionalita, afektivita) neboli namerane rozdiely signifikantne velke.
Ale nakolko sa jednalo len o bakalarsku pracu a skumana vzorka nebola az tak velka, vysledku su samozrejme orientacne.
este raz dakujem

Ahojte dievčata. Veľmi zaujímavá téma. Počula som už niekedy tento názov Vzťahová výchova ale nijak špecificky som sa o to nezaujímala. Momentálne som v období, kedy riešim správanie svojej 5 mesačnej dcéry. Venujem jej 100% svojho času veď kôly tomu som na materskej dovolenke. Prvé Emkine mesiace som vôbec neriešila či mám upratané alebo nie a či mám uvarené alebo nie. Mala bola od malička plačlivá, lebo som nemala veľa mliečka a jej bolo stále málo. Neustále bola na rukách a ja som bola neskutočne unavená. Vždy som si kládla otázku, čo robím zle, že druhé deti vedia zaspať v postieľke bez problémov a moja nie. Švagrine sa narodilo dieťa a stale som len počuvala od svokry, že sarka prespi 7 hodín, že aka je dobra a neviem čo zatial čo moja si vyzadovala maximalnu moju pozornosť. Troška to lezie na city ked sa svokra spyta prečo nespi v postielke prečo ju nosim na rukach ked zaspava a ze to by tak nemalo byť. Poviem vám, že riadne nervy som mala a všetka ta nervozita potom šla na Emku. Povedala som si, že kašlem na to. Neriešim to. Ja som jej matka a bude tak ako ja poviem a ako mne vyhovuje. Ja to tak chcem a mne to tak neprekaža tak nech idu všetci do..... Teraz riešim jej obdobie kedy sa začala vypínať v rukách a ričať ked nieje podla nej a to ma len 5 mesiacov. Neviem ako si to mam vysvetliť alebo ako ju mam chápať čo tým chce povedať. mám pocit, že somnou manipuluje. Neviem si to vyložiť. Neviete mi niektorá poradiť?
Inak to nosenie v šatke sa mi velmi páči. Akú šatku by mi trebalo na 5mes.dieťa?

ahojte neviete o nejakom dobrom filme či dokumente s touto témou?

Ahojte, neviem ešte veľa o vzťahovej výchove ,snažím sa získať čo najviac informácií, je tu nejaká mamina čo začína s touto výchovou aj u detí staršieho veku mám na mysli tak 8 a viac, ročné. Objednala som si aj nejakú lit. o vzťahovej lit.. máte aj nejaké užitočné linky na túto tému??? Ďakujééééém 🙂

ahojte.
O vztahovej vychove som si kedysi myslela, ze je to cesta ako si rozmaznat dieta,ale uz som pochopila, ze som sa riadne mylila, je to vychova laskou a laskou nemozes rozmaznat dieta. Podla mna rozmaznat si dieta je mozne tak, ze mu vsetko kupujem, na co si prstom ukaze, vsetko za neho porobim a tak..ze ho neusmernujem, neukazem mantinely, ze ho nic neucim, nevychovavam...
Ale urcite to netreba so vsetkym prehanat..vsetko ma svoje hranice..
neviem si predstavit, ze by som mala mat vycitky za to, ze mi dieta place a ja idem zatial na WC..ked sa mi maly narodil, tak som stale tocila len okolo neho a naozaj bolo ist na wc pre mna luxusom..ale som si povedala, ze ved som aj ja clovek, nie robot..ako mam fungovat ak som nevyspata, na smrt unavena, vyhladovela, dehydratovana...
Neviem si preto predstavit ako funguju mamicky,ktore tvrdia, ze ich dieta vobec neplace, ze ho zakazdym utisuju, davaju na ruky...
Ked sme boli s malym hospitalizovani, tak vtedy som naozaj bola stale len a len pri nom, do kupelne som isla len rano a potom az vecer a cez den som jedla len jogurty a obed kolkokrat studeny dojedala..vtedy som vztahovu vychovu uplatnovala si myslim na 100percent, nemala som skratka to srdce maleho nechat plakat, nechat ho sameho..vadilo mu ale vsetko,ked som telefonovala, vzdialila sa, ked spal, ked nespal...proste na 100percent casu byt len s nim...
Nasla som si svoju cestu ako dietatko vychovavat, uplatnujem aj vztahovu vychovu ale nie uplne. Nosila som maleho v satke, teraz v nosici, venujem sa mu, hram sa s nim, rozpravam..je to spokojne, stastne, vysmiate dietatko..netvrdim to len ja,ale mnohi z okolia, ktori ho poznaju, je to taky smejko. 🙂
Ale spava sam v postielke uplatnila som metodu ako naucit dieta spat same..na mojho to fungovalo a naozaj sme sa velmi netrapili. Poplakal si to ano, ale zeby reval neviem ako dlho sam, tak to nie. Nie je to o tom nechat dieta vyplakat.. Na kazde dieta plati nieco ine..u nas toto zabralo a som za to vdacna. Obcas ho davam aj k sebe do postele vtedy ked ma teploty, trapia zubky a tak..
Dieta sa da utisit aj inak ako len davat ho na ruky, moj ma desat mesiacov a 12 kg a mam vazne dost..keby som ho mala mat stale na rukach...nasla som si metody ako ho utisit bez toho aby bol len na rukach a smejkame sa spolu.

Ale mam otazku, v poslednej dobe sa trapime, ked ho chcem prebalit obliect, stale by len lozil, neznasa polohu na chrbte, iba ked spi, a ja mam skratka problem ho obliect alebo vymenit plienku..je to neskutocny boj a strasny plac. Ako na to, aby mi dietatko neplakalo? Metody,ktore doteraz fungovali uz nefunguju. Viete mi prosim poradit?

ahojte mamy uplatnujuce vztahovu vychovu 🙂
Chcem sa spytat, ci okrem nosenia vozite svoje deti niekedy aj v kociku. Mna z nosenia po urcitom case bolieva chrbat, preto privitam moznost vozit moju 3 mes.dceru v kociku, avsak asi 10 minut na zaciatku vzdy dost place, potom zaspi. Citala som knihu od W.Searsa o vztahovej vychove, v knihe sa hovori, ze pri placi je dieta v strese. Myslite si, ze pokial sa malej pocas placu prihovaram a hladkam ju, je to ok alebo nie? Rozmyslam totiz, ci to nie je to iste, ako keby som ju "nechavala vyplakat", co je metoda, s ktorou absolutne nesuhlasim.
Dakujem vopred za nazory

Ahojte, ja by som chcela vediet ohlasy maminiek, ktore maju uz deticky odrastene na vztahovej vychove minimalne tak 3+ Ja sa totiz tiez od zaciatku riadim AP, teraz mame 19 mesiacov, mala je na mna velmi naviazana a bojim sa, ze to nikdy neskonci. Podla mna je to ten najlepsi mozny pristup vo vychove, ale obcas ma prepada neistota, najmä ked vidim tie reakcie okolia. Ake mate skusenosti? Takisto mam trocha problem s tym, ze mi mala menej papka, kedze stale cicka mliecko. Nemame kvoli tomu pravidelny stravny rezim, teda neda sa povedat, ze ranajky 8:00, obed 12:00, vecera 18:00. Myslite, ze by to mohol byt problem?

@vandy1 poznam osobne mamicku,ktora pri svojej dcere uplatnovala vztah. vychovu, aj ked asi o tom nevie 🙂 ale podla toho ako mi rozpravala ako ju vychovavala, ze ju furt mala na rukach, len aby neplakala...dcerka bola na nu neskutocne naviazana, este aj ked do skoly zacala chodit....teraz je z nej velka slecna, samostatna, cestuje po celom svete, sikovna, milujuca svojich rodicov, maju nadherny vztah...je to dokonca adoptovana dcerka.

Ahojte maminky 🙂
Snažím sa svoje dieťa vychovávať inštinktívne, samozrejme som si čo to aj naštudovala a asi môžem povedať, že naša výchova sa asi najviac približuje k AP,aj keď zďaleka nie striktne 🙂 Vždy som sa snažila, aby malá bola obklopená láskou, veľa sme sa nosili, spali spolu (vlastne doteraz), atď. Vlastne som všetok svoj čas venovala malej a veľmi rada,plačkala naozaj minimálne a je veselá, všetko bolo v poriadku, dcérka sa mi javila ako samostatné a priebojné dieťa, čo mi potvrdzovalo správnosť nášho prístupu k malej...No ale čo ma trápi - nastúpili sme do škôlky a zrazu sa to zmenilo - ani vo sne ma nenapadlo, že by mohli byť problémy, chodili sme všelikde medzi deti a nebol najmenší problém, teraz s odtupom času to vidím tak, že pokiaľ som bola v blízkosti....akonáhle malá nastúpila do škôlky, veľa plače (ráno až z toho vracia), je úzkostlivá, stále sa pýta na mňa, je na mne oveľa viac "nalepená", síce po škôlke je už viacmenej v pohode, no v škôlke pohroma ☹ stále mi tvrdí, že je smutná za maminkou a keby som tam bola, tak by bolo v škôlke dobre....
Máte skúsenosť s podobnou situáciou? Prejde to časom, naozaj máme len vydržať alebo ju mám nechať doma a skúsiť neskôr? Nečakala som, že dcérka bude tak silno na mňa naviazaná, skôr som si myslela, že bude viac sebaistá...no, každé dieťa je iné, však ? 😅

ahojte...chcela by osm radu moja dcerka ma 22mesiacov posledne 2mesiace zostala na mna strasne naviazana a ja neviem ako ju tohto odnaucit...jednoducho nechce byt s nikym ked osm tam neni ja a najhorsie na tom je ze za 3tyzdne idem do porodnice a neviem ako to manzel s nou zvladne..myslim ze cez den to bude docela ok len to spinkanie lebo vecer aj na obed si s nou liham aj ja ona nespi so mnou ale v postielke to je dobre ale musim byt v miestosti predtym zaspinkavala uplne sama len sme mali vyrozu tak sa jedneho vecera velmi povracala a odvtedy musim byt v izbe..lenze ked ide za nou manzel tak strasne place a pyta si iba mna...neviem ci to je tym ze som s nou cele dni len ja manzel chodi z prace domov az vecer a teraz chodi na tyzdnovky lebo ju nerozmaznavam samam sa cudujem som na nu ovela prisnejsia ako je manzel . PROSIM VAS KTO MATE SKUSENOSTI PORADTE MI DAKUJEM

@adrianai Presne pre tento problém som si túto tému otvorila aj ja... Tiež by ma zaujímalo, ako si s týmto poradiť. Vidím, že čakáš bábätko. Ja už bábo mám a keďže som sa kvôli tomu už 3-ročnému synčekovi nemohla plohodnotne venovať, rozhodla som sa po zrelej úvahe dať ho radšej do škôlky. Znáša to presne tak zle, ako píšeš Ty. Ráno sa nevie odo mňa odlúčiť, potom je to vraj lepšie, aj sa občas zapája do činností a keď poňho na obed prídem, je zlatučký. Týždeň bol chorý a po tom týždni sa to v škôlke rapídne zhoršilo. Teraz veľmi váham, čo je preňho menšie zlo. Či takéto ranné emocionálne šoky + posmievanie detí alebo to, že mu ustúpim, lebo veľmi plakal. Strašne mi to trhá srdce, lebo mu nechcem ublížiť a rozhodnúť sa zle. Ako toto rieši vzťahová výchova, na to hľadám aj ja odpoveď.

@joli269 Bolo by ideálne, keby si manžel mohol vziať voľno a byť s malou čo najviac v tomto čase ešte pred pôrodom. Určite ho potrebuje. Maličká to s ním potom, keď ostanú sami, určite zvládne lepšie, ako si myslíš. Môj syn je síce starší, ale stále naviazaný na mňa. Snažím sa čo najviac do starostlivosti o neho zapojiť manžela. A trvám na tom, aby spolu trávili veľa času plnohodnotne, aby sa mu venoval. Je to veľmi náročné popri práci našich manželov, ale naše deti ich zúfalo potrebujú 😔

@zuzana26 Ahoj, no u nás sme to nakoniec vyriešili tak, že malú som odhlásila zo škôlky, s odstupom času vidím veci trošku ináč, vtedy som dokonca chvíľami pochybovala o sebe a že som si malú až príliš k sebe pripútala, ale to ma už prešlo 😉
Neviem, ako je to u vás v škôlke, ja som dospela k názoru, že malá si jednoducho nesadla s učiteľkami (posledná kvapka bola pre mňa, keď mi malá povedala, že ju p. učiteľky neľúbia...dovtedy len hovorila, že jej je za mnou smutno, ale pravdepodobne to len nevedela inak pomenovať) a zareagovala takýmto spôsobom (viacerí mi vraveli, že práve tie naše sú dosť prísne, čo by ani nevadilo, ide len o to ako veci podáte dieťaťu, či vysvetlením alebo trestom...), keď som si to tak zrátala, čo mi malá hovorila, určite už nepôjde do tejto triedy, skúsim budúci rok inú škôlku..momentálne chodí nepravidelne (žiaľ financie nepustia 😝 ) do súkromnej škôlky, prvé 2 razy som tam zostala s ňou, teraz už chodí sama a nemá najmenší problém, vždy je tam vysmiata, vyjašená, pekne papá, nevieme sa nikdy odtiaľ vymotať 🙂
No bola by som rada, keby sa ozvala aj nejaká iná maminka s podobným problémom a ako to vyriešili...
@joli269 u nás podobne - s malou som odmalinka chodila spať ja, stále chce chodiť iba so mnou (sama nikdy nevedela zaspať, ešte aj teraz je to nemožné 😝 ), vyjednáva, ale už ju zvykáme aspoň cez víkendy - to chodí spať s tatinom..pomaly sa to lepší, bude si musieť zvyknúť, lebo asi nebudem schopná venovať sa aj bábätku a ešte uspávať aj malú...pritom s tatinom má skvelý vzťah, len to spanie...no naša bola dosť dlho kojená a ešte donedávna zaspávala s rukou pichnutou v mojom výstihu - a to tatino predsa nemá 😀 , tak možno aj to zavážilo 😅

@adrianai:
Co sa tyka toho zaspavania iba s tebou... to iste som mala aj ja. Vo vynimocnych pripadoch (asi 10 krat za cely synov zivot 😉, ked sme boli vecer mimo domu) ho dala spat svokra, ale inak siel spat len a len so mnou. Ani len s manzelom. Tiez sme si lamali hlavu, ako to bude, ked budem v porodnici.
Ale my sme syna pripravovali patricnou literaturou a rozpravali sme sa o tom, ako to bude. Ze prvu noc, kym bude manzel so mnou v nemocnici, pri nom bude svokra a ze potom bude s nim papa. Nakoniec to dopaldo presne tak, dcera sa narodila vecer, takze uz vecer bola pri synovi svokra, potom sme im zatelefovali, ze dcera je uz na svete, siel spat a hotovo. Potom dalsi tyzden siel bez problemov spavat s manzelom! A odvtedy si vybera, ze kto ho ma ukladat 😉
Podla mna tym, ze sme sa o tom rozpravali a bolo to tak, ako sme mu povedali, nebol problem. Kedze tvoja dcerka ma vyse troch rokov, uz to pochopi.
Vsetko dobre!