• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Amniocentéza. Absolvovali ste ju niekto? Ako dopadla?

31. augusta 2016 
ja som amnio odmietla

som pripravena nechat si babatko aj ked nebude v poriadku Lubim ho a to na veci nic nezmeni ani v pripade ze bude mat o jeden chromozom navyse Stres zo zlych triple testov ma vydesil natolko ze sa vo mne babatko takmer dva dni nepohlo Nastastie utz zachytil cinnost srdiecka a aj som videla pohyb...dovod ze som ho necitila bola prave stresova situacia....Uz som sa nechcela vystavit dalsim stresom ze ho stratim len preto aby som si bola ista ci je ozaj chore....Ja ho chcem a lubim take ake bude a ja verim ze bude v poriadku

akoze neberte si zo mna priklad baby, nikoho neodhovaram, toto bol moj pripad a som rada ze mam tie stresy uz za sebou Proste som sa na to pripravila prijat veci ktore mozu byt zlozite aj ked si to neviem predstavit a mozno budem velmi prekvapena ked to naozaj pride ale urcite nie nepripravena! ratam s tym! Ja som zas taky typ ze keby amnio dopadlo zle, bola by som zmierena s tym ze bude "ine", ale na druhej strane by som uz nedokazala verit, zeby to mohlo byt dobre V opacnom pripade, som pripravena na to najhorsie, ale viera v zdravie mojho babatka je o to silnejsia! Viera ma momentalne drzi nad vodou a tiez niektore vysetrenia, ktore vyvratili downov syndrom Tychto veci sa chcem pridrzat

urcite ze amnio je spravna vec a mnohe zeny usetri stresu, ale pre mna to nebolo dolezite vediet, pretoze ja ho chcem tak ci tak...Bolesti ani ihly sa nebojim, prezila som 16hod. tazky porod, skor ma desi moznost potratu a tomu riziku som sa nechcela vystavit, stacilo mi tyzdnove plakanie a zmierovanie sa s tym ze mozem mat postihnute dieta! a ked uz som prisla na to ze ho milujem tak ci tak, amnio by pre mna znamenalo dalsi stres a neviem ci by to uz moje dieta prezilo Ja som strasna stresgirl! urcite by som ho zabila!
20. jan 2009 o 21:38  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ahoj. Dovolim si pridat sa. Mne robili amniocentezu 7. decembra v Martine, z toho dovodu, ze mam 40 rokov a sama som si ju ziadala. Mozem potvrdit, ze zakrok nebol bolestivy, len trochu neprijemny a stresujuci. Ale co ma momentalne najviac stresuje je to, ze som netusila, ze sa daju v BA urobit testy s rychlym vysledkom, mne robili amnio koli sviatkom pomaly v 20 tom tyzdni a stale cakam na vysledky.
Ani si neviem predstavit, ze mi oznamia zle vysledky niekedy v 24 tom tt a nebudem mat sancu rozhodnut sa, nakolko mi to uz zakon neumozni.
Mam poriadne stresy, a este ma stresuje, ze stale necitim pohyby, pricom ultrazvuk bol v pohode. Uz mam 18 rocneho syna, vtedy som si nepripustila nic negativne a mala som istotu, ze bude zdravy. Ale momentalne, v tomto veku a pri tolkych informaciach mam nestkutocny strach.
20. jan 2009 o 22:06  • Odpovedz  • Páči sa mi to
trogir
mne sa babo koli stresom nehybalo 2 dni! Do poradne som sla s placom, ze som ho svojimi depkami zahlusila...utz ma uistilo ze je vsetko v poriadku Aj som sa tam rovno rozplakala.....dalsie stresy si nezelam! Dostala som magnesium 500mg beriem ho 3x denne a stresy su prec! babenko kopka jedna radost Tie pirule nie su na predpis, neuskodia ti ak si ich kupis...neboj vsetko je v poriadku, len si v strese a malicke to citi, boji sa ....co ho caka...citi tvoj strach a obavy...upokoj sa vsetko je v poriadku
20. jan 2009 o 22:28  • Odpovedz  • Páči sa mi to
niekedy je lepsie nic nevediet, netusit....zit dakde v busi a kalat stromy hoc aj v 8.mesiaci a potom v termine porodit zdrave dieta!
20. jan 2009 o 22:30  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ahoj narcisa
Mas absolutnu pravdu, ja si rozumom ordinujem pohodu, len ta emocia je niekedy silnejsia. Pre mna je najhorsie, ze sedim doma a nepracujem, ako fitness trenerka uz nemozem dvihat cinky, takze len rozmyslam a cakam na telefonat z genetiky, asi tam zavolam sama a budem ich urgovat, nech si odsleduju moj gestacny tyzden a kopnu do vrtule.
To len tato gravidita ma tak emocionalne oslabila, inac som vzdy fyzicky aj psychicky slapala ako na duracel. Asi si budem musiet nieco do porodu /dufam, ze porodim/ najst nejaku cinnost a vypadnut z domu, potrebujem ist medzi ludi, vtedy cloveka nenapadne mat cierne myslienky. Dakujem za povzbudenie.
21. jan 2009 o 09:22  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ahojte chcela by som sa spytat ked mi lekerka povedala ze mam AFP na hranici , je to dobre?
21. jan 2009 o 10:35  • Odpovedz  • Páči sa mi to
torgir

tak sa ani nemusis obavat! podla toho co pises si profesionalna sportovkyna, tvoje telo dostavalo pravidelne treningy co je neskutocne plus v dnesnej pocitacovej dobe.....takze o to viac sa mozes ukludnit ze je vsetko v poriadku, babatko sa ma fajn a urcite kopka, a mozno sa nedokaze prekopkat cez svalnate brusko, ktore urcite mas!

aj ja som vacsinou doma sama s malou dcerkou a niekedy mi z toho kvapka na mozog a ked pride muzik z roboty najde ma uslzenu a vystrasenu.....Ja viem najhorsie je to cakanie na vysledky, ale urcite budu stat za to a ty sa upokojis, neboj vsetko je ok!
21. jan 2009 o 14:06  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ahojte :slight_smile:
mne vysli AFP testy pozitivne, vzhladom na moéj vek (39) riziko down 1:200.... AMC mi vsetci doslova vnucuju ale ja som ju odmietla.... Verim, ze babo je v poriadku... zatial vsetky vysetrenia vysli v poriadku, NT uplne v norme, na uzv ziadne anomalie, vsetko sa vyvija tak, ako ma...... Citim v sebe vacsi pokoj, akoby som prezivala po AMC, ten strach ako to dopladne, ci sa to nsekomplikuje a pod.... A babo by som si aj tak nikdy nedala vziat.....
21. jan 2009 o 14:09  • Odpovedz  • Páči sa mi to
katy v porovnani so mnou si na tom super!
21. jan 2009 o 14:18  • Odpovedz  • Páči sa mi to
katy hoc by som seba pocula Ja som tyzden preplakala a takmer som si dieta zahlusila tymi stresmi Dva dni sa ani nepohlo tak som bezala do poradne a tam mi urobili utz Babenko zije aj som sa tam rozplakala od stastia, dalsie stresy si nezelam
lubim svoje dietatko a nik mi ho nezoberie!
21. jan 2009 o 14:20  • Odpovedz  • Páči sa mi to
narcisa, tebe ako dopadli tripple testy? nejako som to nenasla....
21. jan 2009 o 14:21  • Odpovedz  • Páči sa mi to
katy chod do ip!
21. jan 2009 o 14:22  • Odpovedz  • Páči sa mi to
mas?
21. jan 2009 o 14:23  • Odpovedz  • Páči sa mi to
diky, mas IP
21. jan 2009 o 14:27  • Odpovedz  • Páči sa mi to
jej sissik ahoj, vy ste este spolu no ja som tiez mala termin v jan. no mala sa pponahlala a nar. sa 24 dec supi co;? no ty uz pomaly prenasas tak sa drzkaj ahoj
21. jan 2009 o 14:29  • Odpovedz  • Páči sa mi to
caute baby, ja som tiez odmietla amnio....afp som mala 1:55... :confused: ...tie stresy su naozaj neuveritelne a v celom zivote som sa tolko nenaplakala ako vtedy....ale ako narcisa, tiez som bola a aj som rozhodnuta si babo nechat a uz sa nan velmi tesim....neverim, ze nieje v poriadku...vsetko ide ako ma ist, male kope ako blaznive, absolvovala som akurat ultrazvuk u Dankovcika, ten na ultrazvuku nic vazne nevidel.....a dat si vziat babo pretoze zle vysledky, by som nedokazala...hlavne po tom, ked uz v tom case kopkalo a na ultrazvuku si krasne plavalo...tiez nechcem aby si niekto so mna bral priklad...len pisem svoj dojem....po 2 missed by som si toto nedala za nic na svete, a aj ked bude postihnute, budem ho milovatnajviac ako budem vladat....uz mi neostava vela a konecne si ho vybozkavam a vystiskam.... :dizzy_face:

vsetkym vam prajem pevne nervy a tie prave rozhodnutia.....a hlavne zdrave deticky... :wink:
21. jan 2009 o 19:40  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Babuľky...pevne verte,že vaše miminká sú v poriadku,nedajte si odčerpať energiu...
ja som mala pri triple teste výsledky 1:299,to sme nemali zo zákona ani nárok na amnio..,no na genetiku sme odoslaní boli,tam mi pre pokoj duše testy opakovali ,no pokoj nebol,lebo vyšli 1:50,to už rozdiel je...a výsledok je OK!!!Amnio som podstúpila len preto,aby som mala dostatok času pripraviť sa na dieťatko,ktoré bude iné,no našťastie je náš Samko zdravý... :dizzy_face: Držím palce všetkým čakateľkám na výsledok...a želám zo srdca len zdravé bábänká :dizzy_face:
21. jan 2009 o 20:51  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ahoj giuli
ja som amnio odmietla moje vysledky boli 1:55 Tyzden som plakala a zmierovala sa s tym co bude, kus som sa rozpisala o dve strany dozadu, takze sa nejdem opakovat Momentalne verim utz a nt ktore je v norme a primar utz ma osobne vysetril a oznamil ze nevidi na plode nic zle...to mi uplne staci Verim ze je vsetko ok
21. jan 2009 o 21:15  • Odpovedz  • Páči sa mi to
narcisa...vidim, ze vysledok sme mali uplne rovnaky...a aj postoj k amniu...som rada, ze niesom sama co sa tak rozhodol......verim ze nase babatka su v poriadku..... :dizzy_face: :dizzy_face: ...
21. jan 2009 o 21:22  • Odpovedz  • Páči sa mi to
priznam sa ze ked som dostala prvy krat predvolanku a k nej doporuceny list pre ktory siel muz osobne do poradne, tak som myslela ze skolabujem ked som si precitala to "skore" ....Mam 31 rokov a vysledok bol porovnatelny ak nie horsi ako 42r zena!
tyzden som plakala z toho jednu celu noc nespala no taku depku som uz roky nemala Ono bolo najtazsie priznat si ze moze byt ine a to ci to zvladnem.....ale interupciu som si nedokazala predstavit....videla som potrat pred desiatimi rokmi na kazete, a to ma dodnes odradza....preto bolo rozhodnutie o tom ze babetko chcem v kazdom pripade.....i ked predstava, ze mi kazdy cumi do kocika a potom si suska, ma desila.....ci to uz chceme alebo nie je to o tom okoli, lebo babo ako take je krasne stvorenie a ja som videla vseliake novorodeniatka aj znetvorene na yutube...a bolo mi ich nesmierne luto a viem ze by som ich dokazala k sebe privinut a dat im materske mlieko a keby bolo jedno moje tak by som ho lubila tak ako ho este nik nelubil....vidiet tie zdesene vystrasene stvorenia, ktore nikto nechce a kazdy na ne hladi s odporom, a pritom maju tie iste potreby ako zdrave deti...chcu papat, tulit sa, maznat, pit materske mlieko s takou samozrejmostou ako hociktore ine deti, oni nevedia ze su "ine"

Este raz opakujem ze milujem svoje dieta! a nik mi ho nezoberie!
21. jan 2009 o 21:35  • Odpovedz  • Páči sa mi to
narcisa....ty mas 31....ja som pocas testov mala 26....ja som sa vysledok dozvedela po telefone, nakolko sme este stale v zahranici, ale kede sa chceme vratit, vsetky testy som sa rozhodla absolvovat na svk...tak sme praidelne leteli smer londyn-svk.....10 dni po odobrati testov som volala, a doktor sa ma len opytal, kedy sa mozem dostavit.....som uz vedela ze je zle....dostavila som sa o 2 dni a dostala som papier s mojim ako pises "skore"....ja som nikdy nepomyslela nad potratom, nakolko dve missed mam za sebou(12tt, 5tt}, nedokazala by som suhlasit a ist si po treti krat lahnut na stol a po narkoze sa prebrat a prezivat tu hrozu....vtedy som si milionkrat vravela, ze co by som dala aj za toho najvacsieho krypla len aby som mala dietatko....co sa tyka zivota s postihnutym dietatom,tak to mam viem uplne presne.....moja mamka pocas 3. tehotensva prezila v 1. trimestri ruzienku, sestra ma tu najhorsiu diagnozu...sa to vola ze idiotio...horsie od toho uz nieje.....jej mentalne myslenie ja na urovni batolata, nevidi, nepocuje, nerozprava....nasi sa jej tiez nikdy nevzdali a ja ich za to neuveritelne obdivujem...tu ich silu, lebo pri postihnutom dietatku musis byt silna drzat spolu....ludia na nas ukazovali prstom, vela sa aj odvratilo (sestra ma teraz 30 rokov, detstvo bolo za komunizmu, kedy sa taketo deti skryvali, nie ako dnes),,,,nasi ju nedali ani do ustavu....bola do 6 rokov s nami....potom mamke zhorsil zdr. stav, nedokazali to zvladnut, na pomoc opatr. sme nemali narok, tak sla do ustavu..ale kazdy vikend, prazdniny bola s nami....ja si zivot bez nej neviem predstavit....aj ked nie kazdemu sa paci predstava prebalovat starsiu sestru, krmit, umyvat.....ale mne to dalo vela. milujem ju nadovsetko a neviem si predstavit zivot bez nej.....chore dieta to nieje trest, to je dar z neba.....aj ked kady chce pre svoje dieta to najlepsie, zdraviestastie.....aj postihnute dieta je dieta ktore milujeme presne ako to zdrave.... :wink:
22. jan 2009 o 09:19  • Odpovedz  • Páči sa mi to
narcisa.

Klobuk dole. Dnes je empatia a nezistnost skor rarita. Slovenska mentalita je uboha , zavistliva a malicka. Je uzastne, kolko mas sily a vies si predstavit aj handicapovane baby - vtedy ma clovek este vacsiu chut chranit ho pred nejakymi zvedavymi hyenami. Fandim Ti, niektore mamicky a nastavajuce mamicky su na tomto pokeci take infantilne, ze to nemozem citat. Mala by tu byt asi tema pre normalne, pragmaticke a empaticke mamicky.
22. jan 2009 o 16:19  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ja som bola na amniocenteze v BA, neboli to skoro vobec. pripada mi to ako odber krvi. len to prostredie je hrozne stresujuce. hmm...my sme mali vysledky zle, tak postihnute dietatko. jasne, ze si ho nechavame, je to nas maly chlapcek. lekari boli v skoku, ze sme si chceli nechat, no a preto druhy krat tam uz nepojdem.
22. jan 2009 o 17:48  • Odpovedz  • Páči sa mi to
trogir dakujem

moj nazor je taky (a nedovolim si tvrdit ze spravny) ze ked sme to dietatko chceli a podarilo sa nam ho splodit, co sa mnohym nedari, boli sme najstastnejsi na svete Jedno krasne a zdrave dietatko uz mame, chceli sme pren sestricku, ci braceka aby nebola na svete sama, ked nas starych raz zahrabu..... Ide o to ze doteraz sme sa z neho tesili, prvy utz, fotocka, zaznam na dvd, ktory si denno denne pozeram odkedy ho mame....a zrazu ho mam dat prec? to mam akoze ako chapat? doteraz mi bolo dobre a ked ma byt "ine" tak sa ho mam zbavit? to akoze doteraz mala byt pretvarka? ja ho milujem!

porovnala som si to s laskou k mojmu muzovi...ked som sa do neho zalubila, lietala som v oblakoch, obaja sme boli mladsi, mozno krajsi....ziadne sedive prelivy ktore dnes vidim v manzelovych vlasoch....a ja tiez vyzeram inak ako ked sme sa zoznamili...a viete co? sme pre seba rovnako atraktivni a krasni ako predtym....mame o par skusenosti viac, ale viem ze keby hned teraz prisiel o zdravy rozum, ruky, nohy (lebo aj to sa stava v zivote) neopustila by som ho! Nie preto co sme spolu prezili za tych 12rokov od chodenia az dodnes!
ja viem casovo sa to neda porovnavat s embryom ktore poznam par tyzdnov, ale neviem si pomoct, vztah k nemu mam taky akoby som ho poznala cely zivot....a nedokazem sa ho vzdat len preto ze mu hrozi jeden chromozom navyse! stale je nase, nase preto lebo sme ho chceli, chceli sme ho na zaciatku chceme ho aj potom....dieta nie je stena, ktore zaplati smrtou len preto ze ma inu farbu srsti alebo pohlavie....Mozno su moje nazory predpotopne, ale takto to citim....
neodsudzujem nikoho kto sa babatka vzdal....bozechran! Preto sa ospravedlnujem maminkam za svoj nazor ak to ine citia inak, je to na kazdej z nas, a chvalabohu mozem o tom rozhodnut sama! a ja sa ho nevzdam aj ked by som mala byt jedina na svete kto ho bude skutocne lubit.....lebo lutost laska nie je!
22. jan 2009 o 18:47  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
tanaja Koli tomu som nesla na amnio

ak ta mozem potesit poznam dva pripady, kedy amnio dopadlo zle dokonca 2x a dietatko je zdrave a na jar oslavi 5.narodeniny a v septembri ide do skoly, lebo vie citat, pisat, pocitat.....a toto dieta malo ist na potrat! Veda je niekedy na skodu
22. jan 2009 o 18:49  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ahojte......

chcem aj ja prispieť k tejto téme.... vyšli mi výsledky z triple-testov 1 : 150 na trizomiu 18 alebo Edwardsov syndrom.... keďze sa na testoch neukázal Down ani rážštepy...doktor mi doporučil amniocentézu...
viete si predstaviť, čo asi prežovam, mije miminko cítim už od 16tt a hrozne ho ľúbim.. amnio je jediná cesta ako sa v tom uistiť... nebojím sa zákroku, bojím sa toho príšerne dlhého čakania...

takže idem teraz najbližšiu stredu...ešte dlhé tri dni a potom tri týždne...ako to mám zvládnuť...stále verím, že moje miminko je v poriadku a je zdravé, ale často ma prepadnú pochybnosti...
táto diagnoza je nezlúčiteľná so životom, ak aj dieťatko prežije pôrod, nežije dlho a postihy sú veľmi vážne... takže asi v mojom prípade nie je o čom premýšľať... na amnio pôjdem a budem sa modliť k pánu Bohu, aby bolo mainké v poriadku...

vo 8tt sme prekonali hematon, možno aj to ovplyvnilo výsledky triple-testov...inak bolo moje tehotenstvo doteraz ukážkové, nebolol mi zle, nemala som problémy, ani chorá som nebola, nepijem, nefajčím, nedrogujem, som od začiatku na PN, aby som malinké neohrozila.....

verím, že budem patriť medzi tie mamičky, ktoré sa z výsledkov amniocentézy tešlili a teraz svoje miminko objímajú vo svojom náručí....

určite dám vedieť, ako to celé prebiehalo, aj ako to dopadlo...prosím, držte nám palčeky!!!
25. jan 2009 o 12:31  • Odpovedz  • Páči sa mi to
jenna, je mi to luto, :cry: ale verim ze vysledky z amnia dopadnu dobre a budes sa tesit z babatka.....budem na vas mysliet..... :wink: ..a drzat prsty na rukach aj nohach..... :wink:
25. jan 2009 o 15:20  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ahoj Jennna.aj my ti silno drzime palce a verime ze vsetko dobre dopadne.ja presne viem co prezivas a tiez viem ake je to tazke.myslim na teba a modlim sa aby bolo malinke v poriadku. :wink:
25. jan 2009 o 15:42  • Odpovedz  • Páči sa mi to
sophie, steva: ďakujem vám za podporu....máte s týmto nejakú skúsenosť???
25. jan 2009 o 16:11  • Odpovedz  • Páči sa mi to
aj ja som bola na amnio,podozrenie na omfalokelu a nejaky syndrom co sa s tym spaja,ale vysledky dopadli dobre a druhy lekar podozrenie vylucil.tak vela stastia :dizzy_face:
25. jan 2009 o 17:39  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš