Vyčítali vám niekedy vaše dospelé deti niečo na vašu osobu?

Asi by som jej povedala, že tiež nebola ideálne decko, takže nech začne najskôr od seba, keď chce niečo zlepšovať... 🤷. Ja som dosť papuľa, ale tak my si doma vyčítame veci už teraz a komunikujeme s deťmi dosť na rovinu, už môj 6 ročný papuľuje o sto dvesto, moja najhoršia vec čo som mu povedala, bola, že prajem si, aby mal také dieťa, ako je on sám 🤣. Ale zatiaľ toto želanie ešte celkom nepochopil. Takže u nás výčitky všetkého druhu sa vyčítajú a komunikujú obojstranne a na rovinu hneď, kto je takový a makový. Dcéry majú 13 a 10, syn 6. Nemajú problém mi povedať svoj názor na rovinu, niekto by sa možno zhrozil, že sú "drzé" a čo si to dovoľujú. Takže keď mi v dospelosti budú čosi vyčítať, asi to vezmem ako normálnu vec a normálne im nastavím zrkadlo naspäť, štýlom "a ako som to mala podľa teba riešiť, keď ty si hento a toto?". Ale v podstate, ja ti neviem, lebo my riešime už teraz keď sa im nepáči, takže neviem 🤷. Štandardne si vypočujem, že veľa vecí nedovolím, tak to hádžem vždy na strach, že sa o ňu bojím (sociálne siete, atď). Tak nech mi to v dospelosti vyčíta, čo s tým narobím. Nič. Lepšie ako keby mala mať nejakú traumu z nejakého predátora podľa mňa.

@mandzula no moja mama ma take chvilky,že ju chyti zial, ako to všetko spravila zle a zacne mi vypisovat veci typu: " viem,že som nebola najlepsia matka, dúfam, že mi odpustis, nerobila som toto a tamto, myslela som v prvom rade na seba atd... A mam s tým dosť problem, lebo ma pravdu, robila niektore veci zle a mne to do istej miery pokazilo detstvo a niektore veci jej neodpustim. Ale už nemám silu a naladu to riešiť a vyčítať. Tak čo jej mam na to napísať? "Nevadí, netrap sa, robila si, čo si mohla"? No vadi a mala robit lepšie, ale bola sebecka. Tak to vlastne nejako prepocujem a reagujem len na tu neutralnu cast spravy (napr. "a posli nejake aktualne fotky").
@biba_18
@paulita

@evelynka86 "ja sa snazim o respektujucu a partnersku vychovu" a dari sa ti to? Lebo ja to nepoznam z detstva a musím sa priznat, že vo vypatych situaciach mi idu presne tieto napocuvane vety na jazyk.

@elzena2 a kedze nechcem, aby to takto dopadlo aj u nas, riesim to cim skor a priebezne, okrem ineho aj preto, aby som sa vyhla zopakovaniu veci, ktore by mohli dcere ublizit do takej hlbky, aby raz nevedela, co mi ma odpisat.

@elzena2 šak to ... ako sa to dá s5-ne odpustiť? no nijako ... tiež na to nereagujem ...

Mňa svojho času dosť mrzelo, že na mňa boli rodičia pri výchove oveľa ovela prísnejší ako na mladšiu sestru. Aj som to mame vyčítala. Mama mi to vysvetlila tak, že časom pochopila, že tá prehnaná prísnosť bol kontraproduktivny omyl, a už tú chybu nechcela opakovať. Takže my so sestrou sme presne ten prípad, kedy by naše pocity z detstva vyzneli, akoby sme mali inych rodičov.

@mamatroch tak toto je veľmi pekne napísané a viac takýchto vedomých rodičov... ☺️ Tiež sa snažím na sebe pracovať, ale vo veľa veciach zisťujem, že idem presne ten istý "program" ako moja mama (bola slobodná mamička) a nie sú to práve dobré programy... Sú veci, ktoré viem, že mohla mama urobiť inak, ale nehnevám sa za to, lebo viem, že robila najlepšie, čo v tej dobe vedela... Beriem to tiež tak vo vzťahu k mojim deťom, aj keď viem, že veľakrát reagujem zle v nejakej situácii... Každý máme svoje boliestky...

@chrobak7 zaujímavé,moje baby skôr vytesnuju zle spomienky a spomínajú veselé, s istou dávkou nostalgie. To,čo popisujes,mi príde ako pubertálne správanie.

Síce som není mama dospelých detí ale som dieťa najstaršie. Áno vyčítam máme,že uprednostnila frajera pred najstaršou dcérou(čiže mnou) doteraz sa nerozprávame a to je cca 16rokov,moje 2deti ešte nevidela naživo ani o nej nevedia a to majú skoro 14 r a 6r. A budem jej to vyčítať do konca života. Tak isto sa kvôli nej so mnou ani sestra nerozpráva iba brat najmladší.

@doda3103 :(

@elzena2 je to naozaj velmi tazke a stoji ma to obrovsku energiu ist proti zazitym vzorcom.. Presne pre to, ze vo vypätej situacii mi vyleti presne ta veta ktoru mam napocuvanu milion krat. Prvy krat ju poviem, na dalsi raz ju poviem ale hned si ju uvedomim. Pri tretej situacii ju uz nedopoviem celu a na stvrty krat sa mi podari si kusnut do jazyka... a po kazdej takejto situacii sa snazim vymysliet (uz v klude) ako by som chcela aby vyzerala moja reakcia. A snazim sa na to spomenut.. kym sa k niecomu slusnemu dopracujem, zatial sa aspon po kazdej "zlej" reakcii synovi ospravedlnim, a snazim sa mu vysvetlit ze som to tak nemyslela..nejako to akoby zachranit.. ale da sa to.. tych typov situacii a nasich potrebnych reakcii nie je tak vela.. dieta nespravi co musi / alebo nieco rozbije,rozleje / spravi nieco zakazane / niekoho bije,krici nanho.. a tieto sa opakuju.. ked si predstavis idealnu reakciu na tie typy a snazis sa ju co najcastejsie pouzit, tak sa ti to dostane pod kozu.. najlepsie je trenovat na drobnostiach, pri ktorych nie si vytocena, ale len mierne nahnevana a vies ovladat vedome svoje reakcie..

@karolinakr Zcasti mas pravdu, ale myslim, ze to ani nie je o tom, ze rodicia mozu svoje jednotlive deti inak vychovavat, pretoze kazdy potrebuje neco ine, ale skor tym, ze kazdy clovek vnima situacie inak. NIekto je ziarlivejsi a vtedy vsetko bude podmaznute tou ziarlivostou. NIekto je napriklad pohodlnejsi, tak bude mat pocit, ze rodicia ho stale nutili nieco robit, zatialco druhy surodenec, ktory ma vrtulu v zadku, bude mat pocit, ze prakticky cele detstvo "nic" nerobili a ono sa strasne nudilo.
@elzena2 Mama caka odpustenie. Asi by si sa mala vyjadrit, ako to mas - velmi ma to poznacilo, neviem, ci ti to dokazem odpustit, chce to cas. Ale mohla by si sa pokusit to napravit (napravit v uvodzovkach, lebo sa to neda, skor ide o to, ci sa aspon teraz sprava ina k tebe a tvojim detom).
Za seba pridam, ze mne by napriklad strasne pomohlo, keby mama bola aspon dnes proaktivna a spytala sa, co nam vadilo a skusila to vysvetlit, pretoze ten dovod, to je to, co mne chyba/lo. Vela veci dnes chapem sama, ze to mala tazke a pod. - napriek tomu, keby sa o tom vedela sama so mnou porozpravat a pripadne sa aj ospravedlnila... ale to sa neudeje, pretoze ma taku povahu aku ma.
Este aj dnes sa stane, ze si nepripusta, kolkokrat povie, ze nech som bola aka som bola, ale toto som nerobila (ked na niekoho tretieho nadava) a ja si mozem v duchu povedat, ze ale bola. Je to smutne, ale namiesto utechy svojich deti, caka ze dieta jej poskytne (na jej pocity viny) utechu slovami, ze nie, jasne ze si nebola...

@doda3103 to ma mrzi,taketo veci sa velmi tazko citaju.

@efka77 nič sa nedeje život ide ďalej aj bez nej 😉 mám svoju rodinu ktorú veľmi milujem♥️ ak ju budú deti chcieť spoznať poviem,že žije a až v 18tke im dovolím ísť za ňou keď budú dospelé ináč nespominame vôbec tak sme sa dohodli s manželom. Ja som uviedla iba krátky zostrih ináč to bolo oveľa horsie

@doda3103 koľko mala tvoja mama rokov, keď ťa mala? A ona ťa chce kontaktovať? Lebo sú žiaľ aj také hormónami zatemnené matky, že majú prioritu v chlapov a deti až na mieste po chlapovi. A k tvojim súrodencom sa správala už lepšie?

@0silvia0 tam nehrá rolu vek kedy má mala. Ja som mala skoro 17r keď opustila otca a súrodenci 8r a 3r. Keby ma chcela kontaktovať tak ma kontaktuje v dnešnej dobe keď sú sociálne siete asi neni problém ale ja sa s ňou nechcem rozprávať pokým bude s tým debilom jej. Ja ho poznám žila som s nimi určitý čas a potom odišla od nej preč. Proste tam je toho veľa

@slniecko5 Toto je tak tvrdo napisane, skor by som povedala, ze to je ako s laskou. Prve roky ma clovek ruzove okuliare a az potom zacne vidiet na druhom aj tie chyby. A dieta to ma rovnako, je cely cas zavisle na rodicovi, vzhliada k nemu. Ako si rozsiruje obzory, meni nazor. Mne to inak pripada aj zdrave. Bohuzial, su jedinci, ktori aj v dospelosti nie su schopni zdravej kritiky svojich rodicov.
Takze autorka, kritika je vlastne v poriadku, ide potom o to, ako s tym nalozis.

@lilitela tak. Všetky 3 fázy sú dôležité pre zdravý vývoj človeka a jeho napredovanie
počas života. Detská nekriticka láska, kritika a odpustenie rodicom.

Áno. Nie to že niekedy kričala alebo tak.Alebo spomienka že ma raz naháňala s metlou mi príde skôr úsmevná ako na výčitky.
Každý je človek a občas mu rupnú nervy.
Ale vyčítala som jej, že bola 20 rokov s otcom a tým že ja som kvôli tomu aký bol vyrastala v neustálom strese a úzkosti čo bude. A neodišla od neho ani v mojej puberte keď som ju o to prosila, mala prácu celkom dobrú, teda podnájom by zaplatila, ale proste čo povedia ľudia, čo povie jej mama, že bola slabá a problémy zametala pod koberec a neriešila. Chápem že taká žena to má ťažké dupľom ak nemala podporu rodiny, ale prečo som kvôli tomu mala najviac trpieť ja? Mala za mňa zodpovednosť, ak nemá človek dostatok sily na život nemá mať dieťa.