Čo robiť, keď dieťa v škôlke nejde jesť?

@mooonika1975 moj tiez nechce. Aj mu nalozia ale vraj vacsinou sa toho ani nedotkne. Jasne ak maju dukatove buchty,kolace puding atd to si da. Obcas vraj aj polievku ked maju taku co ma rad. Ale tak nenutia ho zaco som vdacna. Je to fakt tazke a skusali sme uz rozpravat sa o tom aj sa nerozpravat a nechat ho tak. Tento rok uz som ho nechcela trapit zatial je na 4hod s obedom sice ale zacala som chodit tak aby som videla ze ci naozaj neje a co som videla par dni tak naozaj len sedi a neje.

@gypsomilka to ty z domu nevyriešiš, ja mám také metódy už rôzne, že moje malinké deti jedia všetko, čo im naložia od všetkých pomazanok po brokolicou. Jasne že pomáhame, ale nie nasilu, motivačne. Musíme tak, lebo to by prirodzene papali len cukríky. 😂😂😂 ani jedno by nejedlo zdravo. Ani jedno . Skoro celý rok učíme, sedíme, rozprávame, odmeňujeme a potom máme ďalšie tri roky pokoj. Papáju už pómaly aj nás 😊😊😊 a bijú sa o zeleninu a keď dostanú ovocie sú šťastne. Ja jem svoj obed niekedy trikrát prihriaty až keď už spinkajú . Pre mňa sú prioritou, aby sa najedli oni

@gypsomilka samozrejme máme aj deti, ktoré rodičia povedia, nemusí jesť, tak to je pre nás sväté, to ani nemotivujeme, tam nastupuje motivácia kolektívom.

@mooonika1975 tak ja som nasim nepovedala ze nemusi jest nic,veduca kuchyne mi pre neho vybavila aspon nieco co zje. Keby mu dali surovu zeleninu ci ovocie to by problem nebol,to zje. Ale tak prezijeme,vydrzime.

Pre gypsomylku, ktorá asi nepozná základy slušnosti v komunikácii: v mladosti som začínala v škôlke, neskôr v škole a potom ako riaditeľka ZŠ, kde som také problémové deti aj riešila desiatky rokov. Vychovala som okrem stovák žiakov aj 3 svoje dospelé deti, s ktorými nikdy neboli žiadne problémy, vyštudovali všetky 3 VŠ a majú akad. tituly. Pomohla som aj pri výchove šiestich vnúčat, ktoré sú tiež bezproblémové a jedno už ukončilo prestížnu univerzitu v zahraničí. Takže nie som po 70. - ke ani tárajka ani bez skúsenosti. A to som navyše ukončila viacero VŠ a pracovala v 2 odlišných sférach.. Píšem zo skúseností z výchovy svojich detí a 44 ročnej praxe s deťmi.
Komentár k výchove zo včerajška nepatril autorke, ospravedlňujem sa. Patril ale gypsomilke, ktorej je asi jedno, či jej dieťa zje to, čo k zdravému vývoju potrebuje. Spomínať svoje detstvo a to, ako jej v škôlke nechutilo a ako jej z toho prišlo zle, je smutné. Ak také spomína aj pred dieťaťom, priamo ho navádzala na to, aby v škôlke nejedlo. Potom asi nikdy v kolektíve jesť nebude pre hlúposť, ktorá mohla u dieťaťa vyvolať blok. Deti sú vnímavé a z obavy, že po jedle im bude na zvracanie a povracajú sa, môže nastať vážny problém s jedením. Oni nerozlišujú z čoho to bolo. Bolo to jedlo v škôlke a môže z neho zvracať, preto v škôlke radšej do úst nič nevezme. A že nemohla odísť od stola, ak nechcela jesť, je to samozrejmé. Najmä v školskej jedálni sú deti s jedinou vychovávateľkou, ktorá je za ne zodpovedná. Ešte v 60. rokoch, kto dojedol, mohol z jedálne odísť vonku. Výsledkom bolo mnoho úrazov a viacero zrazení autom, lebo deti nemal kto ustrážiť v areály školy. V 2. polovici 70. rokov po školskej reforme (vtedy sa zaviedla aj množinová matematika), vychovávateľky už nesmeli deti púšťať samé von z jedálne. Takže všetci museli počkať, kým doje posledný. Je na zváženie, čo je lepšie - dieťa sediace čakajúc pri stole, alebo voľne sa pohybujúce vonku s možnosťou opustiť školský areál. Je to čas, kedy mnohé idú domov, brány sú otvorené.
Podporovať malé dieťa v nejedení mäsa, je skutočne zásah do vývoja mozgu aj svalstva, čo neskôr môže mať následky. Ani toto sa netýkalo autorky.
Deti prichádzajú do kolektívu z domu, plného lásky a bezpečia, to beriem, ako to napísala Moonika 1975. No to sa mu ujde aj v škôlke. Tam deti netýrajú ani im neubližujú. Aj individuálny prístup je maximálne zabezpečený. Bez neho by učiteľky nedosiahli to, čo s nimi v daný deň robia. Nie je to len o strážení detí, ako to mnohí myslia, ale ich aj niečo naučia. Učiteľkami MŠ sa stávajú v dnešnej dobe ženy, ktoré majú deti rady a s radosťou sa im venujú. Nie je to ľahké. Veď mnohé z Vás doma ťažko zvládajú 2 deti, z ktorých je jedno staršie a rozumnejšie. Často je to dôvodom kriku na deti, vyhrážok a zákazov, čo deťom najviac škodí. Mnohé, ktoré kritizujú učiteľky by som nechala len jeden deň s 20 - imi malými deťmi a popri tom okrem bežnej činnosti a hraní sa, museli by celý deň byť totálne kľudné a všetky tie deti v daný deň aj naučiť to, čo je v učebnom pláne - báseň, pieseň, matematické predstavy, rozvoj reči, slovnej zásoby.... Asi by prestali kydať na učiteľky. No učiteľka 15 - 20 detí zvláda celý deň bez prejavov rozčúlenia sa a s obrovskou trpezlivosťou a to aj desiatky rokov. Bez lásky k deťom a snahy sa im venovať, určite by to nerobili takmer za plat predavačky. Nerobia to pre peniaze, ktorých by inde zarobili oveľa viac.
Zdravé dieťa nemá príčinu stresovať sa zo škôlky. No rodičia, ktoré si prípadný stres namýšľajú ešte pred jeho nástupom do škôlky a hlasno vyjadria niektoré svoje obavy aj z malicherností a dieťa to počuje, nástup do škôlky môže u neho vyvolať silné obavy, ako u dospelého pred popravou. A stres je na svete. V škôlkach sú činnosti tak rôznorodé a pre deti zaujímavé, že stresovať nemá čas ani dôvod. Každý rodič, tvrdiaci o strese dieťaťa zo škôlky, by sa mal zamyslieť, či ho dieťaťu nespôsobuje sám. Veď ono ani nevie čo ho tam čaká. A ak nemá zlé skúsenosti z domu, nepozná obavy z nového prostredia, nemá sa prečo stresovať. Na odlúčenie od matky ho musia pripraviť už mesiace dopredu doma.
Už škôlka pripravuje dieťa do života, ktorý je celý o prispôsobovaní sa tolerancii a plnení zadaných úloh. To, že dieťa musí na vychádzku s ostatnými, je predsa jeden zo spôsobov prispôsobovania sa spoločnej činnosti. Ak teraz odmietne robiť to, čo ostatní aby mohlo robiť iba to, čo ono chce, ako sa pripraví do života? A ak ho v tom podporuje matka, nezáleží jej na budúcnosti dieťaťa, ako bude zvládať plnenie úloh v škole, učenia sa? Nedá sa dieťaťu, ktoré si robilo iba to, čo ono chcelo, prikázať nástupom do školy, že toto a toto musíš. Nebude, všetko odmietne.
A to dieťa, kde má byť, ak sú všetci vonku? Deti sa na pobyt vonku tešia, majú tam priestor na hranie, vyšantenie sa. Nie je to len o prechádzkach. Tie sú úplne obmedzené mimo areálu zariadenia z dôvodu bezpečnosti detí.

@evkatk aaako krasne napisane