Aké máte vysnívané povolanie?

tak ja som chcela byť učiteľkou, veterinárkou a nakoniec som si prešla asistenskou prácou, novinárčinou a skončila som v poisťovníctve 😀 čuduj sa svete, tá robota kde som skončila ma baví zo všetkého najviac. 😀 ale to záleží aj tak všetko od kolektívu 🙂

suhlásim,kolektiv je urcite velmi dolezity,ale tiez vnutorna motivacia cloveka, ci je spokojny so svojou pracou 🙂
Ja ucim anglictinu a velmi ma to bavi, je to zaroven moje hobby,tak som rada,ze som "sa nasla" 😀 -a moj sen je otvorit si "language school" 😵

Ja som chcela byť huslistka a hrávať sólové koncerty. To sa mi aj čiastočne splnilo. Čiastočne v tom, že som si pohrala aj sólo, ale hlavne ako orchestrálny hráč 🙂

no čaute kočky - moje bolo robiť manekýnku (aj som ju jeden čas robila 😉 ) potom knihovníčku a to si plním teraz lebo stále nakupujem knižky - a robím si knihovňu doma a ale pravé povolanie mám vysnívané - som policajtka.... nerobím v uniforme a vyšetrujem to čo ma baví - nikto ma do ničoho netlačí a robotu si vyberám ....

ja som chcela byt od malicka ucitelkou, nakoniec som vystudovala ucitelstvo francuzstiny a dejepisu a v poslednom rocniku univerzity som na praxi pochopila ze to ma od ucitelstva ake som si predstavovala na mile daleko a doslo mi ze to nie je to co chcem v zivote robit. ☹ Mala som ale stastie ze som stretla spravnych ludi ktori ma doviedli k povolaniu o ktorom som sa ani neodvazila snivat. 😵 Dnes pracujem vo francuzsku ako tlmocnicka a asistentka pana ktory ma na starosti vyrobu a dodavku podzostav pre najvacsich svetovych konstrukterov zeriavov a strojov verejnych prac. Mozno sa to zda byt cudne ako praca ale az tu som zazila pocit ked prechadzam popri stavenisku a vidm zeriav ktoreho sucast som pomohla skonstruovat a ked vidim ze je to hmatatelne, existuje to a este k tomu to aj sluzi na nieco kontretne a produktivne naplna ma to a neskutocne motivuje 🙂

nguyen-tak to je super. Ja by som nemohla robit pracu,ktora ma nebavi,nanaplna...
A som "happy" ked ucim ludi,ktori sa ucit chcu 🙂
Aj preto snivam o tej jazykovej skole, mna to velmi bai vymyslat rozne aktivity a motivovat ludi aby rozpravali. Zatial som ucila len teenegerov a dospelych,ale mozno by ma bavilo ucit aj deticky...Vidim to na svojej dcerke ako pozera s uzasom,ak pre nu "hram divadlo" v anglictine 🙂

mna priserne frustrovalo to, ze som na priprave hodiny stravila niekdy aj dva dni navymyslala som si aktivity hry a co ja viem co este a tiez som ucila teenegerov ktori to mali ale uplne na haku celu hodinu robili somariny a ja som oducila tak asi stvrtku toho co som si pripravila, osobne nemam rada rolu policajta ktory iba jaci po stuentoch a nuti ich aby sa zaujimali o to co vyucuje. Ale na druhej strane viem si predstavit triedu ktora by sa zaujimala, spolupracovala ... mna k tomuto rozhodnutiu priviedli moje vlastne ucitelky, ktore ma vo vela veciach pozitivne ovplyvnili a naucili ma vela veci nie len ohladom uciva ale aj veci do zivota a aj ja som chcela takymto sposobom ovplyvnovat mladych ludi a ucit ich kopu veci ktore som sa naucila a ziskala skusenostami co ti budem rozpravat najivne idelay urobit svet lepsim 😀 , zial pocas 2 rokov praxe som bola totalne znechutena vykvetom nasich strednych skol a gymnazii 😒 Tak som sa rozhodla neplytvat energiou a investovat ju niekomu kto o nu stoji 😉
Kazdopadne uprimne zavidim dobrych, pozornych a motivovanych studentov 😉

..ver ze ich nie je vela 😒 ,ale mam aj par ozaj super 🙂
Ja suim na SŠ treti rok a urcite je to tazke ziskat si ich pozornost,ale ver,ze je ine ucit decka na praxi a ine ked ich poznas tie 2-3 roky,tak si vytvorite aj celkom priatelsky vztah 🙂 a da sa to...a tych ,ktorých to nebavi...?-ich problem...zivot ich nauci-aj ked za drahe "vykupne".
Decka nie su zle,len to stoji ozaj vela namahy pripravit pre nje na kazdu hodinu "divadlo". 😀

ja som chcela byť na ZŠ veterinarka a teraz som zdravotna sestra.Praca ma baví, ale teraz si užívam MD 😎

...ja som túžila byť módnou návrhárkou (v detstve), lekárkou alebo architektkou (na gympli)...skončila som nutricionistiku a pracujem ako manažérka 😀

JA som vzdy chcela byt sestricka,alebo ucitelka,no nasi mi nedovolili ist na zdravotnu skolu,tak som sa stala ucitelkou.
Ale moje vysnivane povolanie je gynekolog-porodnik alebo chirurg.no netrufla som si studovat medinu.ale vzdy vravim,ze raz budem operovat 😀

tak ja som chcela byť slobodnou mamičkou na zakladke 😀 naštastie mam manžela,ale o babo sme sa snažili 10 rokov,som vyučena ako chemik laborant a sedela som za peňažnou priehradkou na pošte 😝

ja som od detstva snívala o manželovi, detoch, o dome, o knihách a chcela som robit s papierami. Manžela mám, aj dietatko, aj domček, robím v administratíve, to ma baví, ale mohou vášňou su knihy a dejiny, keby možem vrátit čas, tak by som vyštudovala dejiny a hrabala by som sa v prastarých knihách a kadečo skumala, neviem ale aké to je povolanie 😀 . Manželovi o tom niekedy rozprávam, ako si to predstavujem.
Momentálne povolanie matky a ma straaašne baví a určite chceme ešte dietatko alebo viac, takže to je moja priorita, baví ma byt doma a varit, upratat, sadit kvetiny a hlavne sa donekonečna venovat dcérke. 😉

ja som chcela byť knihovníčka, alebo účtovníčka. strašne sa mi páčilo, ako sa prehrabáva v papieroch moja mama a aká je potom spokojná, keď sa jej všetko podarí. a vždy som mala rada knihy. no a nakoniec zo mňa je tá účtovníčka. aj keď momentálna moja "práca" sa mi páči úplne najviac. len škoda, že si ju budem užívať už len do konca roka naplno. 😖

ahojte, ja by som sa chcela v buducnosti veterinarkou. uz od malicicka nou chcem byt. hoci som len este 8-čka a teraz idem do 9-tky dufam ze nijaka vec mi neprerusi moj dlho snivany ssen, teraz mam psika a morske prasiatko, ale chcela by som sa specializovat na kone! ja to mam asi vrodene ze chcem byt zverolekarkou pretoze aj moja sesternica sa nou chcela stat ale predsa si to len rozmyslela ale moja druha sesternica je veterinarkou a studovala v brne a je zamerana na kone, a este jedna moja mala sesternicka tiez chce byt veterinarkou, tak ja neviem,

P.S.: a ze vraj vysoka veterina v kosiciach je velmi slaba, moja sesternica aj ujo doporucuju v brne, aj ked sa tie veci budete ucit po cesky

sestricka a hasic,moreplavec 😀

V podstate v detstve som chcela byť architektkou... To bolo také "stále" chcenie.. .Občas sa to prestriedalo napr. po prvej triede som chcela byť prváckou učitelkou, lebo to už viem... raz som chcela byť lekárkou čo volá "ďalší prosím" 😀 😀 😀 Ale ta architektúra ma držala... V osemnáctke (resp. tesne pred osemnástkou) ma na architektúru nevzali a zároveň som mala úplne nový jasný sen... Chcela som byť profi rodičom... A teraz momentálne profi rodičom som...
Architektonicky som sa "vybúrila" na byte ako financie dovolili 😉
A som max. spokojná... Proste mám svoje vysnívané 😉 Už mi chýbajú len dvojčatá Katarína a Kristína 😀 😀 😀 (ked som bola malá som snívala o 2x štvorčatá, takže ani nie som náročná už) 😉

to je dosť náročné, 2x štvorčatá 😕
ja by som nezvládla ani 1x dvojčatá
Keď som chodila do škôlky (od 2,5 roka), mali sme tam takú skriňu a v nej boli kostýmy, za ktoré sa deti preobliekali. Nikdy sa mi však nepodarilo prísť ako prvej, aby sa mi ušiel doktorský kostým ☹ ☹ ☹ ten bol najrozchytanejší.
tak to bol môj sen, ktorý sa neskôr stal skutočnosťou 🙂 😒 🙄
ale mala som aj obdobie na ZŠ, keď som chcela byť kvetinárkou, takou, čo vie aranžovať kvety 😀

ja som vzdy chcela byt pravnicka/advokatka .... teraz ked uz som, tak uz to nechcem 🙄

učiteľka v škôlke dúfam že sa mi to raz splní

Ja som od pätnástich chcela byť len a len knihovníčka.A to ako som sa prvýkrát prihlásila do našej mestskej knižnice a prehŕňala sa v regáloch kníh, tak ma to šialene chytilo za srdce.A sa mi to aj splnilo, už mám raz tak viac a nechcela by som byť ničím iným len knihovníčka aj naďalej - prakticky až do smrti.

ja som chcela byt veterinarkou 😀 a som chemicka a na striedacku aj fakturantka 🙂

keď som bola maličká chcela som vyťahovať detičky maminkám z bruška a liečiť chrobáčikom zlomené nožičky. Nesplnilo sa ani jedno ani druhe. Nedávno som chcela byť maminkou, aj som sa stala, ale to nieje povolanie, ale poslanie a radosť 🙂

ja som mala od 4 rokov vaznu dilemu, ci chcem byt ucitelka alebo lekarka. Asi v 6.rokoch som omdlela ked mi brali krv a tento moment mi stacil na to,aby som pochopila, ze ako lekarka to s omdlievanim daleko nedotiahnem 😀 a odvtedy som bola pevne rozhodnuta byt ucitelka - co som aj zrealizovala. Ucila som uz na gympli, v sukromnej jazykovke a teraz na vyske, co ma bavi asi najviac a tak pri tom - dufam - zostanem 😉

Ja som ako dieťa strašne chcela vo Viedni zametať ulice. Proste som si spočítala, že je to úžasne platené povolanie (krstná mama mi prezradila, koľko zarábajú) a moc sa nenarobís (na to som neviem ako prišla). S tým spočítaním mi to zostalo, vyštudovala som matematiku, presťahovala sa do Viedne a ...... pracujem v cestovke (čo je inak škoda, lebo zametači je tu dodnes jedno z najlepšie platených povolaní) Ale robota ma baví a vôbec sa nechystám robiť po mateskej niečo iné (ani za ten super plat) 😀 😀 😀

nič nerobiť....a zarobiť...je taká??? 😀 😀 😀 😀 😀

ja som chcela byť učiteľkou hry na klavír 😀 😀

ja som chcela byt dlho, dlho veterinarka. Potom ked som chcela ist na strednu veterinu, tak mama povedala, ze az ked ma nevezmu na gympel... a oni ma vzali 😠 . Na vysku som uz potom nesla, ale dodnes lutujem a ked budem mat dost penazi, aby som mohla ist na 4 roky zase do skoly, tak pojdem 😎 . Ked som este chodila do prace a vsetci ludia okolo mna ma serinkali a mala som ludi plne zuby (robila som asistentku pre cca 35 clenne skupiny), tak som sa vyhrazala, ze pojdem robit do utulku...
Inak moja oblubena hlaska o povolani je: patolog - tam nikto nezbada, ked urobis chybu 😉

..ked som raz ako cca 7-8rocna vosla do lekarne, hned som vedela cim chcem byt 😵