Ako sa dostať do zahraničia?
možno blbá otázka, viem, že lietadlom napr. 😀 ale myslím ako ste sa tam dostali vy? ako ste si zohnali prácu, ubytovanie,,,ja by som najradšej zo svk vypadla, viem, že to nebude ľahké zvyknúť si na niečo nové, ale aj tak,,,,lenže nemám ani známych ani rodinu niekde, kde nám vybavia prácu, atď...a zbaliť sa a ísť bez nejakých istôt s malým dieťaťom je risk,,,,ako ste sa vy dostali tam, kde ste? budem rada ak mi odpoviete a nebude vám moja otázka pripadať divná, pretože podľa mňa v dnešnej dobe veľa ľudí rieši finančnú situáciu odchodom do zahraničia, ale je iné ísť len tak na skúšku sama alebo s kamoškou robiť čašníčku do Anglicka a ísť niekam s mužom a dieťaťom, prakticky bez znalosti jazyka a bez nejakej vopred vybavenej práce,,,
odisla som pred 16-timi rokmi ked ma prijali v zahranici na vysoku skolu. Ale tym padom samozrejme, ja som jazyk ovladala uplne ako matercinu. Ciel som mala jasny uz od svojich 15 rokov, ked bola revolucia.
Uz na SVK som popri gympli od prveho rocnika nacierno pracovala a setrila vsetky peniazky. Potom po ukonceni este nadstavby som aj v praci s viac nez slusnym prijmom takmer vsetko odkladala, este som robila a popri hlavnej praci bokovky. A ked motyka vystrelila a mna prijali, vsetko nasetrene som vyuzila na odchod a umiestnenie sa ako som o tom vzdy snivala. V prvom rocniku na univerzite sa nesmelo pracovat, tam som zila z uspor a potom od druheho rocnika uz som nastupila popri skole do prace. Takze skutocne vsetko odmakane vlastnou volou chcenia odist a tvrdou pracou.
Aspon som sa naucila, ze ani "chlieb kazdodenny" nie je automatika, mavala som v pohode obdobia mimo sezony, ze som jedla len kazdy druhy den, lebo bolo treba platit ucty. A tak isto, ze ziadna praca nie je podradna. Ked clovek pocitovo maka, vazit si treba vsetko.
p.s. pozeram, ze stara tema, ale zaciatky to nemeni, takze stale aktalna.
a viete mi povedat ake agentury,lebo ked aj pisem na neaky inzerat ziadna odpoved. Ubytovanie v Belgicku by nebol problem, to by sme mali
tak ja som odisla natrvalo minuly rok aj s mojim 6 rocnym synom az do zapadnej australie 🙂 odisli sme sami ale cakal nas tu moj manzel - novo zelandan. sama by som urcite nesla len tak na vlastnu past a s dietatom uz vobec nie. A nie preto ze by sme neprezili to urcite tu ano ale bala by som sa ..... australia kanada su urcite staty kde ked sa zadari vybavit viza tak aj ked ste tu uplne sami na zaciatku prezijete 🙂)) ja som tu bola uz par krat predtym za bratom co tu zije dlhodobo a poznam tu zopar milych slovakov ale oporu mam iba v manzelovi ktory je aj tak stale prec, som tu prakticky sama so synom. A aby som si tu samotu tu tak neuvedomovala tak som si otvorila doma skolku a makam od rana do vecera a to je super lebo som samostatna. takze ak chcete ist prec musite to chciet velmi obaja lebo zaciatky su tazkeeeee drzim palce