Dieťa nemá ešte ani rok a ja musím nastúpiť do práce

oxy
17. feb 2008

Chcela by som sa mamičiek opýtať ako riešili situáciu, ak museli odísť do práce a nechať drobca či už s babkou, opatrovateľkou alebo v jasliach. Môj drobec má 11 mesiacov a ja musím nastúpiť. ´Tažko sa vyrovnávam s novou situáciou. Ak sa nejaká mamička nájde, ktorá bola v podobnej situácii, prosím napíšte ako ste to vyriešili, resp. sa z toho dostali.Mnohokrát ďakujem za slová podpory.

janka08
17. feb 2008

ahoj oxi.aj ja musim nastupit od aprila do prace a som z toho velmi nestastna 😢 neviem si to ani predstavit az to bude uz teraz placem 😢 😢 😢 ale ak to nepojde pojdem naspet na matersku

tamarka_laura
17. feb 2008

Ahojte! Ja by som riesila taku situaciu asi s babkou, predsa je to najblizsia osoba, ale musi si trufat, ved to niekedy nie je sradna.My sme dali malu na 2roky a 3 mesiace do skolky, ale mozem povedat ze viac som ju mala doma ako vo skolke.

oxy
autor
17. feb 2008

janka, ja si hovorím, že ja som som bola v jasliach tiež skoro a som celkom v "poriadku" aj mamu ľúbim ako svoju vlastnú 😀 a sú ľudia, ktorí majú choré detičky a to je neporovnateľná sitácia s našou, že?! A doba je taká, že peniaze treba, aj keď...jednoducho to musíme zvládnuť. Možno sa nájdu mamičky, ktoré napíšu ako sa s tým vyrovnali.

janka08
17. feb 2008

oxy to mas uplnu pravdu.a kedy nastupujes do prace?

oxy
autor
17. feb 2008

ja na 99% v marci.

sharlotta
17. feb 2008

Oxy, moja mama musela nastupit do prace, ked som mala 6 mesiacov. Nemam pocit, ze by sa mi mama nejak nevenovala, alebo zeby som jej mala vo svojom zivote nejak malo 😉Vyrastala som u babky a tak som mala mamy dve 😀 😝

nguyen
17. feb 2008

presne ako sharlotta aj moja mamina sla pomerne skoro do prace a vobec nemam pocit ze by nam nieco uslo, nikdy som jej to nemala za zle a myslim ze moj vyvoj bol uplne normalny. Ja som tiez nomadila medzi starymi rodimi a skolkami som uplne v poriadku 🙂

biccy
17. feb 2008

Ja som nastupila do prace teraz v januari,ked Zoinka mala 1 rok a 3 mesiace. 😒 Tiez sa mi vobec nechcelo,ale co uz.Zoinka je s mojou mamkou a niekedy so svokrou.Babky ju velmi lubia a aj ona ich.Zo zaciatku mi bolo za nou v praci velmi smutno,ale uz som si pomaly zvykla.Ked pridem z prace,tak sa uz len hrame.Robotu doma robim,az ked Zoinka zaspi. 🙂 Velmi mi pomohli slova tu na koniku pracujucej mamicky:"Robim to,aby sme sa mali lepsie,robim to hlavne pre svoje dieta."Takze ked mi je smutno,spomeniem si na tieto slova. 🙂 🙂

janka08
17. feb 2008

biccy pekne slova na povzbudenie 🙂 🙂 🙂

andy.a
17. feb 2008

ako biccy,aj ja som nastúpila do práce po MD pri synovi v jeho 14 mesiacoch..malého varovala mama,bol na ňu od bábätka zvyknutý,u našich často aj spával.. 😉
zo začiatku troška plakával ráno,ale zvykol si.. 😉
aj ja som si zvykla/musela som 😒 /,prvé dni som každú chvíľu volala domov,ako sa má krpec,čo robí atď..

kardia
17. feb 2008

My sme sa rozhodli mať deti po sebe (je medzi nimi rozdiel 14 mesiacov). Šla som do práce, keď mal Borisko 22 mesiacov. Zostával s dedkom a babkou a Radka už chodila do škôlky. Prvé týždne boli ťažké, zle spávali, budili ma 4-krát v noci (dcérka si vymýšľala, že chce na záchod, a chlapček sa pomaly začal pýtať). Raz ráno mi Borisko vo dverách keďže už vedel poskladť pár viet) povedal niečo v zmysle, prečo je idem preč, keď on je doma a vo dverách sa rozplakal. Bolo mi hrozne ťažko pri srdci, a v práci som si poplakala. Za 3 - 4 mesiace sa to urovnalo, už to bolo samozrejmé.

gabika24
17. feb 2008

ahojte.
ja som tiez musela do prace (dovody nebudem rozoberat).dcerka mala vyse 10 mesiacov. s manzelom sa striedame (on chodi na zmeny), ja len rano. ked sa nemozeme prestriedat, mala je pri svokre. tym, ze sa striedame, mala je viac s nim, nez by bola za normalnych okolnosti a maju nadherny vztah. vlastne ona je take nase slniecko...
tazko sa mi od nej odchadzalo a stale odchadza, ale da sa to vydrzat.
hlavne je, ako vyuzivate cas, ked ste potom spolu. niektore mamicky na materskej sa mozno nevenuju tak intenzivne detom (tym sa nechcem ziadnej dotknut), zatial co tie, ktore pracuju sa potom snazia vyuzit kazdu sekundu. samozrejme zalezi na tom, ako dlho su v praci a pod. ale velakrat mi je luto, ze nie som s nou tak, ako by som chcela.
inac, vsetci ju milujeme a mala to citi... - je z nej taky krasny smejo - a to je najdolezitejsie

oxy
autor
18. feb 2008

ahojte,
trochu som spokojnešia, keďže malý bude zostávať doma s opatrovateľkou a babkou...čo narobíme, taká je doba 😒

lesanaa
19. feb 2008

Baby, nezalostite, budte rady, ze nie ste v Amerike, tu zeny idu do roboty po par mesiacoch od porodu, lebo im dlhsie nikto nepodrzi miesto a matersku nedostavaju ziadnu...

vavka33
19. feb 2008

JA som sla pracovat,ked mala Vaneska-starsia dcera necelych 9mesiacov.Mala chodila do jasliciek,bola spokojna,ja tiez,lebo sa jej tam pacilo.Tiez som sa bala ake to bude,ale najhorsie na tom bolo ranne vstavanie a skoro rano-o 6.15 bezat do jasli.Neskor jasle zrusili a od 1.5 roka nastupila do skolky,bola tam vytvorena trieda pre take male deturence.A zas to bolo v pohode.Vanes si rychlo zvykla,vlastne okamzite,nemali sme problemy s placom,s jedenim,spanim-s nicim.Bola to coskoro prava ruka uciteliek,volali ju,ze je mala riaditelka.
Teraz by som mala tiez nastupit do prace od septembra a druhu dcerku necham u svokry.To bude narocnejsie pre mna,lebo uz sme to skusali,mesiac som zastupovala.Musela som den dopredu navarit,vsetko nachystat a podobne.Radsej by som ju dala do jasli,ale tu v dedine nic take nie je a nebudem ju nosit do mesta.Tak rok bude so svokrou a potom pojde do skolky.
Nemusite sa bat,ze ake to bude,ked date deticky do jasliciek.Musite verit,ze to bude fajn a deti budu v kolektive,co sa im bude pacit.No a nebudu mat problem nastupit do skolky,ci do skoly 😉

tinusi
12. mar 2008

Ja si myslim, ze ak na to nie su vazne financne dovody (naozaj vazne, argument, ze chcem chodit na manikuru a mat uces za 900,-Skk mesacne neobstoji), nemala by maminka nechat dieta samo do veku troch rokov. Ine je, ked ostane s otcom. Dieta potrebuje rodica najma do tohto veku. Potom sa stale viac osamostatnuje. A o par rockov bude rado, ked rodicov neuvidi ako je den dlhy (puberta...).
Kolko deti ma priemerne rodina na SVK? Dve? Kolko je to rokov? Sest? Co je to oproti styridsiatim rokom, ktore budem pracovne cinna? Keby som bola s detmi doma aj 10 rokov, este mam tridsat na to, aby som urobila karieru... Dolezite je uvedomit si, ze deti rychlo vyrastu... ten cas sa uz nikdy nevrati.
Maminky, ktore isli pracovat z fin.dovodov - samozrejme vas sa to netyka. Ale mam taku skusenost, ze prave mamy, ktore o financie nudzu nemaju sa hrnu do prace. 😒

zuzidr
12. mar 2008

tinusi ale v dnešnej dobe je neskutočné množstvo mamičiek,ktoré musia ísť do roboty nie kôli účesu a gelovým nechtom,ale kôli tomu,aby mali začo kúpiť sunár,plienky a navariť.....viem,sú aj také,ktoré nemusia a idú,ale ako má rodina vyžiť ked muž zarobí 10-12tis.žena má krásnych 5100,splácajú nejaký uver+šeky a na ostatné akosi nevychádza......

pri mne tiež mamina išla do roboty po 8mes. a ja som bola v jaslich,dokonca som v 10mes.začala chodiť,a ked som mala 1rok a 3mes. som komplet všetko rozprávala,takže si myslím že mi tie jasle až tak neublížili.....alebo žeby??? 😀 😀

molnitko
12. mar 2008

myslím si, že každá mama má svoj dôvod ísť pracovať a nikdo by nikoho nemal odsudzovať. Nie každá žena sa cíti dobre medzi plienkami a ak bude doma iba preto, že sa to patrí, myslíš, že tomu dieťaťu to nejako prospeje? Nemyslím si, že bude dieťa šťastnejšie iba preto, že je mama doma, nervózna s toho stereotypu a všetkého, čo mnohé z nás mamičiek tak miluje. Nemyslím si, že je preto horšia, určite bude spokojnešia ona, dieťa a napokon všetci okolo ak sa bude realizovať a popritom sa venovať aj dieťaťu a vtedy si materstvo dokáže vychutnať. Aj keď nebude matkou na 100%.
A ešte k tým finančným dôvodom. Každý človek je iný a má iné nároky a je zvyknutý na iný životný štýl. Niekto sa uspokojí s málom a je šťastný, ale niekto bez manikúry a drahej kaderníčky jednoducho nevie žiť, lebo bol na to zvyknutý..... žena musí zmeniť veľa vecí, keď sa narodí dieťa a prečo odsudzovať niekoho za to, že si chce urobiť radosť? Veď byť matkou alebo rodičom neznamená obetovať sa pre dieťa , lae žiť s dieťaťom a učiť ho hodnotám, ktoré my rodičia uznávame a ktorým veríme......

zuzidr
12. mar 2008

molnitko moja reč 😀

jankajs
12. mar 2008

Veru,keby nebolo toľko pôžičiek plus náklady na živobytie (jesť, obliecť sa, cestovať do práce musí každý) viaceré maminy by ostali doma. A tiež nie sú všade jasle, kde by mohlo malé bábo ostať pod kvalifikovaným dozorom. Ja by som to svoje napr. dala do jaslí od takého roka a pol, hoci stoja mesačne 7000,- a môj zárobok je 12000,-, lenže cestovať skoro hodinu, to veru neprichádza do úvahy. Druhá možnosť je zveriť ich babkám. Lenže svokra je už stará 62 r. žena, ktorej malé deti lezú na nervy (nečudujem sa- vychovala svojich 5 detí + 4 vnúčatá) a moja mama ešte bude 12 rokov pracovať (do 62r). Tej by som malého zverila radšej, je zdravotná sestra, vedela by si poradiť, keby sa niečo dialo. Svokra tá je úplne mimo, keď sa poreže, dobehne za mnou, že čo má robiť, a či by som jej to neošetrila - des - a takej zveriť dieťa je riziko 😝
Takže mi neostáva iné, len byť s drobčekom doma a vyžiť z toho, čo ostane, pretože manželov plat ide na pôžičky a šeky a rodinné výdavky (veď to poznáte). A možno je to tak lepšie, aspoň si malého vychutnám, keď sme naň tak dlho čakali. A tiež si hovorím, že do 62-ky sa ešte narobím až - až. 😎

adrioska
12. mar 2008

Zuzidr, ale ved Tinusi pisala, ze jej nazor sa netyka mamiciek, ktore idu pracovat kvoli vaznym fin. problemom.
Mne tiez hovoria, kolegyne, ze ked budem na materskej, aby som sa nehrabala do roboty aspon tie 3 roky. Samozrejme ak to bude financne nevyhnutne, tak to budem riesit.
Molnitko a dufam, ze Tvoja veta "ale žiť s dieťaťom a učiť ho hodnotám, ktoré my rodičia uznávame a ktorým veríme......" neznamena, ze budem ucit svoje dieta, ze musim byt vzdy dokonale upravena...lebo to nie su pre mna prave hodnoty...tot moj nazor...dufam, ze som nikoho neurazila, ale musela som sa vyjadrit..

zuzidr
12. mar 2008

nenarážala som konkretne na tinus,len som chcela vyjadriť svoj názor,sorry,ak to vyznelo,že narážam na nu 😀

molnitko
13. mar 2008

nie, namyslela som ako hodnotu byť dokonale upravená, aj keď mnohé ženy ( nemyslím na nikoho konkrétneho) to považujú za veľmi dôležité....
Myslela som tým to, že niektoré rodiny považujú za najdôležitejšie mať krásny dom, drahé značkové oblečenie a všetko, čo vydia iný... Iné rodiny zasa uprednostňujú napr. vieru a všetko s tým spojené. iný zasa si radšej užívajú život a nezameriavajú sa na materiálne hodnoty a t ď.
Ale my ich predsa nemôžeme za to odsudzovať. Veď svet by bol jednofarebný, keby sme chceli aby boli všetci rovnaký...
a dieťaťu vštepujeme to, čo my ako jeho rodičia pokladáme za to najdôležitejšie.

Ja tiež idem už od 1. apríla do práce (Kvetka bude mať 7 mesiačikov) a je to najme z finančných dôvodov, ale ťažko povedať, či bo som bola doma celé 3 roky, keby som nemusela riešiť finančné otázky. Ja svoju prácu milujem ( som učiteľka v mš) a aj popri materskej a počas celého rizikového tehotenstva som organizovala rôzne akcie pre deti..... Ja jednoducho neviem žiť v stereotype.... ( a vôbec si nepotrpím na značkové oblečenie, alebo drahú kaderníčku a podobné blbosti, ale nie sme všetci rovnaký.... 😉 )

adrioska
13. mar 2008

Ok babenky, tak sa snazme nasim deturencom vstepovat tie krasne a prave hodnoty, ktore stoja za to a bez ktorych by tento svet nebol ono, aj ked je to v dnesnej dobe tazke.
Molnitko mas velmi peknu pracu, bohuzial ja moju nemam rada, ale to si doriesim sama... 😉
Tak sa drzte vsetky a teste sa zo svojich deticiek! 🙂

danculik
13. mar 2008

Ahojte maminky.Chcela by som a podeliť tiež o svoj názor.Ja mám už skoro 10mesačnú dcérku.Nastúpila som do práce keď dcérka mala 9 mesiacov (kôli financiám)...bolo mi neskutočne ľúto ju opustiť.Síce funguje to tak,že manžel robí na smeny tak je viacej s ním ako somnou ja robím len denné..a keď sa stane že obaja sme ráno v práci tak to riešime asi tak,že máme opatrovateľku alebo svokru(kde ju moc nechcem dávať,rozmaznáva ju,vychováva si ju po svojom!)..tak radšej volím opatrovateľku.A je mi smutno že nie som s ňou,v noci nám nespinká,je dosť nepokojná,nechce nič papkať,iba keď ja prídem z práce a keď ja prídem domov z práce tak sa ma nevie dočkať a už je zasa normálna.Preto zvažujem že sa asi vrátim naspäť na materskú.Vidím na dcérke zmeny a tie zmeny jej neprospievajú.Viem že peniaze nie sú všetko,nepotrpím si na značkové veci,ani kaderníka,ani nič podobné,úplne obyčajný život....a aj keď chýbajú tie financie,pre zdravie a hlavne VÝVIN svojho dieťatka to nestojí za to aby bola odlúčená od svojej matky.

tinusi
13. mar 2008

Molnitko, samozrejme, ak je to financne nutne, tak je to ine... ale poznam taku mamicku (moja byv.kolegyna napr.), ktora sa po troch mesiacoch pytala do prace. Naco maju take zeny vobec deti??? A pritom mala taku krasnu dcerku... a manzel zarabal tolko, ze ta zenska nevedela, co je to financna tiesen.
Dalsia byv.kolegyna prisla po roku z materskej, aby mala na kadernika, nechty a handry - jej manzel zarabal tolko, ze si dovolili kupit dalsi byt v BA - len tak - na kseft. Ta tiez nemusela ist pracovat.

oxy
autor
13. mar 2008

ja som už v práci 2 týždne-bolo mi ťažko, ale malý je fantastický-nie je na ňom vidno, že trpí. Tomu sa teším. A ja nie som z tých mamičiek, ktoré potrebujú kozmetičku atď.....tam chodím 1-2-krát ročne a manikúra-to je čo? Pri dcére som bola doma dlho-5 rokov! Našla som si prácu a bola som rada, no počas materskej ma prepustili - Zužovanie štátnej správy! A zrazu sa mi naskytla možno nastúpiť do novej práce_Veľmi ťažké rozhodnutie, ale už nemám 20, tak som to riskla.Malý má rok a je spokojný, zatiaľ. Ja tiež neľutujem,zatiaľ.Bohužiaľ štát sa nevie postarať o mamičky....

lienockaa
14. mar 2008

chápem jeden aj druhý názor..aj to, ak sa niekto rozhodne do práce nastúpiť, aj to, ak niekto ostane doma..ja zatiaľ bábo nemám a možno si nedokážem úplne predstaviť, koľko času mi zaberie..ale ak uvažujem o návrate do práce, tak mi vychádza z toho taký dobrý stred..
ja nemám babky /svokra umrela a mama je 400km ďaleko s dvoma starými ľuďmi na krku/ a keď si predstavím, že koľko berú opatrovateľky, tak sa mi vôbec finančne nevypláca návrat do práce..pretože ja mám prácu, kde bez nočných zarobím tak, že mi po zaplatení opatrovateľky ostane presne toľko, koľko je rodičovský príspevok.. 😒 v takom prípade do práce určite nenastúpim ani z finančných dôvodov..a nočné nechcem, lebo sa obávam dieťa nechať v noci bez mamy..ja viem, má aj otca, ale mama je mama, to mi určite každá dá za pravdu..

na druhej strane ale mám VŠ a skoro celé tehu som doma /rizikovka a teraz MD/ a priznám sa, že mi chýba práca, kontakt s ľuďmi, nejaký výpadok zo stereotypu..proste niečo, z čoho by moja psychika necítila, že dementniem..preto si myslím, že sa do práce budem chcieť vrátiť, ak to pôjde a budem mať s kým nechať malého..ale určite budem doma aspoň do jeho prvých narodenín..😉

vroni
14. mar 2008

Ja som bola opacny pripad, chystala som sa byt doma tak maximalne do roka, svoju pracu milujem a vobec som si nevedela predstavit vypadnut na dlhsie. Dieta sa narodilo, vsetko prevratilo naruby a ja som rada, ze mozem ostat doma toho dva a pol roka (tu sa dlhsie neda) Fakt je, ze od malej styroch mesiacov pracujem na ciastocny uvazok z domu a tak si nepripadam az tak mimo... Ale zda sa lepsia spokojna matka, ktora chodi do prace ako vynervovana (znudena) sediaca pri decku, lebo sa to tak patri. A k tym trom rokom - podla psychologov to nie je nijaky idealny vek na vstup do kolektivu, ale najvyssi cas. Idealny cas na vstup do kolektivu je medzi 18 - 24 mesiacom (isteze podla vyvoja dietata a postupne. Takze dieta na 8 hodin do jasli v 18 mesiacoch tym nie je myslene)

lienockaa
14. mar 2008

vroni, keby som mohla, tak tiež pracujem z domu..ja s mojou školou len tíško závidím tým, ktoré si môžu takto prilepšiť k rodičovskému príspevku, majú taký typ práce, že sa to dá..a na čiastočný by som išla tak od toho roka, tak by som si to ideálne predstavovala..🙂no ale všetko sa uvidí po narodení malého..