Používame cookies. Viac informácií tu. OK
nelca84
8. nov 2019

Tak si si hned aj odpovedala

lagata
8. nov 2019

Ja som myslela, ze diskusia bude o tom, ako prekonat strach zo soferovania 😂😂😂 ozaj neviem, co by si chcela pocut. Ked nemas VP a ani si ho robit nechces, tak si musis jednoducho hladat pracu, kde ho nevyzaduju. Neverim, ze je to nemozne

0silvia0
8. nov 2019

nemyslim si, ze v kazdom zamestnani vyzaduju VP. V mnohych staci, ked sa akokolvek dopravis na pracovisko a odpracujes si urceny pracovny cas. Tak hladaj zamestnanie bez potreby vodicaku, aku inu radu cakas?

anonym
autor
8. nov 2019

To bol len taký výkrik do tmy.

0silvia0
8. nov 2019

A ulavilo sa ti?

anonym
autor
8. nov 2019

Ani nie 😊
OK, vymažem to tu

tosomja
8. nov 2019

Nechapem, co ma byt v tejto diskusii take tajne, ze je anonymna a po dalsie...ani ja nemam vodicak, pracujem od 20.rokov, cize 13 rokov bez vodicaku a nikto odo mna tuto "vymozenost" ani nevyzadoval. Tak isto mam uz velku 9r dceru, s ktorou chodim aj vonku, aj po vyletoch a nikdy ma to neobmedzovalo.

0silvia0
8. nov 2019

nemusis nic mazat, preco?

0silvia0
8. nov 2019

Ja sice vodicak mam, aj soferujem, ale pracu s nutnostou soferovat by som nechcela...

zuzkavladko
8. nov 2019

Skus ten strach prekonat... Mala som ten isty problem. Vodicak som si robila v 33r lebo ma psota k tomu dohnala. Mali sme male dieta, kym som bola na materskej, tak som v nasom malom meste vsetko dokazala obehat peso, pripadne taxalom,ked manzel kvoli praci nemohol. Ale ked som sa mala vratit to roboty, tak som sa proste prekonala a urobila si ho. Ver ci nie, strasne si teraz tu volnost uzivam, ked sa /nas viem odviest kam chcem a nemusim sa spoliehat na druhych

fidka79
8. nov 2019

Premna nevyhnutnost,skratka nemozne ked bývaš na dedine a deti maju kruzky aj v meste,s manzom sme smenovi a aby sme stihali kruzky prácu aj výlety bez aut sa nepohneme

h2
8. nov 2019

Ahoj. Aj ja mám strach zo šoférovania. A vieš čo? Vodičák mám od 18, prvé vlastné auto od 29. Teraz mám 44, šoférujem denne, niekedy aj v práci. A ten strach mám stále. Hlavne, ak mám ísť niekam po tme, alebo niekam, kde to nepoznám, alebo kde je problém zaparkovať. Nijako sa to rokmi a praxou nelepší. Zase nie, že by som sa nejako triasla od strachu, keď mám ísť ráno do práce, ale neustále si uvedomujem, že auto je smrtiaca zbraň. V aute bývam napätá, nikdy som si šoférovanie neužívala. Keď nemusím, nešoférujem. Lenže musím. Tak to musím prekonať. Skús sa k tomu tiež postaviť takto, proste si skús povedať, že je to nevyhnutnosť.

canerko
8. nov 2019

Urobit vodicak bola ta najlepsia vec ktoru som pre seba mohla urobit.Byvam na dedine a bola to nutnost.Uz som nemohla kazdeho otravovat abi ma niekam odvezol.Bus isiel dva krat denne a ja som nemohla z surodeneckim kocikom dnu.Nehrozilo.Vedela som jazdit aj predtym aj som jazdila po cestach kde nebolo aut a policie.Ked som si spravila vodicak mala som neskutocny strach a po mesiaci a denodennej jazde vsetko preslo a teraz si jazdenie uzivam.

lagata
8. nov 2019

@h2 presne ako keby som moju mamu pocula 😂😂 ona je ten isty typ. Odsoferuje, ked musi, ale inak to neznasa 😄 Ja zase soferujem rada, uz je to pre mna automatika, dokazem si tu jazdu vychutnat a na svoje auto som aj celkom citliva 😂

saskia_98
9. nov 2019

Pozri ja som robila vodicak v 17, mesiac po tom co som spravila vodicak (alebo tak nejako) ma oco posadil do auta za volant ze šoferujes do Bulharska na dovolenku. Maš 2 navigovačky, tak sa staraj. A bolo to dobre. Naucila som sa nemat strach. A aj cim skor vodicak clovek urobi, tym lepsie. Moja kmotra robila teraz v 36tke a aj tak nesadne za volant a vsade ju musim ja alebo jej manzel vyvazat (podla toho kto z nas 2 ma čas). Ja si zas soferovanie uzivam a velmi. Je to nieco ako moja psychohygiena 😅 a na auto som celkom dost aj hakliva. Proste laska je moje autičko 😄

jankapepe
9. nov 2019

To je riadna hlúposť že všade sa vyžaduje vodičský. V žiadnej fabrike za pásom ho od teba nikto nechce......ani keď budeš robiť predavacku, casnicku,kuchárku, administratívu,pošta, banka za priehradou, upratovačku,krajcirku,masiarku,pekarku,cukrarku, učiteľku,vychovávateľky,skolnicku...........

Jedine zamestnanie kde je vodičský nevyhnutnosť je vodič z povolania, kuriér, obchodný zástupca a samozrejme riadiace pozície.......
Ak rubes týmto smerom tak sa s tým zmier a strach prekonaj!
Inak je fakt 90% pozícii kde ti je vodičák na tri veci.

katka0123
9. nov 2019

@h2 mozeme si potriast ruky. Ja ked som v hustejsej premavke, aj radio vypnem a plne sa sustredim na cestu. Ked zaparkujem doma, vzdy je to pocit ulavy. A vies co? Mozno sme lepsie soferky, v zmysle bezpecnosti. Ak nas porovnam s tymi, co soferuju s mobilom v ruke. Pre mna bolo robit si kondicky po 18 rokoch od vodicaku strasny stres. Prekonala som zivotnu fobiu a som za to na seba vnutorne strasne hrda. Chapem ludi, ktoro sa boja jazdit. Je to velmi stresujuci pocit. Auto je zbran. Ale aj obrovsky pomocnik. 🙂

lauritka
9. nov 2019

@jankapepe no ani na veducu poziciu v korporate ti auto netreba.pokial mas stabilnu pracu len v ofise a meetingy a "cally" s vedenim prebiehaju na mieste. Inak suhlasim.len zamestnania.ktore si naozaj vyzaduju obehavanie klientov.

jankapepe
9. nov 2019

@lauritka Tak nejak..... chcela som hlavne vypichnúť to, že nemať vodičský nie je dôvod nemať prácu. 🙂

anjelik999
9. nov 2019

Do 25ky som vzdy byvala v meste(od 19-25 dokonca v Ba kde naozaj nepotrebujses auto ked byvas v centre: som si myslela). Vodicak som spravila ked som mala 25, ale mala som strach. Potom sme sa prestahovali do dediny, kde som niekedy potrebovala, tak som uz bola vikendova vodicka 😎, ale parkovanie 0 bodov😩.. tak som cely cas bola v strese kde si najdem parkovanie...
Potom som v praci potrebovala soferovat, v Ba na dennej baze. V zaciatku to bol riadny stres, ale teraz som uz rada, a som pysna na seba ze som prekonala tu "traumu". Mas pohodlnejsi zivot, mozes ist sama na nakupy, nemusis nikoho prosit aby ta odprevadil atd... Da sa povedat ze si uz uzivam 🙂🙂
Vodici su trpezlivi, daju si pozor ked vidia "Z" na aute...
Drzim ti palce ☺

siska53
9. nov 2019

No. Ja mam 44r. Vodicak len teraz od juna. Nepotrebovala som ho zatial nikdy. Stale sa.len ucom, aj to malo.

0silvia0
9. nov 2019

@katka0123
@h2
Ja to pocitujem pri soferovani rovnako, ale ja by som to nenazvala strach, ale velky respekt. Viem, ze niekedy stotina sekundy rozhodne o mnohom...
Viem, ze by som tazko znasala, ak by sa mojou nepozornostou nieco niekomu stalo. Preto ked soferujem, snazim sa byt plne sustredena, oci na stopkach, v tejto vecernej tme zle viditelni chodci su velke riziko, takze u mna maximalny respekt...

h2
9. nov 2019

@katka0123 😂 Presne! S tým rádiom to mám úplne rovnako. Ja mám rádio zapnuté len na dlhých úsekoch mimo obce. A keď veziem syna, tak keď prídeme domov, zaparkujem pred bránou, vystúpime, odvediem ho domov a až potom idem zacúvať do dvora, nech mám na to kľud. 😁

Tu začni písať odpoveď...

Odošli

Nenašla si odpoveď na svoju otázku?Opýtaj sa vo fóre