Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Zamestnanec - áno či nie

kvetkos07
9. apr 2015

Ahoj kočky, na MK som už registrovaná, takže téma nebude na pobavenie alebo zahnanie nudy 😉 tiež neviem, či je to téma práve sem...
Mám 41, skoro 6 ročné dieťa, dobrého muža. CCa 14 rokov mám živnosť, pred pôrodom som svoje podnikateľské aktivity riadne skresala, keďže muž je pracovne riadne vyťažený, vedela som, že drvivá väčšina starostlivosti bude na mne. Keď mala malá 2,5 roka, začala som postupne nabiehať na prácu. Nebolo to nič moc, ale aj málo poteší. Potom som dostala veľmi dobrú pracovnú ponuku, ktorá však bola časovo obmedzená. Čas vypršal pred rokom a odvtedy sa to nejak se..e. Práca nejak neprichádza, resp. mám jej málo, bodlo by viac. Pred pár dňami mi kamoška zariadila pohovor v jednej firme, kde som nastúpila na pol úväzku. Platovo nič moc (beriem to aj tak, že som na začiatku, tak to nejak zatiaľ neriešim), kameň úrazu však je, že si absolútne neviem zvyknúť pracovať v kolektíve, cítim sa nenormálne obmedzená, akoby bez slobody. Ja som vždy pracovala buď doma, alebo som išla do firmy, kde som si urobila čo som mala a dovi.....bola som vždy pánom svojho času, nemusela som riešiť vyšetrenia, kaderníčku, dovolenku.....nič. Čas a prácu som si zorganizovala tak, aby bolo všetko ok. Musím povedať, že za tie roky som naozaj ani nepociťovala deficit kolektívu (nemám však problém vyjsť s ľuďmi), proste radšej pracujem sólo. A tak teraz riešim dilemu, či zostať alebo odísť. Na jednej strane mám rada svoju prácu, stály príjem aj keď malý nie je veru na zahodenie, tiež nechcem byť zbabelec a pláchnuť za pár dní, bez toho, aby som sa "zahryzla" a niečo vydržala....Na druhej strane mi chýba slobodné povolanie, aj keď to nie je med lízať, ale nenormálne mi chýba sloboda režírovať si svoju prácu sama (ako máme malú, tak mi to uľahčuje občas aj život - u nás nefungujú babky, dedkovia, tety,....malú si musím zaopatriť v prípade chorôb, prázdnin,...vždy sama). Asi si poklopete na čelo, že mať tak tvoje problémy 🙂 ale ak ste niektorá niečo podobné riešili, tak napíšte svoje dojmy 🙂

nair
9. apr 2015

Ja sa práve nachádzam vo veľmi podobnej situácii, akurát s tým rozdielom, že ešte nemám dieťa.. Od skončenia VŠ, teda cca 5 rokov, pracujem na živnosť. Bola som aj "zamestnancom", teda robila som dlhodobo v jednej firme, no vždy iba na živnosť, a keď som potrebovala voľno, vždy som si urobila svoju prácu, oznámila, že vtedy a vtedy som mimo, a išla som.. Teraz mi "hrozí" prvé ozajstné zamestnanie, a veľmi sa bojím toho, ako si zvyknem na pevnú pracovnú dobu, žiadanie o dovolenku a o návštevu lekára.. Nehovoriac o trojmesačnej skúšobnej dobe 😕 🙂 Pre normálnu prácu som sa rozhodla kvôli pomeru výkon - mzda.. Kvôli istote a pravidelnému príjmu.. A aj kvôli tomu, aby som mala konečne voľné večery a víkendy bez toho, aby som riešila prácu a myslela na prácu.. Chceli by sme dieťatko a nejak to nejde..
Takže, chcem to skúsiť, sama som zvedavá, ako to pôjde.. Tiež sa obávam kolektívu, aj keď vôbec nie som konfliktný typ, som skôr individualista a introvert, a predpokladám, že budem čoskoro v práci označená za namyslenú.. Ale určite chcem vytrvať dlhšie, myslím, že by si to mohla tiež skúsiť 😉

akramgad
9. apr 2015

ahoj a nedá sa dohodnúť že by s tú prácu robila ako potrebuješ ty?

nair
9. apr 2015

A ešte som zabudla, že máme s manželom spoločnú firmu, ktorej sa muž venuje popri riadnom zamestnaní, ja popri vlastnom slobodnom povolaní.. On firmu rieši aj cez prácu, aj večer.. ja som doteraz riešila jej celkový chod, papierovačky a záležitosti, ktoré bolo treba vybaviť cez deň.. Trošku sa obávam, ako to budeme stíhať, muža hektický život baví, mňa trochu menej 😉

sashka22
9. apr 2015

Este pocas strednej živnost, potom chvílu zahranicie- skor ako relax,nie pracovne, návrat na SVK, ozajstne zamestnanie a veru za rok som si nezvykla na taky ten "zamestnanecky" režim(bola to jednoducha praca, rano som vsetko porobila a do poobedia a fajrontu už hádám aj vlasy trhala z nicnerobenia), z roboty som dobrovolne odisla-to nebolo nic pře mna 🙂 teraz namiesto mna tam nastupila známa a ta si nevie vynachvalit...nuz, každému ine vyhovuje, ja potrebujem makat realne, zrejme si @kvetkos07 tiez viac naucena byt stále v pohybe, organizovat, tvořit, urob ako citis. Psych. pohoda je najdolezitejsia. Určíte sa vies vynajst! 🙂

kvetkos07
autor
9. apr 2015

@nair veď práve, že na tej jednej strane nechcem zmiznúť po pár dňoch s tým, že "nedá sa"..... ani nie som ten typ, že prvý problém, zrazím opätky a dovidenia práci česť. Ale desí ma, že zrazu musím niekoho žiadať aby som mohla ísť napríklad ku kaderníčke (viem, to je taký prízemný dôvod na voľno 🙂 ), a tak.
Ja viem vyjsť s ľuďmi, nie som konfliktná, ale tu sa mi to nedarí (prvé dni som nebola ani na wc, ani som sa nenapila, neurobila kafe,.... 😝 keď som si to doma uvedomila, tak som sa musela na sebe až zasmiať ako mi švitorí...)

@akramgad práveže nedá....bavili sme sa o tom hneď na prvom stretnutí, začal s tým on, že takto si prácu nepredstavuje a ja to rešpektujem...

zeriempizzu
9. apr 2015

@kvetkos07 mne pride ze moc na vyber nemas, ta o com toto? Bud prijem potrebujes a musis sa prisposobit, alebo ho nepotrebujes, a potom teda odporucam tomu dat aspon 2 mesiace.

bonaqa2013
9. apr 2015

Mňa niečo podobné tiež čaká. Pôjdem do práce po 10 rokoch MD a RD. Samozrejme, ak ma ešte krátko predtým nevykopnú. aj to je možné. Len ako ja vydržím sedieť na zadku 8 hodín - tak to je pre mňa nepredstaviteľné.

nair
9. apr 2015

@kvetkos07 Poznám.. Kozmetička už roky v stredu ráno, poobede chodím behať, cez deň popri pracovných vybavovačkách vybavím úrady, banky, nákupy, občas aj navarím, a aj tak stíham prácu.. a keď zostane čas, zbehnem na návštevu k rodičom.. Všetko má výhody aj nevýhody, ja som si nateraz vybrala. Prajem Ti správne rozhodnutie 😉

janickacrazy
10. apr 2015

@kvetkos07 Ved robíš len na pol úvazku, čiže 4 hodiny denne, takže podľa mna už tento samotný fakt je plus pre teba. Načo si potrebuješ brať voľno kvôli kaderníčke? Ved tam môžeš ísť po práci nie? Predpokladám, že dieťa chodí do školky, takže tam trávi viac času ako ty v práci, takže ty si zatiaľ môžeš vybaviť ostatné veci. Ja som pracovala 8 hodín denne plus 2 hodiny cesta hore dole do a z práce a pritom som mala doma 3 deti (najmladšie 3ročné) a manžel chodil na týždnovky. Vstávala som ráno o 4, aby som to všetko postíhala, z roboty behy do školky, potom na nákup, atd. Čo by som ja vtedy dala za prácu na polovičný úväzok, ale nedalo sa. Podľa mna si potrebuješ len zvyknúť na iný režim, skús tam vydržať pár mesiacov a uvidíš, ako bude.

kvetkos07
autor
10. apr 2015

@nair vďaka 🙂 je to presne aj o tom, aký je človek....ja proste tiež radšej fungujem sama....je to tak roky a za tie roky mi to nevadí, pretože som si našla svoj systém, ktorý funguje, no a teraz mám proste problém zaradiť sa 🙂
@janickacrazy nič v zlom, ale z tvojho príspevku cítim, že si si vybrala len to, že robím na 4 hodiny a ešte potrebujem voľno na kaderníčku 😉 Boli časy, keď som pracovala 14 hodín a celým svojim životom som behala ako splašená koza a to už nechcem (teda ak ma samozrejme život nepritlačí a bude to nevyhnutnosť). Pointa nie je vo voľne, práci, ľuďoch.....je v tom, ako si zvyknúť, že 4 pracovné hodiny ti režíruje niekto iný.....Možno som neprispôsobivá, možno ješitná, čo ja viem, ale po rokoch keď si všetko kočíruješ sama je to pre mňa naozaj problém. (dnes napríklad " urobíš to tak, že stlačíš F7 a zvykni si na to, lebo mi to všetci tak robíme" po mojej reakcii, že som to tých pár dní robila inak a som spokojná "ale my to tu robíme takto, tak bude dobré keď to aj ty budeš robiť tak" - výsledok je samozrejme rovnaký).
V každom prípade všetky ženy ako ty, majú môj obdiv.
@sashka22 Vďaka, to máš veľkú pravdu, čistá hlava je základ 🙂

janickacrazy
11. apr 2015

@kvetkos07 Tak možno si to zle pochopila, ale ja som ti len chcela ukázať aj výhody práce len na 4 hodiny, čiže podľa mna ti ostáva ešte dosť hodín cez den, kedy si to všetko ostatné môžeš organizovať sama, chápeš? Tak jasné, že človeku sa ťažko zvyká na to, že mu niekto iný niečo riadi, ked si bola predtým roky navyknutá, že si robíš všetko podľa seba, ale tak tie 4 hodky sa dajú hádam vydržať, nie?

Tu začni písať odpoveď...

Odošli