Vtieravé myšlienky / úzkosť / strach

@eliska13 ako to mam vysvetlit mojmu mužovi??? Lebo akonáhle mu nieco poviem tak hovori ze ho obvinujem za svoju chorobu a ze je on je príčina asi tak... Ja si nemyslim ze od je pôvodca ale myslim ze je velmi dobry spúšťač a vobec mi nie je oporou

@laska201 ano každého človeka občas prepadnú také myšlienky, ale je rozdiel občas, a keď to má človek denne a zaoberá sa tým, trápi sa pre to
Raz som čítala zaujímavý článok, že ak má človek také myšlienky skôr rano po prebudení, či skoro sa zobudí a viri mu to hlavou je to skôr depresia ráno býva serotonín najnižší podobne ako cez menzes, ak večer tak je skôr neurotik.
@momof3 ja si myslím, že si si toho naložila dosť 3 deti, malo spánku, firma, nepochopenie od muža či málo pochvaly, uznania a už to ide.Nepises ako to je dlho, ako dlho chodíš na terapie vyskúšala som všetko skupinovú terapiu, psychológ a ja, mne pomohli až AD, ale my sme mali takéto úzkosti aj v rodine babka, jej sestra....sme také divné povahy😀čo všetko riešia, vidia veci ustráchane negatívne pritom navonok by to nikto na mňa nepovedal som extrovert, za každú srandu, stále aktivity, ale v hlave chaos zmatok

@momof3 často za týmto je zlosť na niekoho, niečo....volá sa to, že obrátený hnev proti sebe.Skus porozmýšľať aké myšlienky Ti chodia hlavou či sa s mužom napr v duchu nehadas, či nie si osamelá pocit, že si na deti, domácnosť sama, neľutujes sa a pod....skús sa tešiť zo všetkého a určite buď každodenné prechádzky sama, beh, bicykel, cvičenie niečo kde sa sústredis a nemusíš odpovedať, chvíľu byť iba sama .....ak to máš denne či v takej intenzite, že Ťa to stresuje, hrča v krku, roztrasenost, tak si myslím, že lieky sú na mieste.
Neviem s tým mužom to by si mala rozobrať so psychológom, vieš niekedy aj ja som za všetko zlo vinila môjho muža a iný chlap by dávno zdupkal🙂
Nie som vyrovnaná s niektorými vecami, tiež podľa mňa mi nie je oporou, pritom ostatní povedia, že čo by som chcela, že všetko robí pre nás, .... skrátka moje predstavy a očakávania sú iné

@momof3 prosim ta len neries regresnu terapiu! Minule zivoty su tu akurát tak pre toho, kto na ne veri. Je to pochybna vetva psychologie. A tie rady typu: "urob co ti poviem a neber lieky" nepocuvaj. Je vela psychiatrov, ktori su zaroven psychoterapeuti a lieky su riesenie pri akutnych stavoch. Postupnost pri OCD aj pri panickej poruche-pokial su stavy naozaj vazne, obmedzujuce bezne fungovanie, je taka, ze najprv psychiater a nasledne pravidelna terapia u psychologa. Lieky neriesia pricinu, ale psychiku predsa riadia chcemicke procesy v mozgu a u teba pravdepodobne nastala nerovnovaha, ktoru treba riešiť. To, ze sa ti manzel postavil chrbtom je vazne, tym padom nemas nablízku oporu.

@momof3 Podľa mňa trpis samotoformnou poruchou.Sestra ňou trpí.Ked ide niekde autom tak hneď stresuje čo keď sa pokazi auto a predstavuje si to hneď že má v tom aute aj deti.No je to ťažké treba to liečiť lebo potom. Už ani z domu nevides.Maju to ľudia ktorí sa dlhodobo niečoho boja alebo sa s niečim nedokážu vyrovnať stále ich trápi nejaká vec no treba si najprv vyčistiť myseľ od toho pravého problému o ktorom. Možno ani neviete a nájsť pokoj alebo to môže súvisieť aj s nejakou chorobou,myslim tá samotoformna porucha

@momof3 ako to tvoj muz mysli ze vsetko sa toci okolo teba? Preco okolo teba? Ved mas 3 deti, firmu, domacnost. Ako sa moze vsetko tocit okolo teba?!
Uz som to v nejakej diskusii radila - ale ak si najdes videa od Ivanky Adamcovej, mozno ti pomozu pochopit podstatu zivota a nasmerovat ta tym spravnym smerom.

@0silvia0 myslel to tak ze stale sme riesili vzdy mna moju chorobu moje problemy , este aj firmu co mame je skor moja kym on je stale v úzadí. Povedal mi to asi tak ze uz by bol rad na nom, lebo doteraz to bolo 90/10. Ja teraz na počkanie nevyzdraviem a prave moje stavy sa zhoršili odkedy mi povedal ze si mysli ze tak ci tak skor ci neskor spácham samovraždu! Pritom to urobit nechcem ale odvtedy ako to povedal pytam sa co ak ma predsa pravdu a prenasledujú ma tieto strašidelne predstavy ako sa to stane. Neviem mu vysvetlit ako mi to ublížilo , on hovori ze to je jeho nazor a hadam za nazor sa nemozem hnevať. Ja uz fakt neviem ci som taka divná

@momof3 teda to boli ozaj drsne slova od chlapa ktory by mal lubit.alebo si myslel ze ked to povie takto hnusne tak sa schopis a hned tie myslienky proste das prec.ako trebars ked sa clovek nasere tak ty chces tak ja just to neurobim a nastvato to proste hned zrusim.tazko veru.

čo máš za manzela? to neni manžel .....hrôza s takým človekom žiť....

@momof3 mne keby manzel toto povedal, mozno by som sa citila zranena, sklamana, ale asi by ma to nakoplo dokazat mu, ze napriek zdravotnym problemom a aj psychickym problemom som vo vnutri silna zena. Poviem pravdu, vtierave myslienky kedysi napadli aj mne, aj mi obcas nejaka psychotina preleti hlavou, ale nikdy mi nenapadlo ze som psychicky chora. Mozno si len precitliveny clovek a tvoja hlava sa takto vysporiadava s niektorymi zalezitostami. Nie si vadna, to by bola vadna vacsina ludi, kazdy je vadny istym sposobom. Skus sa na zivot pozerat tak komplexne, ziskaj zivotny nadhlad a nesparaj sa v takych tych psychotinach ktore ti lietaju hlavou. Odhanaj ich, maj rada samu seba a skus ak sa ti da vsimat si viac manzela, lebo vnutorne trpi tak ako aj ty, mozno aj viac len inym sposobom. Citi sa prehliadany a nedoceneny, preto zo seba pusta tie jeho zranujuce slova, chce aby si sa citila rovnako zle ako on. Skuste zakopat vojnovu sekeru a ist zivotom ako partneri, nie ako nepriatelia

@0silvia0 mas 100% pravdu presne tak to citim. Ako keby si nas poznala.

@momof3 takto to byva vo viacerych partnerstvach, ked sa dvaja rozchadzaju v predstavach a nazoroch, zacinaju do seba rypat a zranovat sa a vzajomne sa odcudzovat. Skus s tym nieco urobit, lebo ked toto bude trvat dlho, uz to mozno nezlepite dokopy. Vrat muzovi jeho chlapsku dolezitost, lebo jeho chlapska jesitnost bude mat stale potrebu zranovat teba aby si citila ako sa citi on. Niekto musi urobit prvy krok a mudra zena najde vnutornu silu a urobi ho ako prva...

@0silvia0 mas pravdu. Chcem to skusit. Ale vnutri stale citim ako velmi som zlomená a zranená z jeho slov. Neviem ci mu nedokážem odpustiť alebo tam hra rolu aj to ze verim ze to co povie je pravda. Ako keby som to prijala za svoje a ked to povedal tak sa to stane, ked povedal ze som mu zničila zivot tak to je pravda a potom mam obrovsku vinu na pleciach, ked povie ze sa zabijem tak sa bojim co ak ma naozaj pravdu len sa bojim si to priznať...

@momof3 OCD mozu byt len opakujuce sa vtierave myslienky..

čo je to za život s takým mužom? ma to nejaký zmysel? sa nečudujem tvojim stavom.....ja by som odišla skoncila také manželstvo

@tinka144 nevies o nom nic len par zranujucich viet co mi povedal. Mame 3 deti, je výborný manžel co sa týka starostlivosti o domácnost rodinu, vie zarobiť peniaze, postarať sa o dom záhradu, vobec nepije nefajčí nepozerá za babami aj ked sme sex nemali uz asi 3 mesiace... Ja ho mam rada a viem zas ze on to mal so mnou tiez tazke - pocas celeho nasho vzťahu ked som ja bola psychicky mimo, robila som kadejake blbosti (pred 13 rokmi som na tom bola este horsie)... Takze ti nie je len tak ze ty by si od neho odisla...

@momof3 ok človek si robí obraz z toho čo píšeš....ja osobne si neviem predstaviť ako také manželstvo môže fungovať ....lebo to neni len o peniazoch a povinnostiach.....prajem veľa síl teda.

@momof3 napis svojmu muzovi teda aspon list. Ze si uvedomujes ze je to takto tazke ale ze chces na tom pracovat. Napis mu , ze si cenis ze zostal (aj napriek blbostiam ktore si povyvadzala ako vravis predtym). Neviem co to bolo (v minulosti co si porobila) ale mozno aj on potrebuje uznanie ze napriek tomu neusiel.
Nevies identifikovat kedy Ti tieto stavy zacali? Mozu byt dosledkom prezitej traumatizujucej situacie, tazkeho obdobia kedy si Svoje pocity v sebe potlacala. Moj tatino takto skoncil na liekoch (ktore mu ale pomohli) kvoli svojej profesii kde prezil vela stresovych situacii. Bol namesacny ,mal myslienky na samovrazdu. Prejavilo sa to ale cca po 20rokoch ked zacal starnut a ostal na dochodku. Plus pridali sa zdrav.problemy a uz to islo. Viem ze by chcel aby ho mama polutovala (stale dookola opakuje aky ma tlak,tep ako nemoze to alebo hento) ale viem ze keby to zacala robit, nic ine by naozaj neriesili len jeho choroby. Niekedy mat pri sebe osobu ktora Ti dovoli sa stale "v tom paprat ako Ti je" moze byt kontraproduktivne lebo Ti dovoli stale o tom uvazovat a umocnovat tie negativne myslieky. Mozno preto je postoj Tvojho manzela taky.

@romiada ano chapem co chces povedat, moze to tak byt... Stale premýšľam o tom kedy to mohlo zacat, ja som mala celkom tazke detstvo rozvod rodicov pokus o únos (mna), neskor pokus o zneužitie jedným chalanom, ako dieta som sa strasne zajakavala, od mala moja mama spomina ze som si Buchala hlavu o stenu ked som nieco nedostala... Neviem presne co bol spúšťač ale uz ako dieta som bola strasne precitlivelá , rozplakala som sa (mam to dones) ked sa stalo nejake nešťastie nehoda smrt pri porode a videla som to v telke, ja sa s tym hned zosobnim ako keby sa to stalo mne... Do toho smrt brata samovražda, obesil sa na mojim opasku... Bolo toho velmi vela ale jednoducho sa ma strasne dotýkajú aj veci ktore sa bežných ludi nedotýkajú, ludia hovoria aka som empatická ale mna to ničí.

@momof3 a neuvazovala si aj nad inym riesenim
(ako psycholog) menej klasickym, napr.regresna terapia. Neviem nakolko tymto veciam veris ale clovek ak si chce pomoct tak hlada vsetky mozne cesty. Vsetci sa starame o telo, hmotny svet a dusa je niekde v uzadi.

@momof3 skrátka si taká si citlivá a stalo sa To veľa zlých veci.Aj ja som od malička viac uzkostliva niektorí ľudia majú tú uzkostlivost viac v sebe a všetko si viac pripúšťajú.a potom stačí škrtnúť zápalnou a prídu obavy, strach o seba, deti, čo, keď muž zomrie zostanem sama.
Myslím, že vplyvom toho všetkého máš znížený serotonín a potom prídu tieto stavy.U niekoho pominú ľahko u niekoho pomôže až psychológ psychiater lieky...nie som veštica neviem koľko chodíš k psychológovi ako žiješ, ale niekedy nie je iba možnosť iba naozaj ten rozbúrený mozog a nervy ukľudniť antidepresivami.Teraz po slovách muža si pripadas ako balvan, ktorý mu je na príťaž.tieto slová skús prekusnut nevyčíta vieš on nevie ako sa cítiš chlapi majú tú psychiku inú neboja sa tak o deti, nemajú toľko veci v hlave nie su tak ovplyvnený menzesom hormonmi....
Možno aj on trpi, ale iným spôsobom....ak máš denne trpieť zlými myšlienkami obavami čo ak ... Išla by som na lieky.Ja ich beriem a je to iný život skratka som chodila na terapie dlhodobo nič nepomohlo.Nie je to liek na ukľudnenie iba som tiež prežila veľa zlého pre mňa stresujúceho autonehoda.... ostatné ani nepíšem a začala som byť uzkostliva len u mňa to prešlo až do depresie začala som si namyslat myšlienkami, že nič som nedosiahla, všetci všetko lepšie zvladaju, placlivost, nechutilo mi jesť....ono to ide všetko ruka v ruke, keď už je toho veľa a toho serotonínu malo príde taký stav únava, človek vlastne nevie čo chce ktorou cestou sa vybrať.
Lieky nie sú hanba.Muz by mal zájsť s tebou k psychologičke.Si silná žena máš 3 deti, domácnosť, firmu len potrebuješ trocha nakopnúť drž sa!

@momof3 a na regresku, homeopatiká a iné veci zabudni za tie roky som prestudovala x kníh, článkov robí to serotonín a ten zvýšias športom, tým čo Ťa baví, oddychom, ale niekedy je toho tak málo, že len naozaj chemia ako pri cukrovke
Tiež som príliš empatická stačí mi niečo zle vidieť v TV, je mi ľúto starých ludi, utrpenia snaž sa myslieť iba pozitívne aj, keď viem, že to nejde.

@momof3 a tvoja veta som empatická a to ma ničí to som celá ja🙂chcela by som byť rázna, nad ničím príliš nerozmýšľal, neprekrucat všetko z každej strany a brať život ako ide.A to, že bratovi sa také niečo stalo v žiadnom prípade neznamená, že aj tebe sa stane!ty máš iný život detí zodpovednosť za ne, len asi to máš tiež v rodine to prežívanie pocity máš niekde posunute

@eliska13 a ty mas teda vyslovene nejaku diagnózu ? Ako dlho sa liečiš? Berieš nejake lieky?

mám pocit akoby si hľadala diagnózu. pocit zaškatuľkovať sa do diagnózu a brať lieky. z toho všetkého čo si popisala je všetko len v tvojej hlave a v tebe. viem o čom hovorím ....mám tetaniu ....a nepomohli lieky ale upratat si svoju hlavu....vyhodiť negatívne veci a ľudí zo svojho života....mať oporu....mne pomohol a pomáha manžel....dlhé roky ma vyťahoval z depresii.....a hlavne miloval a za každých okolností stál pri mne....ak by mne vravel manžel negatívne veci zrútila by som sa.....stačí si v živote upratat a všetko sa zlepší....netreba hladat diagnózu a brať oblbovaky

@momof3 úzkostnu poruchu, po autonehode som mala pár x panicky záchvat beriem antidepresíva 20 mg Seroxatu, moja babka tiež brala lieky až po prechode to na ňu prislo
psychologička povedala, že jednoducho sme taky naturel, ktorý vykoľaji veľký stres tehotenstvo,zmena práce...pozná má 10 r prešla so mnou všetkým možným, ale prvý x som ju vyhľadala, keď na mňa prišli po autonehode úzkostné pocity strach najprv sme to riešili terapiou, ale potom sama povedala, že mám ísť k psychiatricke
@tinka144 tetaniu s týmto by som neporovnavala

@momof3
@tinka144
ženy, vžili ste sa niekedy do svojich partnerov? Viete, aké to musí byť ťažké vyťahovať niekoho roky z depresií a riešiť hlavu niekoho iného? Toto musí dotyčného veľmi vyciciavať z energie a potom tebe @momof3 povie manžel škaredé slová, ktoré si až príliš berieš za svoje. Možno už je tak na dne, že už fakt nevládze. Predstavte si, že žijete s niekým, ktorý stále potrebuje povzbudzovať, súcitiť, chápať... veď keby som toto denno-denne robila, ja by som bola hotová. Človek nemôže len prijímať, musí aj dávať. Kde jeden len prijíma a nereflektuje na potreby toho druhého, tam zákonite vznikne vákuum a psychická vyčerpanosť. Vo vzťahu musí byť rovnováha.
Ja som tiež citlivka, prehnane epatická, celý život som sa cítila, že som vystúpila na zlej planéte, že určite patrím niekam inam a mala som pocit, že mi tu nikto nerozumie... za tie roky som sa jedno naučila. Nikto, fakt nikto iný vám neposkytne vnútorné šťastie, vnútornú spokojnosť, nikto vás neurobí šťastnou, len vy samé... ak vy budete vnútorne šťastné a spokojné, vaše okolie to bude cítiť. Ja som dlhé roky hľadala, čítala, nachádzala tú správnu cestu pre život, človek musí pochopiť, že tento každodenný život sú jednotlivé prekážky, ktoré treba zdolať. To, ako ich zdoláme, podľa toho porastie alebo neporastie naša ľudská duša. Netreba sa ľutovať a ponárať do negatívnych záležitostí a piplať sa v tom, treba sa naučiť odfiltrovávať niektoré veci a hľadať si veci, ktoré nás posilnia, aby sme mohli ísť ďalej. K životu treba nadhľad, vážiť si to, čo máme, všímať si to krásne a nie rýpať sa v negatívnych myšlienkach. Urobiť si vedome pekný deň, vedome si ho užívať, tešiť sa z maličkostí...