Mala som inú predstavu o živote?
Prosím admina nemeniť názov🙏
Inšpirovala ma tu jedna dnešná diskusia...
Dievčatá, aká bola vaša predstava o živote? Veľakrát som si prečítala/vypočula, že sami sme zdrojom svojho šťastia, sami si môžeme za veci, ktoré sa nám v živote stali... Ale je to naozaj tak? Ja mám tesne pred päťdesiatkou, už mám čo-to za sebou a áno, aj ja som mala iné predstavy o živote. Takisto aj moje kamarátky, blízki ľudia...
Jednej sa narodilo postihnuté dieťa, poškodenie pri pôrode...bojuje už roky.
Druhá je vdova, tesne po štyridsiatke.
Ďalšia odišla od muža, psychopata, toľko ju magoril, manipuloval, roky jej trvalo, dokedy jej to docvaklo...
Ďalšej zomreli rodičia, nemá pomoc, podporu od najbližších...
Ďalšie dve rozvedené, problémy s peniazmi, deťmi...
Ja som otehotnela po štyridsiatke, prvé decká už odrastené, a zase som musela vojsť do toho istého kolotoča plienok, uspávania...
Tiež som si to inak predstavovala... Ale nesťažujem sa, z tohoto všetkého mne sa stala ta najpozitívnejšie vec😉
Veľakrát tu čítam, ako sú ženy úspešne, šťastné, ako si zariadili, tak majú...je to naozaj tak?
Alebo je to všetko len na povrchu a keď človek ide do hĺbky, úprimne sa zaujíma, porozpráva, zrazu povyskakuju aj tajomstvá, bolesti, zrady a zrazu je z idylickeho partnerstva, rodinky, detí, len pozlátko, ktoré vnútri skrýva presný opak, ako sa prezentuje?
Čím som staršia, tým viac si vážim úprimnosť a otvorenosť už si nepripadam ako tá, ktorá má jediná problémy, starosti a všetci ostatní si žijú ako vo vaticke...
@anonym_autor názvy mení AI
Mala som úplne inú predstavu o živote. Bola som mladá, myslím, že pekná, obľúbená, o nápadníkov som núdzu nemala. Bola som zdravá, zasnúbená, budovali sme si svoj domov, kúpili sme si psíka, pripravovali sa na spoločný život. Predstavovala som si, že v mojom veku budeme pekne žiť vo svojom domčeku, my v láske, s aspoň dvomi deťmi a labradorom. Človek mieni...
Naozaj si MUSELA vbehnúť do toho kolotoča plienok? Otehotnela si zázrakom? To je vec, ktorá sa dali riešiť aj pred aj po, zrovna v tvojom prípade, aspoň teda v tom tehotestve, naozaj sedí, že každý si je strojcom svojho šťastia...
@anonym_autor No ja som mala otrasné detstvo. Moja mama mala problémy v manželstve presne také ako popisuješ. Ale vedela som že jediné čo mi môže pomôcť je začať na sebe pracovať a vybrať si najlepšieho muža akého môžem. Dlho som bojovala s PTSD a mala som nedôveru voči ľuďom, ale na terapii sa mi podarilo a darí sa mi s tým bojovať. Povedala by som že mi je dobre, nič mi nechýba. Našťastie žiadne choroby v rodine nemáme, takže v tomto asi máme šťastie, manžel mal naopak úžasné detstvo a mám pocit, že je najšťastnejší človek akého poznám. Všetko sa mu darí. Občas mu závidím, ale hovorím si, že sme jedno telo - jedna domácnosť. Takže neviem
Niektoré veci vieš vo svojom živote ovplyvniť a naplánovať, napr tehotenstvo určite áno 😃😃😃
Naozaj si MUSELA vbehnúť do toho kolotoča plienok? Otehotnela si zázrakom? To je vec, ktorá sa dali riešiť aj pred aj po, zrovna v tvojom prípade, aspoň teda v tom tehotestve, naozaj sedí, že každý si je strojcom svojho šťastia...
@anonym_ac4753 nehody sa stávajú. A ako to riešiť po? Akože si zabiť vlastné dieťa? Preboha dúfam že ty nemáš deti.
Naozaj si MUSELA vbehnúť do toho kolotoča plienok? Otehotnela si zázrakom? To je vec, ktorá sa dali riešiť aj pred aj po, zrovna v tvojom prípade, aspoň teda v tom tehotestve, naozaj sedí, že každý si je strojcom svojho šťastia...
@anonym_ac4753 presne toto som čakala... Vieš, žiadna antika nie je 100 percentna... Áno, jedno z riešení je aj potrat... Ale na ten by som nešla... Pre niečo sa nám dieťatko malo narodiť... A šla som do rizika napriek hroziacemu downovmu syndrómu... Dieťatko je zdravé...
Ale vôbec nechcem, aby sa táto téma zvrhla na to, v akom veku a koľko detí mať... Niekto má päť detí a zvláda to, niekto má jedno a nezvlada... niekto v dvadsiatke, niekto v styridsiatke.
Ale o inom som chcela, ako som vyššie napísala ...
@anonym_ac4753 nehody sa stávajú. A ako to riešiť po? Akože si zabiť vlastné dieťa? Preboha dúfam že ty nemáš deti.
@anonym_400583 Adopcia napríklad? Ja by som osobne nedokázala ani jednu z týchto vecí, ale možnosti sú, keby naozaj veľmi veľmi nechcela... a chrániť sa dá vždy lepšie, napríklad kombináciou metód
99% ludi zije zivot - v zmysle - aj starosti aj radosti, to jednoducho k zivotu patri. Nech uz sme si robili akekolvek plany, aj ked osud zamiesal karty, dolezite je sa fokusovat na to pekne co nam v zivote ostalo - a to verim, ze kazdy si nieco take najde. Nema vyznam analyzovat minulost, alebo preco sa nam stalo to a to. Dolezite je "otocit plachty tam, kde vietor fuka", inymi slovami, prisposobit sa zivotu a hladat v nom nove cesticky a pekne veci...
Ale tiez som z tych, ktorí mali krasne predstavy a tuzby, vytvorene z bolesti z detstva, v snahe vybudovat si krasnu a zdravu vlastnu rodinu, mala som tie najlepsie predpoklady, charakter, inteligenciu, sikovnost, dobre srdce, aj som dobre vyzerala, nemala som nudzu o muzov, ale zivot to zariadil inak, dnes mam tazku diagnozu, ziadneho partnera ani rodinu, zijem sama, ale nasla som si cesticky ktore naplnaju moju dusu,...hoci nie tak velmi ako by naplnala vlastna rodina, ale aj tak som za to vdacna.
@anonym_ac4753 presne toto som čakala... Vieš, žiadna antika nie je 100 percentna... Áno, jedno z riešení je aj potrat... Ale na ten by som nešla... Pre niečo sa nám dieťatko malo narodiť... A šla som do rizika napriek hroziacemu downovmu syndrómu... Dieťatko je zdravé...
Ale vôbec nechcem, aby sa táto téma zvrhla na to, v akom veku a koľko detí mať... Niekto má päť detí a zvláda to, niekto má jedno a nezvlada... niekto v dvadsiatke, niekto v styridsiatke.
Ale o inom som chcela, ako som vyššie napísala ...
@anonym_autor môj komentár vôbec nesmeroval ku tomu koľko a v akom veku mať deti a ani to nebolo myslené negatívne, len mi to prišlo trochu ironické v porovnaní s niektorými vecami, ktoré si vymenovala, že toto je naozaj tá jedna vec, v ktorej si si strojcom svojho šťastia a máš tak, ako si si zariadila... aj keď si si to možno tak nepredstavovala, ale situácii si sa prispôsobila a zariadila...
Treba pracovať na sebe a život bude hneď krajší
A je jedno či dieťa po 40
Ci temnota z minulosti
Ci rozvod
Peniaze
Alebo či si z pásma Gazy
A veľa ľudí to nezažije a prečo by aj malo
Každý ma iný,zivot,ine podmienky,iny svoj svet
🙂
Ja ta chápem z súhlasím s tebou. Som o hodne staršia od teba a môžem skonštatovať to isté. O svojich rôznych známych by som vedela rozprávat. Každá/ý ma nejaké trápenie. Čím starší, tým je toho trápenia viac. Je to individuálne, ako berie človek svoje trapenie. Niekto to nemôže prežiť, iný hodí za hlavu a veľa si z toho nerobí. Preto sú ľudia menej či viac šťastní, či utrápení. A to, čo tu čítaš o dokonalých rodinách a vzťahoch, ber s rezervou.
Treba pracovať na sebe a život bude hneď krajší
A je jedno či dieťa po 40
Ci temnota z minulosti
Ci rozvod
Peniaze
Alebo či si z pásma Gazy
A veľa ľudí to nezažije a prečo by aj malo
Každý ma iný,zivot,ine podmienky,iny svoj svet
🙂
@anonym_autor niektore veci zmenit nevieme
@anonym_489063 ano pracujem na sebe a bum, zomre mi clen rodiny ked sa ako tak pozviecham zomrie mi necakane dalsi...ako mam potom do riti na sebe pracovat? z jedneho dna padnem do druheho to su take formalne recicky toto
Ja ta chápem z súhlasím s tebou. Som o hodne staršia od teba a môžem skonštatovať to isté. O svojich rôznych známych by som vedela rozprávat. Každá/ý ma nejaké trápenie. Čím starší, tým je toho trápenia viac. Je to individuálne, ako berie človek svoje trapenie. Niekto to nemôže prežiť, iný hodí za hlavu a veľa si z toho nerobí. Preto sú ľudia menej či viac šťastní, či utrápení. A to, čo tu čítaš o dokonalých rodinách a vzťahoch, ber s rezervou.
@anonym_76d0f9 z okolia poznám toľko príbehov, že by som naozaj mohla romány písať ...
Samozrejme, že sa dejú aj veci, ktoré k životu patria, ako choroby, či odchod blízkych, ale inak to ide v mojom živote zatiaľ relatívne hladko a podarilo sa mi dosiahnuť ciele, ktoré som si dala... no uvedomujem si, že to nie je samozrejmosť a veľa vecí sa dokáže zmeniť v priebehu sekundy
@anonym_autor môj komentár vôbec nesmeroval ku tomu koľko a v akom veku mať deti a ani to nebolo myslené negatívne, len mi to prišlo trochu ironické v porovnaní s niektorými vecami, ktoré si vymenovala, že toto je naozaj tá jedna vec, v ktorej si si strojcom svojho šťastia a máš tak, ako si si zariadila... aj keď si si to možno tak nepredstavovala, ale situácii si sa prispôsobila a zariadila...
@anonym_ac4753 veď práve preto som aj napísala, že to, čo sa mne stalo, je ešte medzi vsetkym najpozitívnejšie... A to sme si predtým taktiež všeličím prešli a prechádzame, len sa nechcem veľa rozpisovať...
Len mi tak ide po rozume, ako sa s týmto vysporiadavajú mladí ľudia, ktorí majú pretlak informácií, idyliek z instagramu, porovnávania s nereálnym svetom...
Ja som, chvalabohu, zatiaľ všetko, čo mi prišlo do života, zobrala ako vec, s ktorou sa treba popasovať, nerucat sa, otvoriť sa, niekedy aj prijať pomoc... Veľakrát to bolo a je ťažké...
Fungujú aj mladí takto? Asi je to individuálne....
Svet sa zmenil, my sme vyrastali inak, naše deti inak, ďalšia generácia bude inak....
@anonym_autor niektore veci zmenit nevieme
@anonym_489063 ano pracujem na sebe a bum, zomre mi clen rodiny ked sa ako tak pozviecham zomrie mi necakane dalsi...ako mam potom do riti na sebe pracovat? z jedneho dna padnem do druheho to su take formalne recicky toto
@anonym_dc8ca0 a to sa vylučuje?nevylucuje
Práveže to je najväčší motor v tom zlom a ťažkom prehodnocovat ,pracovať na sebe a so sebou
(Aj ja som zažila tolko úmrtí
Zomrel otec, potratila zo stresu,mama, babka atd.atd)
Formalita len pre toho kto chce ostať tam kde je vnútorne
Treba pracovať na sebe a život bude hneď krajší
A je jedno či dieťa po 40
Ci temnota z minulosti
Ci rozvod
Peniaze
Alebo či si z pásma Gazy
A veľa ľudí to nezažije a prečo by aj malo
Každý ma iný,zivot,ine podmienky,iny svoj svet
🙂
@anonym_489063 niekedy sa naozaj nedá... Ak má niekto ťažko postihnuté dieťa, stará sa 24/7, melie z posledného, muž zdrhol, rodičia nežijú alebo nemajú záujem, nie sú peniaze...ťažko sa pracuje na sebe, keď ledva prežívas... Áno sú aj ústavy, ale tie, na ktoré by človek zarobil štandardnou pracou, ak by pracoval, sú častokrát pod ľudskou úrovňou a nemáš odvahu tam to dieťa dať...
A je tak strašne veľa situácii, kedy sa naozaj nedá, lebo tí ľudia ledva prežívajú, či už fyzicky, psychicky, emočne, finančne...
Všetci títo majú môj obdiv🙏
@anonym_autor Tak veci ako postihnute dieta, necakana smrt partnera, nehoda, ktoru si nezavinila, vojna v state, v ktorom zijes...to proste nezariadis, moze sa to stat komukolvek. A kazdy, komu sa to nestalo, by mal byt denno-denne vdacny a nie sa citit ako majster sveta.
Ja mam od vysokej skoly chronicke zdravotne problemy, s ktorymi je to niekedy velmi tazke pre mna aj okolie. To som si urcite pre seba nepredstavovala. Na druhej strane muza mam lepsieho, nez som si kedy predstavovala, takze nieco dopadlo horsie, nieco lepsie. V globale je ale moj doterajsi zivot taky, ze som zan vdacna.
Poznam ludi, co nikdy nemuseli riesit nic tazsie, ale je ich malo. A prave v obdobi, ked som bola na dne, som zistila, ze je ich este menej, ako som si myslela. Ked mi bolo naozaj zle a netajila som sa tym, tak zrazu sa mi kadekto zacal priznavat, co vsetko prezil alebo preziva on. Ludia, do ktorych by som to nikdy nepovedala.
@anonym_489063 niekedy sa naozaj nedá... Ak má niekto ťažko postihnuté dieťa, stará sa 24/7, melie z posledného, muž zdrhol, rodičia nežijú alebo nemajú záujem, nie sú peniaze...ťažko sa pracuje na sebe, keď ledva prežívas... Áno sú aj ústavy, ale tie, na ktoré by človek zarobil štandardnou pracou, ak by pracoval, sú častokrát pod ľudskou úrovňou a nemáš odvahu tam to dieťa dať...
A je tak strašne veľa situácii, kedy sa naozaj nedá, lebo tí ľudia ledva prežívajú, či už fyzicky, psychicky, emočne, finančne...
Všetci títo majú môj obdiv🙏
@anonym_autor ja som nepísala, že život bude prenadherny
Ale krajší určite
@anonym_autor Tak veci ako postihnute dieta, necakana smrt partnera, nehoda, ktoru si nezavinila, vojna v state, v ktorom zijes...to proste nezariadis, moze sa to stat komukolvek. A kazdy, komu sa to nestalo, by mal byt denno-denne vdacny a nie sa citit ako majster sveta.
Ja mam od vysokej skoly chronicke zdravotne problemy, s ktorymi je to niekedy velmi tazke pre mna aj okolie. To som si urcite pre seba nepredstavovala. Na druhej strane muza mam lepsieho, nez som si kedy predstavovala, takze nieco dopadlo horsie, nieco lepsie. V globale je ale moj doterajsi zivot taky, ze som zan vdacna.
Poznam ludi, co nikdy nemuseli riesit nic tazsie, ale je ich malo. A prave v obdobi, ked som bola na dne, som zistila, ze je ich este menej, ako som si myslela. Ked mi bolo naozaj zle a netajila som sa tym, tak zrazu sa mi kadekto zacal priznavat, co vsetko prezil alebo preziva on. Ludia, do ktorych by som to nikdy nepovedala.
@marianarem presne tak, keď sa ľudia otvoria, zrazu to pozlátko padá....
A ty zistíš, že tvoja predstava je úplne skreslená...
Lebo oni hrali svoju hru...alebo sa možno bali, čo povedia susedia (to je také slovenské 🤷)
Nie, takto som si svoj život nepredstavovala - hlavne to, že budem mať zťp dieťa od muža, s ktorým som nemala ani náhodou skončiť (čo viem až teraz, žiaľ...), žiadnu podporu od rodiny, ktorá sa až do problémov tvárila ako naj na svete. Ale som tu, žijem, dieťa nie je neverbálny ležiak s totálne beznádejnými vyhliadkami do budúcna, zatiaľ som relatívne zdravá, milujem život, mám skvelých priateľov, 35r, som zabezpečená, a ktovie, možno raz príde aj na životného partnera a s dieťaťom to bude možno lepšie a lepšie - resp. lepšie, než sa ukazuje teraz 🙂 Ale nie, takto som si to nepredstavovala.
99% ludi zije zivot - v zmysle - aj starosti aj radosti, to jednoducho k zivotu patri. Nech uz sme si robili akekolvek plany, aj ked osud zamiesal karty, dolezite je sa fokusovat na to pekne co nam v zivote ostalo - a to verim, ze kazdy si nieco take najde. Nema vyznam analyzovat minulost, alebo preco sa nam stalo to a to. Dolezite je "otocit plachty tam, kde vietor fuka", inymi slovami, prisposobit sa zivotu a hladat v nom nove cesticky a pekne veci...
Ale tiez som z tych, ktorí mali krasne predstavy a tuzby, vytvorene z bolesti z detstva, v snahe vybudovat si krasnu a zdravu vlastnu rodinu, mala som tie najlepsie predpoklady, charakter, inteligenciu, sikovnost, dobre srdce, aj som dobre vyzerala, nemala som nudzu o muzov, ale zivot to zariadil inak, dnes mam tazku diagnozu, ziadneho partnera ani rodinu, zijem sama, ale nasla som si cesticky ktore naplnaju moju dusu,...hoci nie tak velmi ako by naplnala vlastna rodina, ale aj tak som za to vdacna.
@anonym_23fe09 krásne napísané, môj obdiv, 🙏
@marianarem presne tak, keď sa ľudia otvoria, zrazu to pozlátko padá....
A ty zistíš, že tvoja predstava je úplne skreslená...
Lebo oni hrali svoju hru...alebo sa možno bali, čo povedia susedia (to je také slovenské 🤷)
@anonym_autor No ja mam pocit, ze mnohi ludia sa hanbia a myslia si, ze su so svojim trapenim jedini a je to nejake ich zlyhanie. Mne sa zacali priznavat, ked som bola hospitalizovana na psychiatrii. A naozaj ich bolo dost. Vtedy mi to az prislo luto, kolko ludi si nechava veci pre seba a otvoria sa vlastne az psychiatrickemu pacientovi. Hovorila som si, ze o co by tu mohlo byt lepsie, keby sme aspon tie svoje veci zdielali.
Naozaj si MUSELA vbehnúť do toho kolotoča plienok? Otehotnela si zázrakom? To je vec, ktorá sa dali riešiť aj pred aj po, zrovna v tvojom prípade, aspoň teda v tom tehotestve, naozaj sedí, že každý si je strojcom svojho šťastia...
@anonym_ac4753 Na MK sa tomu hovori, ze "zostala tehotna".
Z nejakého zvláštneho dôvodu sa toto stále opakuje, vždy zlyhala ochrana.
Je úplne jedno či to bol úplne prvý sex, deravý kondóm, prerušovaný sex a pod.
Asi som posledná ktorá mala sex ibs s chlapom s ktorým som si chcela založiť rodinu.
@anonym_autor Ahoj, podla mna je to take diskutabilne ozaj. Nie vzdy je to podla mna tak, ze kazdy si spravi tak ako potom ma, alebo si zariadi a tak ma. Myslim si,ze na nieco to plati a na nieco nie. Vies si zariadit to, aby si sa v zivote posuvala povedzme, ak je o to zaujem. Vies ovplyvnit seba a svoje myslienky/nastavenie. Co nevies ovplyvnit je tebe blizke okolie, na ktorom ti zalezi a nikdy nevies kedy a co sa moze prihodit. Nemozes tak celkom ovplyvnit zdravie. Z urcitej casti ano- strava, cvicenie, nefajcis, nepijes, atd., ale neovplyvnis napr. urazy, clovek nevie kedy sa nedajboh smykne a ostane so zlomeninou alebo nieco horsie co uz vyzaduje zakrok a tym padom povedzme dlhodobu pn-ku a tym padom vypadok z prace, atd. Proste su veci, ktore si mozeme zariadit a su okolnosti, ktore neovplyvnime a mozu mat negativny dopad na to co sme si zariadili. Takze ano ciastocne so zenami tu a ich vyrokom, ze "ake si kto spravi take ma" suhlasim, ale tak na 50%...zvysok je neovplyvnitelny. Pretoze kolko krat tu bola zena, ktora pisala akoby nikdy nepovedala,ze zrovna ona napise,ze ju muz podviedol...pritom tomu nic nenasvedcovalo, doma mu nic nechybalo...Ani toto neovplyvnite, pretoze ten muz mal skratka v hlave skrat, pardon skor tam nizsie, nie v hlave...a zapacilo sa mu to. Nie, nie je to vzdy tak, ze vzdy za to mozu dvaja - toto je fakt blbost. Za prepinak polovicky ozaj ta druha strana nemoze, alebo chvilkovy osial...
Cize toto je dalsia vec, ktoru si mozes chciet spravit ako chces, ale vysledok je 50/50...nie ako si to spravis🤷♀️
Ja mam partnera, sme spolu uz viac rokov a beriem to tak, ze sme spolu, je to fajn, doplname sa, citime sa spolu dobre, mame zazitky atd...ale nikde nie je napisane,ze s nim budem do smrti. Ano, je to prianie, aby sme ostali spolu navzdy a aby nam to klapalo dalsie roky tak ako uz dlho...no neberiem to tak,ze ako si to spravim tak mam, kebyze sa spolieham na toto, neskor raz by som mohla byt o to viac sklamana, ako tu vidim neraz nejeden prispevok od zien co takto zial dopadli.
Takze na zaver, ano su veci, ktore mozes spravit tak ako chces a tak aj mas, ale su veci, ktore ti to moze zmarit, narusit, ktore zial neovplyvnis inak ani keby si chcela...To je moj nazor🙂
Z nejakého zvláštneho dôvodu sa toto stále opakuje, vždy zlyhala ochrana.
Je úplne jedno či to bol úplne prvý sex, deravý kondóm, prerušovaný sex a pod.
Asi som posledná ktorá mala sex ibs s chlapom s ktorým som si chcela založiť rodinu.
@anonym_e78904 veď to vôbec nie je podstatné... Koľko by na Slovensku bolo ľudí, keby boli všetci iba plánovaní? Asi veľa nie... A čo napríklad take ženy, ktoré po prvom dieťati chceli druhé a bum dvojičky, trojičky...
To sa tiež dá naplánovať?
A také, ktoré si naplánovali jedno dieta, aj chlapa majú ideálneho, dieťatko sa narodí naoko zdravé a bum autizmus alebo iná diagnóza v tehotenstve neviditeľná, v prvých mesiacoch neodhalitelna?
Len takimochodom, všetky deti mám s jedným mužom, akurát posledné je s odstupom.
A keď som zistila, že som tehotná, vôbec som nebola žiadna hrdinka, prešla som si všeličim.... Len to tak akosi máme v sebe, že tehotenstvo je taká vec, ktorá sa dá 100percentne naplánovať... Lebo máme milion prostriedkov aj pred aj po... No niekedy aj motyka vystrelí...
Tu som len chcela dodať, že áno, zaskočilo nás to, ale postavili sme sa tomu čelom... Zobrali sme všetky pre aj proti...
A vieš čo? Obohatilo nás to, aj celú našu rodinu....
@anonym_autor Máš sa dobre. Zo všetkých prípadov, čo si spomenula, máš sa vlastne najlepšie. Ako si si ten život teda predstavovala ak nie takto? To že máš dieťa po 40 nie je žiadna tragédia. Možno si to neplánovala, ale lepšie ako po 50-ke. 🙂 Buď rada, že sa máš fajn.

ja som si voľajako nič nepredstavovala 🤷♀️
až teraz si predstavujem - na dôchodku budem mať psa. ale to nie je až také nereálne…