"Čo sa mu asi v tej hlavičke teraz odohráva," hovoríte si občas túto vetu, keď sa tak pozeráte na svojho potomka a premýšľate, čo si asi práve teraz myslí? Rečnícka otázka, pravdepodobne. A samozrejme na ňu odpoveď nepoznáme. Ale do detskej hlavičky vás dnes zoberieme - aspoň na malú exkurziu.
Veľmi dôležité je uvedomiť si, že vývoj ľudského mozgu začína už v embryonálnej fáze - keď máte bábätko v maternici. Vývin mozgu z malinkej 3-milimetrovej nervovej trubice na mozog bábätka pri narodení je neskutočný zázrak.
Pri narodení bábätka obsahuje jeho mozog okolo 100 miliárd neurónov (označovaných tiež ako základný stavebný bunky mozgu). Pre lepšiu predstavu - na planéte Zem žije niečo cez 7 miliárd ľudí. Ak by ste ich počet vynásobili 14-krát, dostanete sa k podobnému číslu. Počet neurónov rastie počas tehotenstva závratou rýchlosťou - 250 000 neurónov za minútu. Tak takto nejako sa neuróny hemžia v hlave vášho nenarodeného bábätka.
Počet neurónov je geneticky daný a po narodení sa už veľmi nemení. Dokonca ide o jedinú bunku ľudského tela, ktorá nemá schopnosť sa sama deliť. Počet je teda viacmenej stabilný.
Čo ale stabilné nie je, je veľkosť a sila samotných neurónov. Nervová bunka v priebehu času zosilňuje a zväčšuje sa a hlavne - prepája sa s ostatnými neurónmi pomocou synapsií.
Synapsiu si môžeme jednoducho predstaviť ako prepojenie jednotlivých neurónov. V okamihu, keď sa bábätko narodí má v mozgu minimálne množstvo synapsií, tie sa vytvárajú ako reakcia na rôznorodé podnety, ktorým je dieťa vystavované. Každý neurón si môže okolo seba vytvoriť až 15 000 rôznych synapsií. A tým v mozgu v ideálnom prípade vzniká krásna a pestrá sieť vedomostí, zručností, skúseností a ďalších potrebných vecí.
Obrázok: Tabuľka ukazuje hmotnosť mozgu u detí a počet synapsií (ak je známy). Priemerný dospelý jedinec má v mozgu asi 500 biliónov synapsií. Trojročné dieťa má dvojnásobok, bohužiaľ do svojej dospelosti o polovicu z nich príde.
Detský mozog je nástroj, ktorý je potrebné učiť a rozvíjať. Vďaka tomu v ňom rastie a zhusťuje sa sieť vytvorená zo synapsií. Skúste si rozvoj detského mozgu predstaviť ako taký príbeh pavučiny. Ak je pavúk skôr laxný a dostatočne sa o prácu na svojej pavučine nezaujíma, je slabá a ľahko narušiteľná, nechytí do nej žiadny hmyz a keď, tak ju ten hmyz môže poškodiť. Ak pavúk chyby na pavučine neopravuje, skôr alebo neskôr nebude mať čo jesť, pretože sa žiadny ďalší hmyz do nej nechytí.
Oproti tomu ak je pavúk aktívny a na svojej pavučine pracuje, vytvorí si pevnú a dobrú pavučinu, v ktorej hmyz uviazne skôr. A ak na nej bude pracovať neustále, opravovať chyby, pravidelne ju navštevovať a vylepšovať, bude mu slúžiť dlho a dobre. Teda zjednodušene povedané - čo do rozvoja detského mozgu investujete v prvých rokoch života, to sa vášmu potomkovi v budúcnosti bohato vráti.
Najvhodnejšia doba pre tvorenie synapsií v detskom mozgu je tzv. kritické obdobie. Je to okno príležitostí, kedy deťom môžete odovzdať obrovský dar v podobe kvalitného podnecovania ich mozgu. Toto okno trvá od narodenia až do zhruba desiatich rokov života. Okolo tretieho roku je toto okno najintenzívnejšia - len si spomeňte na vetu, že deti sajú ako huby.
Na zobrazenom grafe si môžete názorne prezrieť, v akom veku majú deti tie najlepšie predpoklady k rozvoju jednotlivých oblastí. Naskakuje u nich tzv. senzitívne obdobie - doba, kedy je najvhodnejšie zamerať sa na rozvoj niektorých konkrétnych oblastí. V rámci tohto obdobia sa toho deti nielen najviac naučia, ale majú tiež automaticky predpoklady si konkrétne veci lepšie zapamätať, než mimo tohoto obdobia. Poďte sa ale už pozrieť do konkrétnych oblastí.
V tejto oblasti ide najmä o rozvoj rečových a dorozumievacích schopností detí. V grafe ju znázorňuje modrá linka a je z neho zrejmé, že najvyššiu schopnosť rozvíjať úto oblasť majú deti od jedného do približne troch až štyroch rokov. Linka po prvom roku mierne klesá, ale stále dosahuje pomerne vysoké hodnoty.
V rámci rozvoja reči a jazyka nejde len o materinský jazyk, ale pokojne aj o ďalšie jazyky. Krásne je tento prípad vidieť u detí, ktoré vyrastajú v dvojjazyčnej rodine. Na tieto deti často hovoria rodičia každý svojím jazykom a dieťa si tak automaticky od útleho veku tvorí viac jazykových centier. A samozrejme sú pre neho oba jazyky prirodzené.
Na rozvoj jazykovej oblasti u detí celkom prirodzene pôsobí to, keď na ne od narodenia hovoríte. Nebojte sa teda a dieťaťu ideálne všetko komentujte - čo vidíte okolo seba, čo práve robíte, čo sa chystáte robiť. Výborne tiež fungujú knižky a popisovanie obrázkov. Zabezpečíte tak, že sa jeho rečové centrum bude správne vyvíjať a že ho v tomto kritickom období naozaj dostatočne nakŕmite!
Emocionálny rozvoj detí v správnom čase je priamo zodpovedný za to, že z dieťaťa vyrastie empatický človek. A čo to vlastne znamená? Že dokáže správne pracovať so svojimi pocitmi, s pocitmi ľudí okolo seba, dokáže sa na nich naladiť a podľa toho následne reagovať. Veľmi užitočná zručnosť. Ten správny vek pre rozvoj emočnej inteligencie je medzi prvým a druhým rokom. Okolo tretieho roku krivka grafu klesá rýchlejšie - mozog uvoľňuje svoju kapacitu pre čísla.
Dôležitosť emočnej inteligencie (nielen) u detí môže byť stále ešte trochu podceňovaná. Bohužiaľ neprávom, pretože v budúcnosti vám môže zjednodušiť život, urobiť ho príjemnejším nielen pre vás, ale aj pre vaše okolie. A navyše - v poslednej dobe sa jej sledovanie stáva trendom aj v pracovnej oblasti.
Medzi sociálne zručnosti u detí môžete počítať napríklad nasledovné:
Rozvoj týchto zručností potom u detí ovplyvňuje bez preháňania celý život a celý život z nich čerpajú. Kritické obdobie pre sociálne zručnosti je na svojom vrchole medzi 3. a 4. rokom. A zase možno vychádzať z toho, čo sa všeobecne hovorí - okolo tretieho roka u detí rastie prirodzená potreba nadväzovanie vzťahov v kolektíve. Tiež sa u detí začína pomaly lámať obdobie "hrám si vedľa teba" na "hrám sa s tebou". Dieťa často prichádza prvýkrát do kontaktu s ďalšou autoritou (pani učiteľka v škôlke alebo detskej skupine), učí sa, ako fungovať v rámci väčšej skupiny detí a tak ďalej.
Najvyššie hodnoty v rámci vnímania a učenia sa s číslami nastáva u detí v neskorom batoľacom období a období predškolského veku. To je ten správny čas začať sa zaoberať nielen číslami, ale aj logikou, hádankami a pod.
Ako asi tušíte z riadkov vyššie - posadenie dieťaťa k tabletu alebo televízii jeho mozog rozhodne správne nenakŕmi. Táto úloha je vo veľkej miere úplne na vás. Dobrá správa je, že veľa skvelých vecí robíte s deťmi automaticky, bez toho aby ste premýšľali o tom, aké dôsledky má daná aktivita na neuróny a synapsie v mozgu vášho drobčeka.
A mimochodom - spomínaná televízia alebo tablet nemusia byť len zlé - aj v televízii dávajú pekné rozprávky, pri ktorých si môžete spoločne oddýchnuť. A nemusia to byť len rozprávky, nebráňte sa reláciám o prírode, zvieratách alebo rôznym dokumentom pre milovníkov vesmíru, áut a tak ďalej.
Tablety vám a vašim deťom zasa môžu ponúknuť rozvoj v iných oblastiach - podľa obsahu, ktorý do zariadenia stiahnete. Hier je na trhu neúrekom a často sú zamerané na rozvoj konkrétnej oblasti . Existujú dnes aplikácie na počítanie a čísla, jazykové aplikácia, puzzle, audiorozprávky a tak ďalej. Obrovská výhoda tabletu je tá, že jeho obsah určujete vy!
Ak sa vo vás teraz zobudil strach z toho, že ste v minulosti niečo zanedbali, určite nezúfajte. Všetky aspekty sa samozrejme rozvíjajú v priebehu času neustále a predchádzajúce riadky popisujú to, kedy je dieťa z hľadiska vývoja mozgu najviac vnímavé v danej oblasti. Ako ale iste sama viete - aj teraz, ako dospelí, sa neustále niečo nové učíme. Naše deti to budú mať rovnako a záleží len na nás, aký vzťah k procesu učenia si osvoja.
Stimulácia detského mozgu by ale nemala byť len o vonkajších podnetoch, ale samozrejme aj o jeho správnej výžive. Tá je nesmierne dôležitá už v období tehotenstva. Detský mozog najlepšie "nakŕmite", keď si v strave budete strážiť dostatok esenciálnych mastných kyselín (omega-3 a omega-6). V embryonálnej fáze sú tieto kyseliny absolútne kľúčové k tomu, aby sa mozog vášho dieťatka správne vyvíjal - pre rast bunkovej steny buniek mozgu a správnemu vývoju nervových vlákien.
S radosťou sa teda môžete pustiť do tučných morských rýb, zalejte si šalát kvalitným olivovým, konopným, slnečnicovým alebo kukuričným olejom a posypte si ho pšeničnými klíčkami. Skúsiť môžete tiež ľanový olej a ľanové semienko všeobecne.
Ďalšia mozgová superpotravina je tiež kyselina listová, patriaci do skupiny B vitamínov. Tá je budúcim mamičkám doporučovaná nielen v priebehu tehotenstva, ale aj pred samotným počatím bábätka, a to nielen kvôli správnemu vývoju mozgu bábätka. Jej dávku si môžete doplňovať pomocou listovej zeleniny a byliniek - zelená vňať petržlenu, šalát, kel a pod. Ďalším dôležitým B vitamínom je B1, ktorý chráni neuróny a napomáha sústredeniu a schopnosti učenia sa. Vitamíny B hľadajte v strukovinách, sóji a celozrnnom pečive. Tiež ich nájdete v orieškoch, mlieku alebo mäse.
V strave detí by ste potom rozhodne nemali zabúdať na proteíny, ktoré mozgu pomáhajú s udržaním a obnovením informácií. Servírujte deťom strukoviny, celé obilné zrná, nelúpanú ryžu, ale napríklad aj droždie.
Zdroje informácií:
https://fastrackids.cz/vyvoj-mozku/
https://kidshealth.org/en/kids/brain.html
http://casopis.mensa.cz/veda/potrava_pro_mozek.html
https://extension.umaine.edu/publications/4356e/
Zdroje obrázkov:
Začni písať komentár...