Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.

    V druhom živote by som chcela byť náš pes 😀

    ...ani sa mi nechce veriť, že týto moji dvaja vegetaci idú od septembra so škola 🙂

    🙂

    ...moje lásky 🙂

    ..a ide sa na prechádzku 😀

    Simi je po tatovi, to je jasné...ale po kom sú moji modrooký blondáci? 😀

    Jaaaaa v pondelok 😀

    silviatkoo
    5. jún 2013    Čítané 0x

    Byť mamou je veľmi ťažká vec....



    Keď si tehotná, tvoje telo si robí, čo chce. Tvoje dieťa vo vnútri vyžaduje pozornosť, oddych, zdravé jedlo, smiech, pokoj... a ty nie si ty. Si brucho, ktoré chodí a priťahuje pohľady ostatných: vieš, že ak je brucho nízko, bude to chlapec?... vieš, že ak ješ cibuľu, dieťa plače?... vieš, že by si nemala šoférovať?

    Potom sa dieťa narodí a ty si teraz herečkou – tou, ktorej meno si nik nepamätá. A hoci máš ešte stále veľký zadok, keď vojdeš do izby, staneš sa zrazu neviditeľnou. Všetci známi si pohadzujú novorodenca z náručia do náručia ako loptu. „Našťastie“ je tu vždy niekto, kto vie byť mamou lepšou ako si ty: vieš, že ho obliekaš príliš teplo?... vieš, že tvoje mlieko asi nebude dobré?... vieš, že...?

    Vieš. Mama to vie. Mama vie predsa všetko. Mama vie, že medzi ňou a dieťaťom je silné puto. Puto, ktoré sa zrodí z bolesti, dotyku pokožky, zvuku...

    Lebo mama sa stáva matkou veľakrát: keď uvidí pozitívny tehotenský test, keď porodí, keď dojčí, keď mení plienku, keď pripravuje prvú kašičku, keď učí dieťa smiať, kráčať, rozprávať... byť niekým.

    Mama sa rodí znovu a znovu s každým pokrokom svojho dieťaťa. A keď sa z malého dieťaťa stane veľké, mama sa narodí znovu... lebo vie, že jej dieťa je teraz súčasťou sveta, ktorému ho odovzdala....