Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.
    yarina
    12. jan 2015    Čítané 0x

    Príbeh na zamyslenie, alebo ako vám múdry profesor úplne zmení pohľad na život

    Profesor sa pred začatím hodiny postavil pred svoju triedu študentov filozofie a mal pred sebou rôzne predmety. Keď jeho hodina začala, bez opýtania sa  zdvihol prázdny a veľký pohár od zaváraniny  Začal ho pred všetkými študentami napĺňať golfovými loptičkami. Vzápätí sa študentov opýtal, či je fľaša úplne plná. Všetci povedali áno

    Profesor si položil krabičku plnú kamienkov a nasypal ich všetky do jedného do pohára. Mierne s ňou zatriasol. Všetky kamienky zaplnili voľné medzery medzi golfovými loptičkami. Opäť sa študentov opýtal, či je pohár plný, všetci znovu súhlasili.

    Natiahol sa pre ďalšiu krabicu, teraz však plnú piesku. Nasypal piesok do pohára. Samozrejme, že piesok zaplnil všetko ostatné. Spýtal sa ešte raz, či je fľaša plná. Študenti jednohlasne odpovedali rovnako, ako doteraz.

    Profesor nakoniec vytiahol dve pivá spod stola a nalial ich celé do pohára, čím efektívne zaplnil medzery medzi pieskom. Študenti sa začali smiať. Za pokračujúceho smiechu študentov profesor povedal: “Teraz chcem, aby ste si tento pohár predstavili ako pohár reprezentujúci váš život. Golfové loptičky sú tie dôležité veci – rodina, deti, zdravie, priatelia a vaše obľúbené vášne. Ak by sa stratilo všetko ostatné, stále by bol váš život naplnený. Kamienky sú tie ostatné veci, na ktorých záleží – práca, dom, auto. Piesok predstavuje všetky ostatné záležitosti.

    “Keď najprv budete napĺňať svoj pohár pieskom,”, odvetil profesor, ” tak vám neostane žiadne miesto pre kamienky alebo golfové loptičky. To isté platí pre život.

    Ak strávite všetok svoj čas nad maličkosťami, nikdy u vás nebude miesto pre veci, ktoré sú pre vás dôležité. Venujte pozornosť veciam, ktoré sú kritické pre vaše šťastie.

    Prežívajte viac času so svojimi deťmi. Prežívajte čas s vašimi rodičmi. Navštívte aj vašich milujúcich  dedkov a babky. Vezmite vášho úžasného a verného partnera na večeru.

    Venujte sa najprv golfovým loptičkám – veciam, na ktorých naozaj záleží. Nastavte si vaše priority.

    Zvyšok je len piesok. Jeden zo študentov sa prihlásil a opýtal sa profesora, čo reprezentovalo to pivo. Profesor sa usmial a povedal: “Som rád, že si sa opýtal. Pivo len ukazuje, že bez ohľadu na to, ako plný sa váš život môže zdať, vždy je ešte priestor na pár pív s priateľmi. ”

    (http://chillin.sk)

    yarina
    21. dec 2014    Čítané 0x

    Pasca nielen na myši

    Jedného dňa sa medzierkou díva myš na sedliaka so ženou ako rozbaľujú balíček. S hrôzou zistí, že je v ňom pasca na myši. Beží na dvor a kričí: „Pasca na myši, pasca na myši!“

    Sliepka sa na ňu pozrie a hovorí: „Viem, že sa veľmi bojíš, ale nie je to môj problém, ja sa nemám čoho báť.“

    Myš sa teda obrátila na prasa s tým istým: „Pasca na myši, pasca...“

    Prasa zachrochtá a vraví: „Je mi to ľúto, ale mňa sa to netýka. No budem sa za teba modliť.“

    Myš sa teda rozbehla za kravou a zasa: „Pasca na myši...“

    Krava zabučí: „Pánabeka, myška, to je mi ľúto, ale nejde o moju kožu...“

    Myš sa vráti so sklopenou hlavou domou; odmietnutá teraz musí pasci čeliť sama.

    Ešte tú noc sa za domom ozval zvuk klapnutia pasce. Sedliakova žena sa hneď bežala pozrieť, čo sa chytilo, ale v tme nevidela, že je to jedovatý had a má chytený chvost. Uštipol ju. Farmár ženu ihneď odviezol do nemocnice, ale vrátila sa s horúčkou.

    Každý vie, že horúčku je najlepšie liečiť dobrou slepačou polievkou. Farmár teda zabil sliepku a polievku uvaril. Jednako sa žena neuzdravila. Prišli priatelia, aby sa o ňu celé dni starali. Farmár zabil prasa, aby mali dosť jedla. Nič však nepomohlo a farmárka umrela. Na pohreb prišlo veľa ľudí a farmár zabil i kravu, aby bolo dosť jedla na hostinu.

    Myška to celé medzierkou sledovala s veľkým zármutkom...

    Pamätaj, keď budeš nabudúce počuť, že má niekto problém a pomyslíš si, že nie je tvoj – zamysli sa! Pokiaľ je niekto z nás v nebezpečenstve, sme v ňom všetci. Každý z nás je na ceste zvanej „život“. Je preto nutné, aby sme jeden na druhého dávali pozor, opatrovali sa a snažili sa jeden druhého povzbudiť.

    Každý z nás je dôležitou niťou vo vzácnej tapisérii života toho druhého. A naše životy sú tkané spoločne...

    (www.poznanie.sk)