Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.
    zalucia
    24. sep 2013    Čítané 0x

    Probiotika vs antibiotika

    Probiotiká verzus antibiotiká

    Stalo sa aj vám, že vám lekár pri predpisovaní antibiotík poradil, aby ste si v lekárni kúpili probiotikum? Je pravda, že najmä za posledných 20 rokov sa zistilo, že probiotiká osídľujúce tráviaci trakt, podávané v dostatočnom množstve majú pozitívny účinok na človeka. Zistilo sa však aj to, že sa nedá hovoriť o všeobecnom účinku probiotík, to znamená, že si nemôžete kúpiť v lekárni hocijaké probiotikum a pritom veriť, že bude aj účinné.

    Probiotiká sú vo všeobecnosti mliečne baktérie, najčastejšie skupina laktobacilov, bifidobacilov, kvasiniek či iných mikroorganizmov, ktoré nám majú pomôcť pri rozvrate črevných baktérií v tráviacom trakte. K rozvratu, aj z vlastných skúseností určite viete, dochádza pri zmene prostredia, nezdravej výžive či pri liečbe antibiotikami. Tráviace ťažkosti sa neraz ozývajú aj vtedy, keď prežívate emocionálne stresové situácie doma, v škole alebo v práci. A práve v tomto období by vám pri črevných problémoch mohli pomôcť probiotiká. Avšak ak užívate antibiotiká, tie pôsobia nielen proti škodlivým baktériám tým, že pozastavujú ich množenie alebo ich priamo zabíjajú, ale aj proti probiotikám. „Odborníci sa preto snažia vyhľadať také probiotiká, ktorým antibiotiká neuškodia,“ hovorí prof. RNDr. Libor Ebringer, DrSc., z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.

    Rôzne účinky

    Mliečne baktérie obsahujú podľa prof. L. Ebringera enzýmy, ktoré sú viazané na bunkovú stenu a niekoľko peptidáz, ktoré štiepia zložky potravín na peptidy s rôznymi účinkami. Pozitívne pôsobia nielen na tráviaci, ale aj kardiovaskulárny, nervový a imunitný systém:

    ● znižujú krvný tlak a cholesterol

    ● pôsobia proti mikróbom

    ● stimulujú imunitný systém

    ● tlmia bolesť

    ● pôsobia proti trombóze

    Stimulujúce prebiotiká

    Mnohí si mýlia probiotiká s tzv. prebiotikami. Pozor, nejde o to isté. Prebiotiká sú nestráviteľné zložky potravy, ktoré enzýmy v tenkom čreve už nevedia využiť. Preto prechádzajú do hrubého čreva, kde sa stretnú s baktériami väčšinou mliečneho kvasenia a tie tam potom spracúvajú aj tie zložky, ktoré by inak vyšli von z organizmu bez využitia. „Selektívne stimulujú rast a aktivitu probiotických baktérií v hrubom čreve. Nachádzajú sa v rastlinnej potrave, v praxi sú známe ako potravinová vláknina,“ uviedol prof. L. Ebringer. Novou generáciou potravinovej vlákniny je rezistentný škrob. V tenkom čreve sa neabsorbuje a nestrávený prechádza do hrubého čreva, kde je fermentovaný obmedzeným počtom zástupcov lokálnej mikroflóry alebo aplikovaného probiotika. Vznikajú pri tom monokarboxylové kyseliny, napríklad kyselina maslová.

    Je známe, že práve kyselina masová znižuje riziko rakoviny hrubého čreva a konečníka a kardiovaskulárnych ochorení:

    ● je významným zdrojom energie pre epitelové bunky sliznice hrubého čreva

    ● optimalizuje zloženie črevnej mikroflóry

    ● zvyšuje rast normálnych epitelových buniek

    ● potláča rast a diferenciáciu nádorových buniek 

    stimuluje zánik nádorových buniek

    Zdroje rezistentného škrobu:

    hrach, fazuľa, šošovica, cícer, bôb, pohánka, pšenica, raž. Odporučená denná dávka je 3,2 g, poskytuje ju 120 g pšenično-ražného chleba.

    Benefity probiotík a prebiotík

    ● zvyšujú nutričnú hodnotu potravín – produkujú bioaktívne peptidy, lepšia stráviteľnosť a absorpcia minerálov a vitamínov

    ● syntetizujú vitamíny (kys. listová, niacín, riboflavín, B6 a B12)

    ● uľahčujú trávenie laktózy

    ● pôsobia ako prevencia infekcií tráviaceho traktu

    ● urýchľujú rekonvalescenciu po hnačkách (cestovné, rotavírusové a asociované s antibiotickou terapiou)

    ● reštituujú porušenú zostavu črevnej mikroflóry

    ● upravujú črevnú motilitu (syndróm dráždivého čreva, zápcha)

    ● posilňujú špecifickú a nešpecifickú imunitnú odpoveď

    ● uplatňujú sa pri prevencii aterosklerózy

    ● znižujú tlak krvi u hypertonikov

    ● chránia pred osteoporózou a zubným kazom

    ● majú významnú úlohu pri prevencii rakoviny hrubého čreva a konečníka

    Viete, že...

    sa v čreve človeka nachádza 1,5 kg baktérií? Traduje sa, že ich je 400 až 500 druhov, avšak najnovšie molekulárno-biologické analýzy potvrdili, že ich je až 2000. V hrubom čreve ich väčšina patrí do 4 skupín – Firmicutes, Bacteriodetes, Proteobacteria a Actinobacteria.

    Obezita a mliečne baktérie

    Viete, že na základe klinických experimentov z USA je aj obezita asociovaná so zmenami v črevnej mikroflóre? „Črevo obézneho človeka obsahuje zvýšené množstvo baktérií skupiny Firmicutes a znížený počet baktérií skupiny Bacteroidetes. Ak sa obézny človek rozhodne schudnúť, nastáva zmena, baktérie skupiny Firmicutes klesajú, a, naopak, stúpa počet baktérií skupiny Bacteroidetes,“ hovorí prof. L. Ebringer.

    Klinicky bolo dokázané, že liečba morbídnej obezity po bypasse žalúdka je účinnejšia po podávaní probiotika. To nemusíte získať len z lekárne, ale aj z biopotravín, napríklad z nepasterizovanej bryndze, ktorú dnes vyrábajú len niektoré bryndziarne a salaše. Na tvorbe bryndze totiž participuje minimálne 30 druhov mliečnych baktérií a kvasiniek, v dôsledku ktorých vznikajú bioaktívne peptidy, ktoré pôsobia na tráviaci trakt. Pasterizácia, naopak, zlikviduje množstvo užitočných látok, ktoré sú v pôvodnom mlieku spracované.

    Tradičná bryndza

    Podľa prof. J. Ebringera je bryndza aj napriek vysokému obsahu tuku zaraďovaná do skupiny potravín odporúčaných pri ateroskleróze. Klinické testovanie tradičnej bryndze po 8 týždňoch konzumácie (100 g denne) 24 dobrovoľníkmi prinieslo zaujímavé výsledky. Zistený bol významný pokles hladiny celkového cholesterolu a LDL cholesterolu. Pokles bol výraznejší v skupine s vyššími východiskovými hodnotami celkového cholesterolu. V skupine s nízkymi hodnotami HDL cholesterolu sa zistil vzostup po ukončení pokusu. Prekvapením bol aj pokles glykémie, sérového kreatinínu, C-reaktívneho proteínu a hodnôt krvného tlaku.

    Vhodné či nevhodné?

    Možno ste si aj sami všimli, že trh v súčasnosti zaplavujú rôzne druhy probiotík, z ktorých si väčšinou kúpime tie, ktoré sú nám sympatické cenou a možno aj vzhľadom. Pritom sa vôbec nezamýšľame, a často ani lekár a lekárnik, nad tým, či sú pre naše momentálne zdravotné problémy vhodné. Z výskumu totiž vyplynulo, že určité typy probiotík majú účinnosť len pri určitých indikáciách. „Napríklad, kmeň Lactobacilus reuteri je účinný v detskom organizme pri kolikách. Kvasinka s názvom Saccharomyces boulardii sa zase dobre využíva pri cestovateľských hnačkách. Baktérie Bacillus clausii sú veľmi odolné voči antibiotiku,“ uviedla Mgr. Lucie Kutlářová zo spoločnosti Edukafarm v Prahe. To znamená, že ak sa práve liečite antibiotikami, probiotikum obsahujúce Lactobacillus reuteri vám na váš tráviaci trakt vôbec nepomôže, pretože v prítomnosti antibiotika nemá šancu prežiť. Bacillus clausi zase nemôžete použiť na koliku, pretože neovplyvňuje peristaltiku trávenia.

    Prejavy rozvratu črevnej mikroflóry:

    ● hnačky,

    ● nafukovanie,

    ● plynatosť,

    ● znížená tvorba vitamínov B a K.

    Výber toho správneho

    Ak vás postihnú črevné ťažkosti, požiadajte lekárnika, aby vám pomohol vybrať to správne probiotikum. Môže sa vám však stať aj to, že vám nebude vedieť poradiť, zvlášť vtedy, ak užívate antibiotiká. Aby sme vám uľahčili výber toho správneho, ponúkame vám pomocnú tabuľku, v ktorej nájdete účinok najčastejšie lekárom predpisovanej účinnej látky antibiotika s najvyužívanejšími kmeňmi probiotík. Podané probiotikum by malo totiž efektívne chrániť črevnú sliznicu počas užívania antibiotika, prežiť v jeho prítomnosti a tak znižovať nepriaznivý dopad antibiotickej liečby.

    Účinná látka antibiotika

    Lactobacillus acidophillus La-14

      Bacillus clausii

     amoxicilin

     S

     R

     ampicilin

     S

     R

     ceftazidim

     I

     R

     chloramfenikol

     I

     R

     ciprofloxacin

     R

     I

     klindamycin

     I

     R

     kloxacilin

     S

     R

     dikloxacilin

     S

     R

     erythromycin

     S

     R

     gentamicin

     R

     R

     kanamycin

     R

     R

     neomycin

     R

     R

     penicilin

     S

     R

     streptomycin

     R

     R

     rifampicin

     S

     S

     tetracyklin

     R

     R

    S = citlivý

    I = stredne citlivý

    R = rezistentný (odolný)

    Pôdna baktéria

    Talianski pediatri vo svojej klinickej štúdii prišli na to, že probiotický kmeň Bacillus clausii je rezistentný, to znamená odolný voči širokému spektru antibiotík. „Bacillus clausii je pôdna baktéria, ktorá si vysokú odolnosť vyvinula v pôdnom prostredí. Antibiotiká v pôde majú iné využitie než antibiotiká v ľudskom organizme. V pôde pôsobia tak, že pôdne baktérie medzi sebou komunikujú pomocou antibiotík. To znamená, že pôdne baktérie produkujú antibiotiká a zároveň sú rezistentné voči nim. Ide o revolučný objav, ktorý vysvetlil, prečo práve kmeň Bacillus clausii je tak rezistentný,“ zdôrazňuje Mgr. L. Kutlářová.

    Tabletky či tekutina

    Bacillus clausi je navyše probiotikum, ktoré tvorí v nepriaznivom prostredí spóry. Sú to bunky, ktoré dokážu prežiť extrémne vysoké teploty, niekedy dokonca vydržia až niekoľko hodín varu. Znesú radiáciu, kyslé prostredie či dezinfekčné látky v prostredí. Vďaka tomu sa stávajú najodolnejšími známymi baktériami v prírode. To sa o iných probiotických kmeňoch nedá povedať. Často využívaný Lactobacillus acidophilus je citlivý takmer voči všetkým antibiotikám. Mnohé iné hynú pri teplote nad 60 ˚C, nemajú radi vlhkosť a ani kyslé prostredie. „Pri šumivých tabletách obsahujúcich probiotikum vznikajú rôzne chemické procesy, pri ktorých mliečne baktérie nemajú šancu prežiť. Životnosť probiotika obmedzuje aj vznikajúci tlak pri výrobe tabletiek,“ upozorňuje L. Kutlářová.

    Dôležitú úlohu hrá teda nielen to, ktorý kmeň mliečnych baktérií si vyberiete, ale aj to, v akej forme, či tabletky, kapsle, čipky, sirupy alebo už spomínané šumivé tablety. Podľa Mgr. L. Kutlářovej je najúčinnejšou liekovou formou tekutina a prášok v jednorazovej fľaštičke, kde je probiotikum oddelené od tekutej zložky. „Probiotikum sa zmieša s tekutinou až vo chvíli, keď ho chceme podať. Je teda stabilné a nehynie pod vplyvom vlhkosti. Probiotiká, ktoré sa už nachádzajú vo fľaške v tekutine, po otvorení po 3 až 4 dňoch hynú.“

    Nepravdy

    Skutočnosť je dnes taká, že medzi mnohými lekárnikmi a lekármi sa šíria v súvislosti s probiotikami nepravdivé informácie. Možno ste aj vy natrafili na lekárnika, ktorý vám povedal, že sa nemusíte pozerať na to, či je probiotikum účinné voči antibiotiku, pretože keď ho užijete 2 hodiny po antibiotiku, tieto dve látky sa nestretnú. Podľa lekárničky L. Kutlářovej je tento názor povrchný. „Antibiotiká prechádzajú žalúdkom, črevami, odkiaľ sa vstrebávajú do krvi a z krvi do rôznych orgánov, teda aj do žlče. Žlč zase prichádza do čreva, to znamená, že sa antibiotikum zase vracia do čreva.“ Opäť sa teda stretne s probiotikom a v prípade, že je probiotikum nevhodné, pri strete s antibiotikom umiera.

    Taktiež sa hovorí, že probiotiká sú chránené rôznymi obalmi alebo kapsľami. Nie je to však pravda, pretože obaly sa v čreve rozpustia a probiotikum sa stretnutiu s antibiotikom jednoducho nevyhne.

    Zaujímavosti:

    ● Zmrazené probiotiká takmer nehynú, pri izbovej teplote sa však ich životnosť znižuje na polovicu. To znamená, že tie kvalitnejšie probiotiká sú v chladničke, nie na regáloch v lekárňach.

    ● V jogurtoch či kefíroch sú probiotiká v chlade, čo je dobré. Zistilo sa však, že v niektorých z nich vôbec neprežívajú. Prečo? Podľa výskumu sú potravinárske probiotiká schopné prežiť v jogurte. Tvoria sa ale aj probiotiká pre farmaceutický priemysel. Keď sa dajú probiotiká z farmaceutickej oblasti do potravinárskej, môže sa stať, že mliečne baktérie zahynú v krátkej dobe. Keď je probiotikum vytvorené pre potravinu, je schopné prežiť približne 21 dní.

    ● Probiotiká môžu mať aj nežiaduce účinky. Človeku môžu podľa L. Kutlářovej uškodiť v prípade, keď sa premnožia. Stáva sa to však len ľuďom, ktorých liečba znižuje imunitný systém, napríklad liečba kortikoidmi alebo pacientom po transplantáciách.