Používame cookies. Viac informácií tu. OK

Ako pomôcť a podporiť ženu po spontánnom potrate

10 skúseností

Mnoho ľudí nevie ako pomôcť a podporit ženu po spontánnom potrate. Je to veľmi citlivá situácia pre ženu i dotknutú rodinu. Často sa stáva, že po prijatí informácie o samotnom potrate ľudia stratia reč alebo povedia niečo pre ženu necitlivé a bolestivé. Nezriedka sú reakcie okolia zraňujúce alebo odmietavé, napriek tomu to väčšinou neznamená, že im to jedno. Jednoducho sa nedokážu vžiť do jej pocitov, jednoducho väčšina ľudí nemá tušenie, čo žena práve prežíva. V snahe podporiť a navodiť iné myšlienky, môžu situáciu nevedomky zľahčovať, či bagatelizovať.

Ako podporiť ženu po spontánnom potrate

Podporu a pomoc je preto dobré zvážiť si dopredu, aby bola naozaj povzbudzujúca a chápavá. Počas týchto chvíľ je žena často v takom šoku, že ani nevie, čo potrebuje. No vie, čo nepotrebuje. Vyhnite sa snahe ju upokojovať, nepotrebuje rozveseľovať, ani odvádzať reč na inú tému. Či už ste kamarátka, sestra, mama alebo niekto blízky. Žena potrebuje, aby ste jej smútok uznali, povzbudili ju a pomohli nadobudnúť stratené sebavedomie. Akokoľvek sa žena cíti, potrebuje pochopenie svojich pocitov a smútku od svojho okolia.

Čo robiť

Dôvody spontánneho potratu nie sú vo väčšine prípadov známe, ako ani jeho prevencia a liečba. Preto žene, ktorá sa s náhlou stratou snaží vyrovnať, nepomôžu slová útechy vychádzajúce z medicínskej nutnosti potreby spontánneho potratu alebo z odôvodnenia založeného na osudovosti či náhode. „Ak je žena čerstvo po potrate, nechce byť zase tehotná, ale ešte stále tehotná.“ V prípade, ak sa rodina alebo priatelia necítia komfortne rozprávať sa so ženou o tom, čo zažila, je postačujúce, ak ju budú len počúvať. Dokonca je to v mnohých prípadoch nápomocnejšie, ako dávanie nevhodných rád. Mali by byť pripravení, že bude rozprávať o strate svojho dieťaťa, aj keď tehotenstvo trvalo len pár týždňov. Hoci spontánny potrat nastal na začiatku tehotenstva, žena cíti, že prišla o svoje dieťa, a preto nie je vhodné ho odlišovať od úmrtia dieťaťa pri pôrode alebo vo vyšších štádiách tehotenstva. Odporúčame okoliu pre ženu pripraviť prekvapenia, program na rozptýlenie, zapájať ju do bežných životných situácií, ako sú stretnutia s novými priateľmi, vykonávanie domácich prác či šport.

  • Dôležitý je kontakt. Buďte pri žene. Ak to nie je možné, zavolajte alebo napíšte.
  • Objatie je upokojujúce.
  • Slzy sú zdravou reakciou.
  • Nechajte ženu hovoriť. Pomôžte jej hovoriť o svojich pocitoch. Postačí len počúvať.
  • Žene povedzte všetko, čo si myslíte a čo cítite o strate jej dieťaťa.
  • Potvrďte jej bolesť, aj keď si myslíte, že vy by ste reagovali iným spôsobom v tejto situácii.
  • Pýtajte sa na ženine reálne pocity a čo si myslí o danej situácii.
  • Keď sa spýtate partnera ako sa má jeho žena, nezabudnite sa zaujímať o to, ako sa má on.
  • Povzbuďte ženu, aby bola trpezlivá - fáza smútenia trvá istý čas.
  • Uistite ženu i muža, že urobili všetko, čo urobiť mohli a že to nebola ich chyba - pomáha to zmierniť ich pocit viny.
  • Smútenie je fyzicky vyčerpávajúci proces a žena bude potrebovať odpočívať aj počas dňa.
  • Intenzita smútku kolíše. Počas menej plačlivej doby žena ocení zmenu prostredia.
  • Pomôžte s niečim praktickým - napr. umývanie, nakupovanie, varenie alebo donáška jedla, pomoc so starostlivosťou o staršie deti.
  • Zapnite upokojujúcu hudbu, ponúknite masáž chrbta, choďte do kina.
  • Ak máte vážne obavy o ženu, vyhľadajte odbornú pomoc. Ak žena neubližuje sebe, iným osbám alebo neničí majetok, pravdepodobne sa niet čoho obávať.

Spontánny potrat

Čo nerobiť

  • Nikdy neignorujte ženu, pretože sa cítite bezmocný alebo je vám nepríjemný jej žiaľ. Bude si myslieť, že to, čo sa jej prihodilo, je vám ľahostajné.
  • Nemyslite si, že vyrovnať sa s potratom10 je jednoduchšie ako s narodením mŕtveho dieťaťa. Jej dieťatko zomrelo a je jedno, v ktorom štádiu tehotenstva bola.
  • Nebuďte nervózny alebo znepokojený, keď sa žena rozplače. Ona neplače kvôli vám alebo kvôli strate bábätka. Práve naopak, keď sa bude môcť vyplakať a prejaviť svoje pocity, uľaví sa jej.
  • Nerobte súdy o ženiných pocitoch a reakciách. Ľudia v žiali sa často správajú inak a potrebujú bezpodmienečnú podporu.
  • Nemajte očakávania o tom, ako dlho bude žene trvať pokým sa dostane do normálu.
  • Nesnažte sa urobiť za ňu všetky domáce práce. Aj keď to myslíte dobre, žena sa musí cítiť potrebná a dôležitá.
  • Nehovorte frázy ako:
    • "Si dosť mladá na to, aby si sa pokúsila znova". Pre ženu je to smrť, s ktorou sa treba vyrovnať a to vyžaduje čas.
    • "Môžeš byť šťastná, že máš už ďalšie deti." Žena práve o jedno dieťatko prišla a skutočnosť, že už má staršie deti nezmierni jej smútok. Práve naopak, vie o čo prišla.
  • Nepredpokladajte ďalšie tehotenstvo.
  • Tehotné kamarátky by sa nemali cítiť byť vinné. Možno sa k vám bude správať odmerane. Je to jej spôsob vyrovnania sa so žiaľom.
  • Neposielajte svoje deti preč. Žena sa musí naučiť akceptovať iné deti.
  • Nepýtajte sa ženy ako sa cíti len zo súcitu a povinnosti.

Po potrate potrebuje žena podporu

Sedem užitočných viet, ktoré je vhodné povedať

  • " Je mi to tak ľúto, že si prišla o dieťatko." Tieto jednoduché slová znamenajú veľa.
  • " Viem, ako veľmi si chcela dieťatko. " Tu stačí jednoducho uznať, že niečo vzácne bolo stratené, otvára sa možnosť rozprávať o pocitoch.
  • " Je v poriadku, že plačeš. " Je to upokojujúce pre mamu alebo otca, aby vedeli, že nie sú súdení za svoje slzy a smútok.
  • "Môžem vám zavolať budúci týždeň a opýtať sa ako sa vám darí? " Často ľudia hovoria o potrate3 na prvom stretnutí, potom danú tému nespomenú.
  • "Bol som zvedavý, ako sa cítite." Je to príležitosť hovoriť o potrate, aj keď uplynula dlhá doba alebo je žena opäť tehotná. Rodičia na potrat nikdy nezabudnú.
  • " Ja naozaj neviem, čo na to povedať. " Úprimnosť je dobrá vec. Skutočnosť, že ste ochotní počúvať je dôležitá a niekedy hovoriť je striebro, no mlčať zlato. Radšej sa zdržať zbytočných slov, ako nimi ublížiť.
  • " Musí to byť tak ťažké pre vás, čím ste si prešli za posledné týždne."

Sedem viet, ktoré by ste nemali povedať

  • "Stále môžte mať ďalšie dieťa." Toto nepomáha. Rodičia nechcú momentálne iné dieťa, chceli práve to dieťa, o ktoré prišli. Stratili nádeje a sny.
  • "Dieťako nebolo v poriadku." Môže to byť pravda, ale určite nie útecha. Rodičia veria, že dieťa, za ktorým smútia bolo perfektné.
  • "Je to Božia vôľa." Ľudia tomu môžu, ale aj nemusia veriť.
  • "Aspoň že ste dieťa nepoznali. Horšie by to bolo, keby sa to stalo neskôr." Rodičia sa na dieťatko tešili a smútia za ním a je úplne jedno ako veľmi bola žena tehotná.
  • "Viem ako sa cítite." Toto tvrdenie môže vyznieť arogantne, hlavne ak ste potrat nezažili tiež.
  • "To ešte nebolo skutočné dieťa." Rodičia to môžu vidieť inak. A čo to bolo, keď to nebolo dieťa? Pre rodičov to bolo skutočné dieťa a za ním aj smútia.
  • "Ste mladí a máte veľa času." Rodičia nevylučujú ďalšie tehotenstvo, ale smútia za dieťatkom, o ktoré práve prišli a to ich momentálne trápi.

Ak ste na pochybách, povedzte niečo a buďte pripravení počúvať.

Šestonedelie po potrate

Okrem psychických zmien sa žena musí vyrovnať aj so zmenami fyzickými. Šestonedelie po potrate je pre ženu vždy smutnou, nepríjemnou a stresovou záležitosťou. Bez ohľadu na to, či k ukončeniu tehotenstva došlo samovoľne alebo umelo.

Hoci tehotenstvo trvalo len krátko, ponechalo v tele ženy veľa hormonálnych a iných zmien. Preto je pre ženu po prekonanom potrate najdôležitejšie sústrediť sa na duševný a fyzický odpočinok. Až následne prichádza na rad riešenie ostatných záležitostí, ako je napr. návrat do zamestnania, ako sa o seba starať a čo dodržiavať v šestonedelí po potrate.

Video: Spontánny potrat - Príbeh Kamily

Súvisiace články

Viac o tom ako pomôcť žene po spontánnom potrate na modrykonik.sk

Použité zdroje

  1. http://www.miscarriagesupport.org.nz/helping.html
  2. https://zastolom.sk/psychicke-zotavenie-po-potrate-ii-co-potrebujem-pocut-a-citit/

Použité zdroje obrázkov

  1. https://pixabay.com/sk/smutná-dievča-dievča-plače-smútok-1382940/
  2. https://pixabay.com/sk/anjel-anjel-dieťa-silueta-3389154/
  3. https://pixabay.com/sk/objatie-rodina-stretnutie-radosť-1613208/
Pomohol ti tento článok?
 / Nie

Skúsenosti s podporou a pomocou žene po spontánnom potrate

Máš skúsenosť s podporou a pomocou žene po spontánnom potrate?
Podeľ sa o ňu a pomôž tak ostatným mamičkám.
Napíš svoju skúsenosť
veonika303
19. jún 2019

Po radosti plač

Keď mi lekár potvrdil tehotenstvo a na sone som prvýkrát videla nášho malilinkého drobčeka a ako mu srdiečko bije, to bola neopísateľná radosť. Podľa všetkého som bola v 7. týždni tehotenstva. Okrem únavy a nevoľností ma natrápili žiadne iné problémy, dalo sa to zniesť. Až na osudný deň, 7.6. piatok ráno, špinenie spojené s krvácaním, ihneď som išla ku gynekológovi, urobili sono, no bohužiaľ, nikdy nezabudnem na tie slová doktorky: "Bohužiaľ, mám pre vás zlé správy, srdiečko nebije a žiadny vývin za tie tri týždne nebol.". 😥😥 To boli slová priamo zasiahnuté do srdca, ihneď som musela ísť do nemocnice na kyretáž, ešte v ten deň všetky predoperačné vyšetrenia a potom samotný zákrok, ktorý trvá možno 5 -10 minút, ale keď sa zobudíte, potom ako keby vám zobrali všetko z vášho vnútra. Tá prázdnota, plač a otázka prečo práve ja... Zbytočne som si kládla tú otázku, na to vám nikto nedá odpoveď, jednoducho to tak malo byť, bohužiaľ. Je mi jedno, koľko malo cm dieťatko v brušku, patrilo tam, aj patriť bude, v mojom srdci raz a navždy, pretože som ho ľúbila od samého začiatku. Aj budem, aj keď už je v nebíčku. 😥Každá žena sa s tým musí vyrovnať sama a každej žene prajem čo zažila niečo podobné, aby sme sa raz tešili zo zdravých detičiek.
3 poďakovania
janka474
18. jún 2019

Moje tretie bábätko

Po desiatich rokoch, to prišlo... Moje tretie bábätko. Hoci v 36 rokoch, všetko bolo v poriadku, tešila som sa. Bolo to s novým partnerom, v nových začiatkoch... Lenže od prvých týždňov problémy, špinenie. Tam sa ukázal aj nový partner, že nestojí za nič. V 24. týždni tehotenstva mi odtiekla voda, bábätko čulé, no nedá sa vraj nič robiť, iba kým mu dotlčie srdiečko a potom ho porodíme. Tak som čakala, štyri dni!!! A bábätko bojovalo o život, voda odtiekla úplne, srdiečko zoslablo a anjelik tiež... V nedeľu ráno som ho po infúzke priviedla na svet. Malého anjelika. Nikto nevie prečo to tak skončilo, keď nemuselo. Ale skončil aj vzťah, zistila som, že nestál za to.
2 poďakovania
inulienka29
11. jún 2019

Naše prvé

Rok 2014, dva mesiace po našej svadbe som zistila, že čakáme bábätko. Veľká radosť, moja, manželova, tešila sa celá rodina, najmä svokra. Mali sme kúpenú dovolenku a keďže gynekológ potvrdil, že všetko je ok, tak sme sa pobalili a šli.
Všetko bolo ok, užívali sme si dovolenku. Posledný deň som však začala mať mierne bolesti a pri obede odrazu niečo puklo a zo mňa sa začala valiť krv. Skončila som pre masívne krvácanie na čistení v egyptskej Hurgade v súkromnej nemocnici.

Potom prišlo dosť hluché obdobie, ktoré som sa snažila len prežiť, veľa vecí som už vymazala z pamäti. Vypočula som si po čase vety: “Môžeš si za to sama, nemala si ísť na dovolenku” .
O rok som otehotnela znova a moja najbližšia rodina si neodpustila pripomenúť mi, že: “Hlavne nikam nechoď, len buď doma”. No a nezabudli mi to pripomenúť ani o 3 roky neskôr, v ďalšom tehotenstve. Aj vďaka týmto rečiam som prežila obe tehotenstvá v strese a absolútne si ich neužila.
Realita je ale taká, že toto sa stáva aj v pohodlí domova, dokoca aj ženám ležiacim v nemocnici. Keď má dieťatko odísť odíde a nezabráni tomu ani armáda lekárov.
6 poďakovaní
mondolina
10. jún 2019

Mesiac

11.4.2019 sobota, urobený tehotenský test a na ňom vytúžené dve čiarky. Emócie, že neverím, že sa veľmi teším, že sa všetko zmení, že nás bude o jedného viac. Dva krásne týždne pocitu tehotnosti, radosti z nevoľnosti, únavy, lebo veď z našej lásky bude človek.
Druhý ultrazvuk priniesol neistotu, gestačný vak je stále rovnaký a prázdny... Krv a ultrazvuk o dva týždne, 14 dní keď ❤️ neverilo, čo rozum už začínal tušiť.
Studené ruky a modlitba v čakárni. Zázrak sa neudial. Vnútri ostalo prázdno a tak isto aj v nás. Predoperačné, nemocnica, zákrok. A na izbe s dievčaťom po interupcii, nakoľko sa ešte "necítili" na dieťa.
Som 3 dní PO, konečne pondelok, všetci v práci, v škole a JA som sa mohla konečne zo srdca vyplakať. Neznášam slová " neboj veď ešte sa podarí, ešte budeš mať dieťa....odkiaľ to vedia, odkiaľ? Nič nevedia."Nič.
A čo pomôže? Až čas, lebo ten sa chvalabohu nezastaví.
5 poďakovaní
lixiana
3. jún 2019

Žiaľ

Mne blízka kamarátka povedala: "Vieš, mala si ty sedieť doma na zadku, preto sa ti to stalo, lebo si nesedela doma na zadku. Vieš, nie sme najmladšie a už ani nie také vitálne, ako keď sme mali 20. Matka potrebuje od začiatku úplný pokoj. Aj ostatní sa čudovali, prečo nesedíš doma na zadku..." Skoro mi oči vypadli. Moja diagnóza bola anembryola (dieťatko sa nevyvinulo). Takto ma rovno obviniť, že si za to môžem sama... Hrozné, najmä keď človek vie, že matička príroda si to proste musí sama ustrážiť, aby sa rodili zdravé detičky. Kamoške som prezradila, že mám dva pásiky na tehotenskom teste a mala som byť cca v 6. týždni tehotenstva.
3 poďakovania
zeytin
2. jan 2019

Aj ja som si prežila to, čo tisícky iných žien

Som tehotná. Tretíkrát. Mladšia dcérka má len päť mesiacov. Odfotila som tehotenský test a posielam ho manželovi do práce s komentárom: „Myslíš, že to bude chlapček alebo dievčatko?“ Naše tretie bábo bolo síce neplánované, absolútne nečakané, ale veľmi milované.

Začiatkom 13. týždňa tehotenstva som videla naše dieťatko po druhýkrát na ultrazvuku. Tentokrát sa nehýbalo. Do ruky som dostala správu: missed ab. No pre mňa to nebol to iba fetus, ako mi povedal lekár, bolo to maličké bábätko, naše bábätko.

Nasledovala hospitalizácia. Všetci lekári ma svorne ubezpečovali, že to nie je moja chyba. Nepomáhalo. Pri vypĺňaní dotazníku na príjme v nemocnici som myslela, že im ho otrieskam o hlavu. Otázky typu: „Ste smutná?“ a) nie b) áno) c) veľmi smutná d) neviem ???

Pre ženu je traumatizujúci nielen samotný potrat, ale taktiež aj celý lekársky zákrok a pobyt v nemocnici. V našich nemocniciach chýba úcta k človeku, úcta k ľudskému telu, úcta k životu. Vetu lekárky: „Už som mala mať obedovú prestávku, ale idem ešte urobiť tú zo šestky...“ nie je práve veta, ktorú túži počuť matka, ktorá prišla o svoje dieťatko. Bola som len „tá zo šestky“. V čase, keď som najviac potrebovala blízkosť rodiny, som bola zatvorená sama v nemocničnej izbe na poschodí s tehotnými mamičkami.

V prvých dňoch po potrate bola pre mňa najlepšia terapia prítomnosť manžela, detí, no a káva, horká čokoláda a upratovanie. Namiesto kľudu na lôžku som umyla všetky okná.

Keďže som potratila až v 13. týždni, tehotenstvo bolo na mne vidieť, preto bolo pre mňa ťažké vysvetľovať ľuďom v mojom okolí, že už tehotná nie som. Nevedeli ako majú reagovať. V skutočnosti je to tak, že každá asi potrebujeme niečo iné. Ja som napríklad nezniesla, ak ma chceli objať a utešiť, nezniesla som akýkoľvek fyzický kontakt. Hneval ma prehnaný záujem zo strany ľudí, ktorých som doteraz stretávala len medzi dvermi. Prepáčte, ale debatovať o potrate pri výťahu, to naozaj nie.

Najhoršia bola veta, ktorú som si vypočula mnohokrát: „Veď máš doma dve zdravé deti, treba sa tešiť z nich!“ Toto nikdy nehovorte. Je jedno, koľko detí máte doma, strata dieťatka bolí rovnako. Niekedy stačí povedať iba „to mi je ľúto“. Iritovala ma veta „chápem ťa“. Fakt? Naozaj ma vieš pochopiť? Vieš čím som si prešla?

Najlepšie mi padla veta od kamarátky: „Ak sa budeš chcieť porozprávať, volaj! Kedykoľvek.“ Vedela som, že mi dáva čas, aby som sa so situáciu najskôr vyrovnala sama a zároveň mi naznačila, že je tu pre mňa.
12 poďakovaní
ludka140281
31. dec 2018

3x anjelik

Šťastie? Nešťastie? Prečo ja? Zase len ja? Trikrát mi anjelika vzali do neba. Zrútil sa mi svet, všetko stratilo význam. Slzy, zúfalstvo,... Čo mi pomohlo? Najprv sa vyrozprávať, bez počutia tých hlúpych slov ľútosti: "Juuuj, moja, neplač!". Či sa to dá, neplakať? A plakať bolo to, čo sa mi chcelo. A čo mi pomohlo? Keď ma povzbudili slovami: "Zvládneme to spolu, nevzdávaj sa, poď a vstaň, skús to opäť. A skúsila som... Teraz držím v náručí tretiu dcérku, živú, zdravú, moju a najkrajšiu na svete.
Čo by som vám odkázala? "Nevzdávajte sa, nikdy nikto nevie, koľkokrát sa to zopakuje, ale vždy je šanca, nádej, tak ju nepremrhajte. Hlavu hore, pokiaľ žijete, vždy môžete život dať. :heart:
Dieťa je dar. :innocent::innocent::innocent:
4 poďakovania
nini1010
30. dec 2018

Smutné spomienky

Veľmi užitočný článok. Jediné, čo by som navrhovala upraviť, je nadpis. Zamĺknutý potrat nie je o nič menej bolestivý, práve naopak. Ľudia sa nevedia správať v takýchto situáciách a trieskajú také kraviny, až strach. Oveľa viac takýchto článkov by malo byť a nielen tu na MK. Ďakujem.
1 poďakovanie
vierka0508
30. dec 2018

To sa mne nemôže stať...

Prvýkrát sa mi podarilo otehotnieť velmi rýchlo, čo bolo úžasné, pretože sme po dieťatku veľmi túžili. O spontánnom potrate som už cosi vedela, pretože to prežila moja sestra. Ale občas si hovoríme, to sa mne nemôže stať. Radosť z pozitívneho tehotenského testu bola obrovská, prvýkrát som videla môjho manžela plakať.
Keď niekto povie žene, ktorá prežije spontánny potrat, že vlastne "to" ešte ani nebolo dieťa, zrejme nikdy tehotný nebol. Jasné, pojmy ako embryo, plod a dieťa sú mi jasné. Ale... Ale tie pocity ženy, ktorá otehotnie, túži po dieťati, sú silnejšie ako nejaké pojmy. Od prvej chvíle si predstavujete svoje dieťa. To, ako ho držíte v náručí, od prvej chvíle ho neskutočne milujete.
Obrovskú radosť však stále nahlodávala neistota a strach. Bola som opatrná a každé ráno som sa budila so silným pocitom, že to nedopadne dobre. Týždeň pred tým, ako sa to stalo, som mala sen.
Moje sny sú väčšinou úplné blbosti, ktoré nemajú ani, hlavu ani pätu a po zobudení si už väčšinu z nich nepamätám. Tento bol však jasný, všetko také reálne. Sedela som sama u nás v obývačke a pri mne stál malý chlapček, nemal vlasy a bol bledý. Prišiel ku mne, objal ma, rozlúčil sa a povedal, že je chorý a musí odísť.
To bolo všetko. Zobudila som sa so zlým pocitom. Týždeň na to som potratila v 9tt. Nebudem opisovať svoje pocity po tom. Bol to neustály kolotoč emócií. Vedela som, že to prejde len keď znova otehotniem. Našťastie sa to podarilo pol roka po tom.

Ako som to celé prežila? Ťažko. Ale jedno viem, nikdy som si nebola istejšia, že dieťa naplní môj život šťastím a bude tým najlepším rozhodnutím v mojom živote.
5 poďakovaní
ettie
6. jan 2018

Náš príbeh a reči okolo

Po prvom tehotenstve, pri ktorom v podstate nebol až do polovice tehotenstva žiaden problém, sme neplánované počali po 9 mesiacoch. Neplánovaná radosť sa však rýchlo skončila smútkom a o bábo sme prišli, lekár vravel, že sa to po sekcii stáva, že telo ešte potrebuje čas. Tak sme si povedali, že počkáme rok a uvidíme. Kým sme sa rozhodli povedať, že bábo odišlo, prešlo niekoľko mesiacov. Ďalšie bábo vyšlo, vitamíny som brala predtým, šetrila som sa, testy silneli, reku povieme to najbližšej rodine, aj tak už mali špekulácie a ak by náhodou budú nám oporou. Mýlila som sa...

O tehotenstve od nás vedela moja starká a starký a manželovi rodičia, ale viete ako sa rýchlo šíria reči. Žiaľ, deň po oznámení, som začala krvácať a bol koniec. Každopádne, to aspoň vysvetľovali iným oni a nie my. Čo ma ale mrzí bolo, že do očí tvrdili, že nikomu nič nepovedali a pravda bola iná , ale to je už asi iná téma, rodinná :D

Mňa, čo najviac dojalo, boli tieto reči:
"Prečo plačeš?"
"Nebuď hlúpa, neplač, bolo to skoro."
"Veď si ani tehotná nemusela byt."
"To ti len meškali a tehotná si nebola, ani test nič neznamenal."
"Buď rada, že máš dieťa."
"Aj tak to bolo veľmi skoro."
"Ono to ešte príde."
"Ešte budete mat deti."
"Načo pôjdeš na tie vyšetrenia?"
"Gynekológa nezmeníš?"
"Nemala si chodiť do toho kina, si sa zľakla a si potratila..."
"Ono sa to mohlo stať preto, že ošetruješ svoju chorú mamku a okolie je infekčné."
"Si vyčerpaná z malej..."
"Ešte máte na to kopu čašu."
"To nemôžeš myslieť negatívne, nesmieš sa pozerať naspäť."
"A už si dostala menštruáciu?"

To. že som mala tehotenské príznaky ďalších niekoľko týždňov nemusím hovoriť... :D

A najviac ma dojali ľudia, ktorí to vedeli cez iných a robili sa ako keby nič.

Naopak, podporila ma moja druhá strana rodiny, s ktorými sme sa mali vidieť cez celú republiku, ale nemohli sme prísť na rodinnú oslavu. Nechcela som vymýšľať výhovorky a povedala som pravdu, každý deň mi volali, zaujímali sa, podporovali.... A najviac zo všetkého si vážim svojho manžela a kamošku, ktorí ma vedeli objať silno aj cez pľac... To bolo super. ;) Kiežby to ženy nemuseli zažívať. Všetkým držím palce, už len k pozitívnym správam ;)
16 poďakovaní