Moja starenka je skutočným zosobnením pomenovania „gazdinka“. Takmer všetko, čo jej príde pod ruku, chutí absolútne famózne. Asi to bude tým, že sú to chute môjho detstva, ale nad jej kuchyňu skrátka niet. Máte to tak aj vy?

Pečie úžasné linecké koláčiky, vanilkové rožky sú rovnaké ako vojaci v rade a o „kremrole“ je bitka už vo dverách, keď sa vítame. Ale je jedna výnimka - medovníčky.

Tie jej nikdy nie sú mäkké, nech s nimi robíme čokoľvek. Takže zväčša zostanú na tanieri samé a smutné a priznávam, zväčša ich dáme susedovým sliepkam.

Bolo mi to ľúto, lebo starenka už nie je najmladšia a každá chvíľa v kuchyni ju stojí veľa úsilia. A keďže si nedá povedať a pečie každý rok, hoci by traktory padali, rozhodla som sa, že ich nejako zužitkujem.

A poviem vám, tieto guľôčky sú eňo ňuňo, nekecám!!! Takže ak sa aj vám podaria chrumkavé medovníčky, aspoň si nemusíte zúfať a premeníte ich na takúto chutnú dobrotu. Alebo ich normálne urobte z tých mäkkých, ktoré nestihnete zjesť, fakt sa to oplatí 🙂

Na pracovnú dosku si vytiahnite:

• 200g medovníkov
• 100g cream cheese 
• 50g Korunný cukor pudrový (ak robíte veľmi sladké medovníčky, trošku uberte)
• Mandle alebo lieskové oriešky
• Bielu čokoládu

Ako vždy, aj tento recept bude rýchlovka. Ak máte mixér s nožmi, tzv. food procesor, rovno šupnite creamcheese, medovníčky a cukor doňho a nechajte ho, nech si robí svoju robotu. Ak ho nemáte, nastrúhajte medovníčky na strúhadle a s ostatnými surovinami ich zmiešajte v miske.

Zo zmesi tvarujeme malé placky, do stredu vtlačíme oriešok a vytvarujeme guľôčku.

Bielu čokoládu roztopíme vo vodnom kúpeli a guľôčky v nej obalíme. Navrch zvyknem ešte poprášiť škoricu, veď sú Vianoce, no nie?

A aké rodinné poklady nesmú chýbať na vašom stole?

Myslím, že sú dva typy ľudí, keď príde na darčeky. Ten prvý ich nakupovanie neznáša. A potom sú tu blázni, medzi ktorých sa hrdo hlásim, ktorí všetko okolo Vianoc a darčekov milujú. Vyberanie, nakupovanie, balenie a to napätie, či sa darček bude páčiť. Priznávam bez mučenia, že hoci viem, že význam Vianoc je niekde úplne inde, darčeky sú pre mňa ich neoddeliteľnou súčasťou. A hoci sa to môže zdať ako klišé, darčeky skutočne radšej dávam, ako dostávam.

Samozrejme, rozdávame také tie praktické darčeky, podľa toho, kto čo potrebuje. Ale každý rok sa snažím mojim blízkym dať aj nejakú maličkosť, ktorú vyrobím, len tak pre radosť. A hoci sú to iba drobnosti, verím, že si to obdarovaní cenia o to viac, že som na ich výrobu použila tú najvzácnejšiu prísadu – môj čas.

Tento rok som vyrobila dva jedlé darčeky, pridala voskovaný obrúsok na uchovávanie potravín a aby sa mužská časť populácie necítila ukrátená, pribalila som aj malé pivko.

Prvý darček je asi tým najjednoduchší na suroviny a čas prípravy: Vanilkový Extrakt

Budete potrebovať nasledovné:

• Vanilkové struky, 2ks
• Vodka 0,5l
• Dve fľašky s patentovým uzáverom s objemom 0,25l

Toto je taká rýchlovka, že ani nestihnete povedať: „na to nemám čas“ a darček je na svete. Vanilkové struky pozdĺžne rozrežeme a vyškriabeme z nich semiačka. Do každej fľašky vložíme prázdny struk a semiačka z neho, zalejeme vodkou, zavrieme fľaštičku a je HO-TO-VO.

Samozrejme, darček bude pripravený na použitie o cca tri mesiace, tak to napíšte na štítok, ktorým fľaštičku ozdobíte.

Hovorí vám niečo slaný karamel? Ak ste ho ešte neochutnali, právom máte obavy. Avšak spojenie lahodnej karamelovej chute so zrniečkami soli je také úžasné, že si ho na prvé oblízanie varešky určite zamilujete. V chladničke vydrží aj dva týždne, avšak ak sa raz doňho pustíte, tak dlho sa tam iste „neohreje“. Jeho prípravu odporúčam na obdobie tesne pred sviatkami, aby vaši milovaní mali viac času na jeho vychutnávanie. A keď sme pritom, znásobte si dávku dvomi, aby ste si touto dobrotou mohli obaliť nervy, ktoré sú v tomto predvianočnom zhone asi napäté na prasknutie 🙂.

Na zalepenie úst a prstov všetkých obdarovaných a ochutnávajúcich budeme potrebovať:

• 100 g KORUNNÝ cukor kryštálový
• 50 g masla
• 70 ml smotany na šľahanie
• 1 ČL morskej soli

Na prípravu odporúčam použiť hrniec s nelepivým povrchom, resp. hlbokú teflónovú panvicu. Na miernom ohni necháme skaramelizovať cukor. Aby sa nám nevytvorili hrudky, nemiešame vareškou, iba jemne krúžime hrncom, aby sa hmota karamelizovala rovnomerne. Keď je všetok cukor rozpustený a má jantárovú farbu, pridáme za stáleho miešania maslo a po chvíli aj smotanu. Nezľaknite sa, z cukru sa v hrnci vytvorí lepkavá hmota, táto sa ale počas miešania pekne spojí. V tomto okamihu stiahneme z ohňa a ešte chvíľu miešame. Nakoniec pridáme soľ a naplníme poháriky.

Pred použitím ho trošku prehrejeme a polievame ním napríklad raňajkové lievance, alebo na tajňáša vyjedáme o polnoci lyžičkou priamo z chladničky 🙂.

Tretí darček nie je jedlý, ale je určený na zachovanie čerstvosti potravín. Voskované obrúsky. Sama som si ich vyrobila teraz prvýkrát, tak som zvedavá, ako to dopadne. Včelí vosk by mal zachovávať potraviny čerstvé. Dá sa použiť napríklad na sendviče, zabalenie rozkrojeného ovocia či zeleniny, prípadne na skladovanie syrov v chladničke. Ja ho plánujem využiť predovšetkým v lete, keďže milujeme výlety a pikniky.

Na výrobu použijeme:

• Zvyšky látky rôznych rozmerov
• Včelí vosk
• Gombík a šnúrku

Použila som vosk, ktorý som si kúpila v predajni s medom, myslím, že taká sa nájde v každom meste. Na žehliacu dosku som si dala starý uterák, aby som si ju omylom nezavoskovala. Naň som položila hárok papiera na pečenie väčší ako látka, ktorú som voskovala.Na látku som rozložila vosk, ktorý som nastrúhala na najmenšom strúhadle (asi najťažšie na celej príprave). Na to som položila ešte jeden hárok papiera na pečenie a začala zažehľovať.

Lepšie je, keď na začiatok použijete menej vosku, kým odhadnete správne množstvo. Potom stačí doložiť vosk tam, kde ešte chýba a opäť zažehliť.

Keď je celá látka pokrytá voskom, odlepte ju z papiera na pečenie (opatrne, bude ešte horúca) a preveste ju, napríklad na sušiak.

Keď vychladne, buď máte hotovo, alebo ešte pridáte gombík a šnúrku, ako som to urobila ja.

Do látky som zabalila knižku, aby som vedela, kam našiť gombík a šnúrku. Existuje iste viac spôsobov, ako zabezpečiť zatváranie, tento sa mi však zdá celkom variabilný, keďže gombík obmotáte tak, ako to je potrebné.

Budem rada, ak sa necháte inšpirovať. ja som všetky darčeky vyrobila v priebehu hodiny, a to už sa oplatí 🙂

Ako správna matka trpím sociálnou izoláciou. Ako, nechápte ma zle, veľmi si užívam celodenné napodobňovanie domácich zvierat a vydávanie rôznych zvukov, len aby sa dieťa zasmialo. Vrcholom spoločenského života býva spravidla prechádzka po okolitých uliciach v nádeji, že stretnem niekoho, kto je na tom podobne. Už sa neviem dočkať, kedy S. konečne porodí, aby som aspoň počas tých vychádzkok mohla viesť ako-tak normálnu konverzáciu.

Preto keď som dostala pozvánku na firemný večierok, neváhala som ani minútu,  zorganizovala svokru na stráženie M. a potvrdila účasť. To som ešte netušila, že deň po párty bude môj muž mimo domu a teda budem mať dieťa celý deň na starosti.

V rámci hesla, to je problém zajtrajšej Simony, som si užívala večer s kolegovcami, pila Mojito, tancovala a vyhýbala sa naším zahraničným kolegom, aby som sa nemusela hanbiť za jazykové schopnosti, ktorým materská dala slušne zabrať 🙂

Dieťatko si teraz odfukuje svoju rannú polhodinku v postieľke, ja som si urobila smrtiace espresso a tak vám môžem spísať recept na medovníčky, ktoré sú mäkké hneď, ako som sľúbila. 

Netreba žiadne jabĺčko, ani chlebík, skrátka a dobre, upečiete, necháte vychladnúť a tajne lozíte do špajze, kým je ešte čo vyjedať 🙂

Pre správnu vianočnú atmosféru si zo zásob vyberte:

160 g medu
160 g Korunný cukor kryštálový
120 g masla

½ kg hladkej múky
1 ČL sódy bikarbóny
korenie: škorica, klinček, zázvor, muškátový oriešok

lyžičku kakaa (voliteľné)
2 vajcia

Tieto suroviny sedia skutočne na gram presne, ak dodržíte ich pomer, odmenou vám budú medovníčky, na ktoré budú chcieť recept všetci, čo ich ochutnajú.

Začnite tým, že v hrnci povaríte med, cukor a maslo, kým sa všetko nerozpustí a nezovrie. Medzitým si do misy robota odvážte múku, pridajte do nej sódu a korenie podľa chuti  a ešte vrelú zmes do nej vlejte. Len jemne premiešajte a nechajte úplne vychladnúť. Ja do medovníčkov pridávam aj trochu kakaa, aby mali krajšiu farbu.

Keď je zmes naozaj studená, pridajte k nej vajcia a zapnite robot s hnetacím hákom (samozrejme, ide to aj ručne, ale počítajte s tým, že sa zapotíte). Zo začiatku bude hmota veľmi lepkavá, ale naozaj netreba pridať múku. Ak dáte robotu dostatok času, cesto sa nakoniec vytvaruje do peknej, nelepivej guľôčky. Trvá to aj 15 minút, ale skutočne, tip č. 1: nepridávajte žiadnu múku.

Keď je cesto hotové, dajte ho v miske do chladničky a nechajte vychladnúť aspoň 2 hodinky. Ja som cesto robila v pondelok ráno, zabudla som naň a upiekla až v stredu večer a bolo v poriadku. Takže pokojne znesie aj dlhšie odležanie.

Po odležaní si cesto rozdeľte na menšie časti a vaľkajte na hrúbku cca 2mm. Vykrojte a uložte na plech. Odporúčam na plech vždy dať medovníčky podobné veľkosťou, keďže tip. č. 2 znie: medovníky neprepečte! Menšie hviezdičky nechávam v rúre 4 minúty, väčšie zvončeky maximálne 6 minút. Ony sa ešte zdajú nedopečené, ale ak ich prepečiete, budú tvrdé a chrumkavé. Stačí ich ešte po dopečení chvíľku nechať na plechu a ony "dôjdu".

A teda k pečeniu, rúru vyhrejte na 200 stupňov, pečte v strednej časti pri hornom a dolnom ohreve. Mňa starenka naučila medovníčky pred pečením potierať žĺtkom a hneď po dopečení, ešte horúce, bielkom. Okrem toho na ne dávam  pred pečením oriešok alebo brusnicu. U nás doma veľmi nehodlujeme cukrovej poleve, takže ich už potom nezdobíme a vďaka bielku sú pekné lesklé. Ale som si istá, že keď M. trošku podrastie, bude to mať zas úplne iné čaro a určite ich pár aj ozdobíme.

A to je všetko 🙂 

Vyskúšajte a dajte mi vedieť, či ste s nimi spokojné. Ja ich pečiem už niekoľko rokov a tvrdé boli iba raz, keď som "prizabudla" na plech v rúre a ten tam strávil asi 10 minút. 

Ale aj také medovníčky sa dajú využiť a o tom vám napíšem budúci týždeň 🙂

Prajem vám krásny, predsviatočný víkend, Simona 

Poznáte to, mláďa už má konečne zabehnutý nejaký režim a vy si do postele líhate s tým, že sa do siedmej vyspíte. A potom príde to ráno, kedy sa zobudíte na výskanie z postieľky o piatej.

Najskôr skontrolujete, či nezastali hodiny. Potom neveriacky zízate chvíľku do plafóna a dúfate, že si to dietko rozmyslí a ešte niečo pospí. A o štvrť hodiny rezignovane prídete k vysmiatemu škriatkovi, ktorý má energie na rozdávanie.

Našťastie takýchto nocí veľa nebýva, ale každá jedna je náročná. Ale keďže sa na všetkom snažím vidieť pozitíva, takéto ráno znamená jeden polhodinkový spánok počas dňa navyše. A počas takého spánku sa dá napríklad čo? No napríklad piecť 🙂

Z košíka na ovocie na mňa zazerali hnedé banánové oči (akože keď necháte banán prezrieť a on tak parádne zosladne a zhnedne), tak reku, bude banánový chlebík. Priznám sa, dlho som mu prichádzala na chuť. Celkovo banánovú príchuť v koláčoch veľmi nemusím. Ale v tomto chlebíku je tak nejako dobre vyvážená a skutočne si na ňom pochutím. Takže ak ste doteraz nenašli ten pravý banánový chlebík, vyskúšajte tento a možno vám zachutí rovnako, ako nám:

Na pečenie si pripravte:

3 stredne veľké banány

1 vajce

2 PL kyslej smotany alebo jogurtu

50 g Korunný hnedý trstinový cukor kryštálový 

60 g rozpusteného masla

250 g hladkej múky (pokojne použite aj špaldovú)

1 ČL jedlej sódy

1 ČL mletej škorice

štipku mletého klinčeka a zázvoru

1 ČL vanilkového extraktu

štipku soli

(tip: okrem banánov, ktoré by inak skončili v koši, môžete do koláčika ukryť aj iné veci, ktoré treba spotrebovať: otvorenú zaváraninu, tvaroh, creamcheese, alebo prihoďte mrazené ovocie a pár orieškov, či kúsky čokolády a vždy budete mať na stole trošku inú pochúťku).

Mám rada koláče nenáročné na prípravu, suroviny a množstvo špinavého riadu. Takže pri tomto koláčiku zamažete: jednu formu na chlebík, misku robota a nástavec k nemu, vidličku, „lízatko“ a jednu malú misku. Príprava vám nezaberie viac ako 5 minút, takže si s prehľadom stihnete dať aj nejakú kávičku.

Rozohrejte rúru na 175°C. V malej miske v mikrovlnke rozpustite maslo. Ošúpte banány, šupnite ich do misy robota, trochu popučte vidličkou a pridajte k nim smotanu/jogurt, maslo, vanilkový extrakt a trstinový cukor. Do misky od masla rozbite vajíčko (áno, stále mám tú paranoju, že vajíčko bude pokazené alebo sa do koláča dostane škrupinka, takže vždy rozbíjam mimo cesta) a pridajte do misy robota. Na chvíľku ho pustite, nech sa suroviny premiešajú.

Misu postavte na váhu a postupne do nej vsypte všetky zvyšné suché suroviny. Ja vieeem, že sa všade hovorí, že suché suroviny najskôr v miske odvážime, zmiešame a postupne pridávame, ale to je riad navyše a zatiaľ sa mi nikdy nestalo, že by sa mi pri takomto postupe koláč nepodaril.

Keď je všetko v miske, ešte raz zapnite robot a miešajte, kým sa nevytvorí kompaktné cesto, stačí chvíľočka.Pomocou lízatka (používam silikónové, aby som z misky dostala naozaj všetko cesto) do cesta primiešajte, čo nájdete v komore (oriešky, čokoládu, ovocie, skrátka na čo máte chuť), vylejte do formy a pečte cca 50 minút.

Občas, keď mám mlsnú, zmiešam creamcheese s práškovým cukrom a troškou citrónu a rozotriem na povrch koláčika. A to vám je už potom skutočná radosť. A potom už len nakrájať a vychutnať si ho.

Aký je váš vzťah k banánu pri pečení? A vyskúšate doma tento chlebík? Budem rada, ak mi dáte vedieť v komentároch.

Vaša Simona (s očami ešte stále poriadne neotvorenými, hoci pri písaní chlípem už druhú kávu)

P.S.: Tú nutelu na koláči som si fakt zaslúžila, nespiace dieťa je argument ako hrom 🙂

Keď som dostala možnosť stať sa ambasádorkou pre sladké dobroty, rozmýšľala som, akým receptom sa vám predstaviť. Chcelo to niečo jednoduché, ale efektné a chuťovo nezabudnuteľné. A potom som si spomenula na návštevu Paríža pred asi dvomi rokmi, kedy nám staručký majiteľ jednej pekárne dal ochutnať niečo, čo on sám nazval chuťovým orgazmom. Myslela som si, že z masla sa nič lepšie ako croissanty vyčariť nedá. Ach, ako som sa len mýlila. Toto pečivo bolo ako z iného sveta. Dekadentne sladké, chrumkavé a pritom vláčne. Také, že by ste sa oň pobili s manželom (skúste hádať, kto vyhral 🙂). Hoci sa jeho príprava môže zdať zdĺhavá, vôbec tomu tak nie je.

Stopla som si čas aktívnej prípravy a je to len 32 minút. Cesto si zväčša robí svoje, takže to pokojne zvládnete aj popri starostlivosti o vašich drobcov. Dosť bolo rečí, vyhrňte si rukávy a poďte na to.

Na ohúrenie každej návštevy budete potrebovať:

300g hladkej múky

¼ lyžičky soli

190g studenej vody

10g čerstvého droždia

240g + 10g masla

240g Korunný cukor kryštálový+ pár lyžíc na obalenie

Do misy robota preosejeme múku, pridáme soľ, 10g masla, vodu a droždie. Miesime, kým sa aktivuje lepok, teda aspoň 10 minút. Cesto je mierne lepivé, ale vláčne. Kým sa cesto miesi, medzi dvomi hárkami papiera na pečenie rozvaľkáme 240g masla na placku o hrúbke pár milimetrov. Maslo aj hotové cesto dáme do chladničky na 15 minút. Po tomto čase vytiahneme obe z chladničky a cesto rozvaľkáme tak, aby malo dvojnásobnú veľkosť, ako naša maslová placka. Položíme ju na cesto a celú ju doňho zabalíme a kraje prstami stlačíme, aby nám maslo nemalo kam uniknúť. Takto pripravené cesto vyvaľkáme na veľký obdĺžnik a zložíme ako list do obálky. Otočíme o 90° a ešte raz vyvaľkáme a zložíme. Cesto opäť putuje na približne 30 minút do chladničky, podľa toho, ako vám to deti alebo iné povinnosti dovolia. Po polhodinke cesto vytiahneme a na pomúčenej doske opäť rozvaľkáme na obdĺžnik. Posypeme ho 120g cukru, valčekom ho jemne vtlačíme do cesta a zabalíme ako v predchádzajúcich krokoch. Opäť rozvaľkáme, posypeme zvyšnými 120g cukru, zabalíme a vložíme (tentokrát už naposledy 🙂) do chladničky na 30 minút.

Po poslednom chladení si vyhrejeme rúru na 200°C a cesto poslednýkrát rozvaľkáme na obdĺžnik. Nožom z neho krájame štvorce, ktoré majú stranu približne 8cm. Protiľahlé kraje stlačíme do stredu a vytvarujeme kvetinku. Túto ešte obalíme v cukre a takto pripravenú vložíme do formy na muffinky.

Vložíme do vyhriatej rúry a okamžite znížime teplotu na 170°C. Je dôležité koláčiky nepripáliť, inak by chutili ako zhorený karamel. Z rúry vyberieme po cca 35 minútach a koláčiky ešte horúce vyberieme a položíme na mriežku hore dnom. Ak by sme ich nechali vychladnúť vo forme, už by sme ich z nej nevydolovali. Stačí ich nechať mierne vychladnúť a môžete si ich vychutnať, napríklad s dobrou kávou a najlepšou kamoškou.

Dajte mi do komentárov vedieť, ako vám chutilo. Aj vy si z dovoleniek nosíte gastronomické zážitky, ktoré musíte okamžite doma otestovať? Budem rada, ak mi zanecháte nejakú zaujímavú inšpiráciu, možno aj na ďalší recept🙂

Ahojte, moje meno je Simona a rada by som sa vám trošku priblížila, keďže som sa práve stala ambasádorkou toho najsladšieho produktu, Korunného cukru.

Čo by ste o mne mali vedieť?

Som mamou polročnej dcérky Matildy, ktorá mi napĺňa dni sladkými okamihmi. Ale aby som s ňou zvládala krok, zvyknem si dobiť baterky niečím sladkým. Mojej žabke totiž stačí polhodinka spánku a funguje veselo ďalej. Napriek tomu si každý týždeň nájdem čas upiecť nejakú dobrotu, pretože je to pre mňa radosť a pri pečení si skutočne oddýchnem a vyvetrám hlavu.

Som Blíženec, takže stále niečo vymýšľam a som hrozne protivná, keď sa mi niečo nedarí. A keďže jablko nepadá ďaleko od stromu, moja dcérka je tiež blíženec a vyzerá to tak, že tieto vlastnosti po mne podedila.

Milujem cestovanie a keď je to aspoň trošku možné, zbalím kufre a ideme sa niekam vyvetrať.

Som zástancom snahy o rovnováhu, v živote aj v stravovaní. Myslím si, že ak sa človek hýbe a stravuje sa rozumne, sladké v primeranom množstve neuškodí.

Najlepšiu sviečkovú robí moja starenka a nikdy, ale skutočne NIKDY ňou nepohrdnem. Aj keby som si musela večer dať poriadne do tela.

Variť veľmi neviem, ale vďaka internátnemu životu mám zvládnuté cestoviny na tisíc a jeden spôsob (a nie, stále sa mi nesprotivili 🙂).

K pečeniu sa ma snažila doviesť moja mama, ale v rámci môjho pubertálneho vzdoru som to odmietala iba z princípu. Keď som ale po skončení vysokej školy začala intenzívne vypekať, za jej rady by som dala pol kráľovstva.

Najradšej pečiem pre iných a mám rada tie motýle v bruchu kým zistíte, či im chutí.

Milujem vylizovanie misky od cesta a krému.

Keď som „chudla do svadobných šiat“, nevedela som sa zbaviť potreby piecť, a tak som vykŕmila dve priľahlé kancelárie 🙂. Aspoň som mala hneď parťáčky na cvičenie.

Verím v jednoduchosť v živote aj pri pečení. Snažím sa zamazať minimum riadu (hoci mám umývačku) a bezo zvyšku použiť všetky suroviny, ktoré mám v chladničke či komore.

Milujem moju svokru za to, že ma pravidelne zásobuje domácimi zaváraninami a keď si nevie rady ani Google, môžem sa na jej rady spoľahnúť.

A v neposlednom rade, ľudia z Korunného cukru mi sľúbili exkurziu v ich továrni. Toto by už tromflo asi iba stretnutie živého Umpalumpu v továrni na čokoládu 🙂. Ale že som charakter, napíšem vám o tom článok.

Počas môjho ambasádorstva by som sa s vami chcela podeliť o moje obľúbené recepty, tipy a triky a ukázala vám, že pečenie je skutočne radosť a so správnou motiváciou a podporou to zvládne každý. Pridajte sa teda k nám do skupiny.

Vytvorme spoločne miesto, kde sa budeme navzájom motivovať, hecovať a podporovať v tom, aby sme naším najbližším vyčarili úsmev na tvári vďaka sladkým prekvapeniam.

Veľmi sa teším na toto dobrodružstvo, vaša Simona.