Ako ďalej s partnerom, s ktorým si už nerozumieme?
Ahojte nikdy by som nepovedala, te raz tu budem pisat, a prosit o pomoc. Teda ani neviem ci ziadam o pomoc alebo co vlastne chcem. Takze kde zacat som mama, mama dvoch deti 4 a 3(obe deti boli neplanovane), priatela s ktorym som 6 rokov. Ja to s nim velmi ale velmi tazke. Sme sice spolu 6 rokov z toho 1 a pol roka sedel v base za staru mladeznicku a hlavne bujaru minulost. A asi dalsie 3 roky je v zahranici. Ide o to ze je to presny opak cloveka o ktorom som snivala, robi veci ktore ma nicia a velmi mi ublizuju, slubi veci, ktore nikdy nesplni. Aj ked som mu o tomto vsetkom povedala, vzdy mi nejak zalepi dusu slovami ktore povie ale po case ked zas zacnem nad vsetkym premyslat to strasne boli. No napriek tomu som mu vzdy vsetko naivne odpustila a vzdy som verila tomu ze to bude dobre. Bola to moja prva skutocna laska mozno aj preto som vzdy vsetko pretrpela, pretoze zijem este takou tou statou skolou, kde clovek veri na lasku az za hrob. Ale proste urobil take veci, ktore ma fakt nicia. A uz aj ja sama si uvedomujem ze dost, ze to vsetko vo mne zlomil. Aj som mu povedala ze ho uz viac po tom vsetkom nelubim, ze bude lepsie ak si kazdy pojde svojou cestou ale on to stale berie tak ze su to len reci.
Je ti ho iba luto. A uz je to IBA LUTOST.
Laska je davno prec.
To so treba uvedomit.
Ak hladas stastie, tak podla popisaneho ho pri nom nenajdes.
Je cas urobit razny krok
sama si sa dostala do tejto situacie svojou naivitou a uverenim nejakym tym "american dream" filmom. Malokto sa zmeni. Teraz to musis sama vyriesit.
Koho je byt?
Kto plati ucty?
Kolko je tvoj rozpocet?
Mas kam ist s detmi?
Mas podporu rodiny?
Mas ty nejaky plan ako sa zariadis bez neho?
Z takého vzťahu som pred rokmi ušla, ale nemala som deti, nie že by on nechcel, ale ja som nechcela, tak som užívala antikoncepciu a on sa mohol snažiť, koľko chcel. Môj vtedajší partner síce nemal za sebou basu, ale tiež som pociťovala podobné pocity, ako ty..nevedela som si s ním predstaviť svoju budúcnosť, tiež som si ju predstavovala v minulosti inak a tiež prišla chvíľa, keď som si uvedomila, že sa už nechcem a nebudem snažiť a ukončila som to, aj keď to bolo ťažké. Teraz mám partnera, akého som si predstavovala inteligentného, vzdelaného, s dobrou prácou, nefajčiara, ktorý na mňa nezvýši hlas, nikdy mi škaredo nepovie a precestovali sme svet a teraz čakáme naše prvé bábo a neľutujem nič, človek si na predošlých vzťahoch uvedomí, čo od života chce a očakáva.
@cvrcok88 pokial zle nevplyva na vase deti, pokojne mu rob tutora a samaritanku. Pokial tento chlap bude zlym prikladom pre vase deti, naucia sa, ze slova sa hovoria a nemaju ziadnu vahu, ze otec je clovek, na ktoreho sa neda spolahnut, potom bude neskoro. A obavam sa, ze tento chlap dobrym prikladom nebude😶
Tak si v rámci tej ľútosti urobte tretie ......prepáč,ale čo tu chceš počuť,nejako nechápem.
Pises...A nechcem aby skoncil zle, aby sa nanho zas vsetci vykaslali....nemal by to v prvom rafe chciet on sam...podla toho, co puses, mu to je sakra jedno...nici ta?..odid zo vztahu...pretoxe dnes si znicena na 20%..o 5 rokov to bude 50% a nakoniec uplne...vies, zivot nie je o tom byt niekomu "fackovacim panakom"..je jedno v akom zmysle, ale o tom, ze ho prezijem v laske a stasti, ze mam okolo seba ludi, co mi neublizuju a maju ma radi...
@cvrcok88
Už len to že si tu napísala svedčí o tom,že vieš čo máš urobiť.
Ak ti je teraz smutno , ľúto seba , jeho detí ,času čo ste mohli pekne prežiť a neprežili ste vedz,že časom to bude horšie a bude ti ľúto ,že keď si mohla niečo zmeniť si to neurobila ba ani si sa o to nepokúsila... Ak sa pýtaš či máš niečo zmeniť - áno zmeň. Čo zmeniť? Vieš sama. Píšeš o tom vyššie.
Inak to zmení teba. K horšiemu.
Dovolím si prispieť názorom, a čiastočne snáď aj vlastnou skúsenosťou. Muž sa nikdy nezmení k lepšiemu. Len naopak. Na začiatku vzťahu sa snaží prezentovať pred ženou v tom lepšom svetle, a ak je naozaj zaláskovaný, snaží sa pre ňu aj niečo urobiť. Časom však zaľúbenie pominie a on si je svojou partnerkou až príliš istý. Berie ju ako samozrejmosť a nemá ďalej dôvod ani potrebu sa kvôli nej snažiť. Vie brať, ale len málo dáva. Aby mal pokoj a aby sa zbavil zodpovednosti, vyslovuje sľuby, ktoré však nikdy nesplní. To je žiaľ realita, a ty máš dve možnosti - buď sa s ňou zmieriš a príjmeš ho takého, aký je. Lebo iný nebude. Alebo sa s ňou nezmieriš a pôjdeš vlastnou cestou. Nemá zmysel obetovať sa pre muža, ktorý si to neváži. On to nevidí a ani nikdy vidieť nebude. A zbytočne mu budeš pripomínať, čo všetko si pre neho urobila. Len ťa ešte viac zraní, pretože nielenže si to neuvedomí, ale dokonca to poprie. Toto sú bohužiaľ narcistické typy mužov, ktorí si nikdy nepripustia vlastné zlyhanie. A ktorí budú partnerkinu snahu a obetavosť vždy brať ako samozrejmosť. Ak sa rozhodneš zostať, budeš nešťastná a váš vzťah ťa nebude napĺňať. Ak sa rozhodneš ísť vlastnou cestou, budeš tiež nešťastná, ale len chvíľu. A ak ti môžem poradiť - v prípade, že zvolíš druhú možnosť, NIKDY, naozaj nikdy mu nedaj najavo svoju bolesť z rozchodu. Pretože sa tým ponížiš tak veľmi, že jeho sebavedomie už nebude mať hraníc - a pokiaľ má teraz v sebe ešte nejaké tie zvyšky úcty k tebe, po tomto "geste" ich nahradí opovrhnutie, výsmech, poníženie. Ušetri toho seba i svoje deti.
@janne318 Otrepane ale pravdive: Zena dufa, ze muza zmeni, ale nezmeni. Muz dufa, ze sa zena nezmeni, ona sa zmeni.
Muzi sa nemenia, skor si zeny nedaju pracu si ho precitat, alebo si myslia, ze co sa im nepaci, zmenia. Ze si ho zmenia podla svojich potrieb. Plus casto k tomu, co sa im paci, chcu, pridat dalsi set skills (schopnosti), aby ich mal a nechapu, ze on nie je cvicene zvieratko, ktore sa popri tom, co vie, nauci navyse vsetko, co si zazela jeho pan. A odnaucit zaroven, to co sa jej nepaci. Skor su to zeny, ktore sa menia a casto nie k lepsiemu …
Pokusy o zmenu koncia obojstrannou frustraciou
@cvrcok88 a neveri tomu ze je naozaj koniec. Od 24 je doma a z toho sme sa bavili normalne mozno tak 2-3 hodinky, vsetko co poviem poviem zle, vraj vsetko hovorim proti nemu. Ale ja sa uz s nim ani asi normalne rozpravat neviem. Asi ani nechcem a toto je len taky obranny mechanizmus. Velmi tuzim lubit a byt stastna. Na iednej strane viem ze toto naozaj nema vyznam a na druhej strane mi ho je tak strasne luto. Tak velmi som verila v to ze ja budem ta, pre ktoru je ochotny zmenit sa. Mozno sa zmenil, teda ano zmenil ale jeho stale taha to zle. Ja neviem, vlastne neviem ani co vy som chcela pocut od vas. Lebo ked kamaratky zacnu hovorit na neho ze je to pako a podobne, vtedy mi ho je luto este viac. A chcela by som mu pomoct zit normalne ale na druhej strane som uz znicena.