Otehotnela som i napriek núdzovej antikoncepcii. Je interupcia správne riešenie?

Zodpovedané
4. júl 2022

Dobrý deň,

myslela som si, že sa mi niečo ako neplánovane tehotenstvo nemôže stať,veď sme s partnerom zodpovední, no opak je pravdou a momentálne zažívam veľmi ťažké momenty.

Prvé dieťa bolo vítané a chcené, po prvotnom šoku z dvoch paličiek na teste som sa celé tehotenstvo tešila, vždy si platila ultrazvukové vyšetrenia u súkromníka, ktorého považujem za špicu vo svojom odbore. Pomaly som od radosti pred tým ani nespala. Mala som nakupovaciu mániu, jednoducho všetko čo k tomu patrí.

Po pôrode som vedela, že ďalšie dieťa najbližších cca 5 rokov nechcem (kvôli budovaniu lepšieho zázemia), čo som riešila so svojou lekárkou, lenže prišiel problém. Zlé výsledky z cytológie a hormonálnu antikoncepciu, či teliesko zatrhla s tým že mi to môže zhoršiť stav a odporučila používanie prezervatívu. Tak som sa zmierila teda s touto formou antikoncepcie, aj keď som ňou nebola 100% stotožnená. Plus muž pracuje v zahraničí, takže náš intímny život sa skresal na minimum a nevidela som v tom až taký problém.

Lenže nastal problém, prezervativ sa nám pretrhol, užila som teda pár hodín na to núdzovú antikoncepciu, ktorá nezabrala. A tu to všetko začalo, neviem toto tehotenstvo prijať, nechcem ho.

Mávam úzkostné stavy nemôžem dýchať mám tlak na hrudi, plačem a mám hnev na celý svet/vesmír, že sa niečo také stalo. Keby nemám už jedno dieťatko, čo mi pomáha kontrolovať sa, asi by som si aj ublížila pri tých stavoch čo prežívam. Každé ráno sa budím s myšlienkou nech to odíde, nech začnem krvácať, nech potratím a nech sa to vyrieši samé.

Muž sa vyjadril, že pre neho je dieťa dar a tešil by sa, aj keď to nečakal ani on keďže o prvé dieťa sme sa snažili rok a toto prišlo z jedného rázu a veľmi nečakane.

Ja to ale takto necítim a veľmi sa hnevám aj na seba, že mám takéto pocity a myšlienky, ale veľmi ťažko sa to kontroluje. Moc mi ani nepomáha, že veľa času som doma sama so synom a na väčšinu vecí alebo teda takmer vsetko riešim sama. Starí rodičia sú ešte stále pracovne vyťažení v iných mestách a aj v inom štáte.

Rovnako ani nemám v povahe žiadať pomoc od druhých a byť závislá od ich pomoci, aj keď viem, že sama by som to s ďalším dieťaťom nezvládla. Neviem nájsť žiadne pozitívum na tom mať ďalšie dieťa v momentálnej situácii, ktorá tiež nie je priaznivá ani z finančného hľadiska a s takým malým vekovým rozdielom, kedy ma ešte môj syn veľmi potrebuje, ho nechcem odsunúť na druhú koľaj a pohadzovat si ho po rodine, ktorá je aj bez toho dosť zanepraznená, aby som sama stíhala domácnosť a nezbláznila sa.

Zvažujem umelé prerušenie tehotenstva, ale obavám sa rizika pri ďalšom otehotnení. Blízki na mňa tlačia, že interupciu budem ľutovať. Ja mám pocit, že skôr budem ľutovať to, keď si to dieťa nechám a budeme sa všetci trápiť.

Viete mi pomôcť rozhodnúť sa?

Ďakujem

Dobrý deň.

Vážime si, že ste sa na nás s dôverou obrátili.

S partnerom už máte jedno dieťa. Po krátkom čase ste otehotneli znova, avšak neplánovane. Na ďalšie dieťa sa teraz vôbec necítite. Plánovali ste ho mať až o pár rokov neskôr.
S neplánovaným tehotenstvom sa u Vás objavili úzkostné stavy, pocity hnevu a myšlienky, ktoré niekedy ťažko kontrolujete. Na výchovu, starostlivosť o syna či domácnosť ste sama, keďže partner pracuje v zahraničí a starí rodičia bývajú ďaleko. Váš partner je ďalšiemu dieťaťu otvorený ale Vy, na základe všetkých okolností a negatívnych pocitov zvažujete interrupciu. Máte pocit, že by ste ďalšie dieťa teraz nezvládli. Plánovali ste mať ďalšie dieťa až o pár rokov, keď si vybudujete zázemie. Taktiež máte pocit, že by ste Vášho syna s príchodom ďalšieho dieťaťa posunuli na vedľajšiu koľaj a nemali naň čas.

Spomínate Vaše úzkostné stavy a pocity hnevu. Z toho čo píšete, môžu tieto negatívne emócie vychádzať z toho, že ste tehotenstvo neplánovali a neboli naň pripravená. Príchod druhého dieťaťa narušil Vaše plány a predstavy. Váš organizmus prirodzene proti tejto neplánovanej situácii bojuje cez negatívne prežívanie a útek. To, čo prežívate je len prirodzené reakcia na situáciu, v ktorej ste sa ocitli. Skúste byť k sebe milosrdnejšia, neobviňujte sa, pretože pocity sú jedna vec, ale náš postoj k situácii je oveľa dôležitejší. Hovorí sa, že nie sú ani tak dôležité okolnosti, v ktorých sa ocitneme, ale postoj, ktorý k nim zaujmeme. Nie je dobre, aby ste v tejto situácií ostali sama. Máte niekoho z Vašich blízkych, komu môžete hovoriť o Vašich pocitoch? Odporučila by som Vám vyhľadať aj psychológa, s ktorým by ste mohli Vašu situáciu riešiť aj po odbornej stránke.

Čo sa týka starostlivosti o syna či domácnosť. Na všetko ste sama a bojíte sa, že by ste to s druhým dieťaťom ťažko zvládli. Vaši starí rodičia sú od Vás ďaleko a pracovne vyťažení. Píšete, že nemáte v povahe byť závislá od druhých a požiadať o pomoc. Častokrát je to možno len o nás a našom zmýšľaní, že ostatných zaťažíme. No naši blízki by nám s radosťou pomohli. Niekedy je to len o akomsi pokorení sa a požiadaní druhých o pomoc, keď sa cítime slabo. Stačí malý krok a môže to priniesť akési odľahčenie. Napadlo mi, ak nechcete byť závislá od svojich blízkych, v krajom prípade môžete dať staršie dieťa do detských jaslí, aby ste mohli ľahšie zvládať domácnosť a druhé dieťa. A vôbec to neznamená, že ho odsuniete na druhú koľaj. Pri správnom rozdelení času, budete vedieť venovať pozornosť obidvom deťom. Taktiež môžete staršie dieťa zapájať do starostlivosti o mladšie dieťa a veľa vecí robiť spolu. K tomu Vám chcem napísať aj pár výhod, ktoré môže ďalšie dieťa so sebou priniesť. Tým nechcem zľahčovať, že mať dve deti je ľahké. Môže to byť naozaj náročné, no starší súrodenec je veľkým prínosom pre Vaše ďalšie dieťa. Staršie dieťa si vie mladšieho súrodenca užiť, ak sa ich vzájomný vzťah podporuje. Môže Vám pomôcť s mnohými drobnosťami, ako je komunikácia, hranie sa navzájom, podať cumlík, hračku do ruky či zabaviť dieťa na nejaký čas. Nie je to však len na čas. Súrodenec tu pre Vaše dieťa bude aj vtedy, keď Vy nebudete. Je to investícia na celý život.

Nevidíte priaznivú ani Vašu finančnú situáciu. Chcem Vás informovať, že existujú organizácie a nadácie, ktoré by Vám vedeli za stanovených podmienok pomôcť po finančnej či materiálnej stránke.

Pýtate sa či je interrupcia správne riešenie. Môžem Vám napísať, že v ťažkých situáciách sa interrupcia naozaj javí ako najjednoduchšie a najrýchlejšie riešenie, ktoré z cesty odstráni prekážku, teda dieťa a zdá sa, že všetko sa vráti do normálu. No je tomu naozaj tak? Ak premýšľate nad interrupciou, mali by ste vedieť aj o jej možných zdravotných dôsledkoch. Čo sa týka psychologického hľadiska. Veľa žien po potrate prežíva prázdnotu, nočné mory, trpia depresiou či úzkosťami. Mnohé nie sú schopné fungovať v bežnom živote, starať sa o seba, deti, domácnosť či budovať partnerský vzťah. Ďalšie stavy, ktoré nám opisujú sú poruchy spánku, pocity viny, hanby, hnev na seba alebo okolie, citová apatia, neschopnosť stretávať sa s tehotnými ženami, stres a smútok pri stretnutí tehotných žien, iných detí – najmä takých, ktoré sú vo veku, v akom by v tom čase bolo potratené dieťa. Počas a bezprostredne po zákroku môžu nastať aj rôzne fyzické komplikácie. Poškodenie tela a krčka maternice, zvýšené krvácanie, problémy s donosením ďalších, už plánovaných detí príp. neplodnosť, predčasné pôrody alebo spontánne potraty, zápaly vajcovodov a vaječníkov a iné. Niektorí lekári hovoria o biologickom prežívaní potratu, pretože akonáhle žena otehotnie, začína sa jej telo pripravovať na príchod dieťaťa, hormóny sa menia, a keď sa tento cyklus umelo preruší, telo dostane akoby šok a ťažko sa vracia do stavu pred tým. Telo nevie, ako zareagovať. S tým súvisí aj vyššie riziko rakoviny prsníka v neskoršom veku ženy, pretože od začiatku tehotenstva sa mliečna žľaza mení a zrazu nastane zlom a náhla hormonálna nerovnováha, ktorá sa môže v budúcnosti negatívne prejaviť. O možných zdravotných následkoch by Vás mal pred samotným zákrokom informovať gynekológ. Je to jeho povinnosť zo zákona. Keď zvážite všetky Vaše možnosti riešenia, dôsledky, ktoré môžu nastať po interrupcii, môžete sa rozhodnúť, čo nakoniec vo Vašej situácii urobíte.

Chcem Vás uistiť, že neplánované tehotenstvo je realitou mnohých žien, len sa o tom málo rozpráva, ženy sa za to hanbia. Avšak, neplánované deti dokážu byť rovnako milované svojimi rodičmi po narodení, aj keď v čase tehotenstva to bolo ťažké. Zo skúsenosti z našej poradne máme za to, že ženy, ktoré prežívali veľmi podobné pocity nakoniec s odstupom času nechápu svoje prežívanie v čase tehotenstva, pretože dieťa im prinieslo veľa radosti.

Ak by ste sa potrebovali o Vašej situácii ešte viac porozprávať, odporúčam sa obrátiť na našu Poradňu Alexis alebo iných odborníkov, s ktorými by ste mohli prejsť Vaše negatívne emócie a prežívanie. Chcem Vás povzbudiť, aby ste vyhľadali pomoc a neostali vo svojom prežívaní sama.

Nedovoľte, aby Vám negatívne pocity a komplikácie, ktoré práve zažívate, zabránili urobiť správne rozhodnutie. Prajem Vám veľa sily a odvahy do ďalšieho obdobia.

S pozdravom,

Anna, Poradňa Alexis.