Máme podozrenie na ADHD alebo ADD u skoro 4-ročného chlapčeka. Ako s ním pracovať?

Zodpovedané
14. dec 2023

Dobrý deň,

u skoro 4-ročného synčeka mám podozrenie na ADHD alebo ADD. Chodí do škôlky od 9/2023, dokopy tam bol len okolo 20 dní kvôli chorobám. Učiteľka nám naznačila, že je iný ako ostatné deti (nešpecifikovala diagnózu). A keď bude mať 4 roky, odporučí to riešiť.

Spomínala napríklad, že má problém získať jeho pozornosť, keď na neho hovorí. Až keď sa ho dotkne na nose, tak vtedy ju vníma. Je tvrdohlavý, nechce sa obliekať, pridávať do aktivít (aj keď sa ho podarí potom presvedčiť), odmieta upratovať hračky. Vyslovene robí scény, keď nie je po jeho. Začne plakať, kričať, rozhadzovať hračky okolo seba aj do deti. Kúpeľňu s WC zamkýnajú kvôli nemu, lebo tam hocikedy vlietol. X-krát sa mu niečo opakuje, aj tak to spraví.

Podobne to máme doma. Napríklad som si všimla, že aj hlasy starých rodičov (aj iných cudzích) ako keby filtruje. Kým mu nepoviem ja, čo sa pýtajú, tak ich nevníma. Prípadne vníma len otázky, ktoré má veľmi často napočúvané.

Výbuchy vzdoru má často aj doma, keď nie je po jeho. Býva často podráždený. Na všetko ho pripravujem vopred a stále opakujem, čo nám pomáha to zmierniť.

Neraz mu musím dookola pripomínať a dohovárať čo robíme (upratujeme hračky, vyzuj si topánočky, ruky si už doumývaj), lebo ho vždy niečo ľahko rozptýli. A len tak sa hrá s vodou, penou, posedáva na zemi namiesto vyzúvania. Zobúdza sa podráždený. Keď sa po ňom niečo chce, tak sa hnevá, kričí, kope v postieľke. Neraz nás aj udrel. Pár dní aj učiteľku chcel pri vzdore "čapnúť".

U doktorky a u kaderníčky zažívame pravidelne scény, kope a búcha okolo seba. I keď je tam mierne zlepšenie, keďže veľa sme o tom čítali a pomáha nám tá príprava.

Vie sa hrať aj sám, ale skôr s legom, autíčkami. Na samostatné kreslenie, lepenie nálepiek a podobne nemá trpezlivosť, ľahko sa rozčúli, ak mu niečo nejde.

Od narodenia horšie spával - dlhé uspávania. Ľahko sa rozrušil/rozplakal aj ako bábätko. Keď prišiel niekto na návštevu, už som vedela, že sa nenaje. Že ho budem mať veľa na rukách, lebo sa bude napríklad báť.

Veľmi sa bojí ísť sám napríklad do bazéna, ale zase nemá problém len tak sa rozbehnúť a nemyslieť na to, že sa môže stratiť, spadnúť pod auto.
Máme ešte 7-mesačné štvornožkujúce bábo a stále tŕpnem, aby na ňu neskočil, nepadol, niečo jej nespravil. 100x opakujeme tie isté veci dookola. Napríklad som ho nevedela naučiť skoro rok, že má 3 roky. Pomohlo až to, keď som mu vytvorila k tomu básničky, ktoré sa hneď na neho nalepia.

Inak rozpráva už celkom pekne, je bilingválny, vie byť aj empatický k najbližším, pokiaľ nie je rozjašený.

Je možné, že ide v jeho prípade o ADHD/ADD,v alebo je to ešte v jeho veku normálne?

Čo nám odporúčate?

Ako s ním pracovať?

Ďakujem

Dobrý deň,

ďakujeme, že ste sa na nás s dôverou obrátili. 

Vo vašom popise vidíme niekoľko špecifík a postupne sa im budeme venovať. V prvom rade je však dôležité povedať, že synčeka poznáte a čiastočne aj pani učiteľky, a ak sa vám zdá, že tieto špecifiká už vybočujú z normy, odporúčali by sme vám navštíviť centrum včasnej intervencie v okolí. Budú sa môcť s ním zoznámiť, pozorovať ho pri hre a dokážu vás nasmerovať na potrebné vyšetrenia. Zdá sa, že v mnohých ohľadoch už ste si problematiku naštudovali a prispôsobujete tomu aj váš spôsob výchovy.

Na niektoré činnosti (napríklad kreslenie, nálepky a podobne) má ešte čas. V tomto veku ich deti robia zvyčajne len na popud dospelého, či už ide o rodinu alebo učiteľky v škôlke. Keďže v škôlke ešte nie je dostatočne adaptovaný, doprajte mu čas. Niektoré deti ho potrebujú viac, ako iné. Samozrejme, je potrebné stanoviť mu pravidlá, ktoré sa nesmú porušiť, napr. ublíženie sebe alebo iným. Pokiaľ to bude len vekom, prejavy vzdoru by sa mali postupne upokojovať. Bude to chcieť čas a trpezlivosť. 

Ak ide o nereagovanie na iných ľudí, je to možno čiastočne aj preto, že mu vyhovuje, že sa ho potom opýtate vy a on nemusí odpovedať sám. Je možné, že si odpoveďou nie je istý, alebo naopak, nechce poslúchnuť ich príkaz. Až keď ho o to požiadate vy, ustúpi.  
Niekedy môže problém s komunikáciou spôsobovať práve to, že je dieťa bilingválne. Je to na jednej strane pozitívne, nakoľko vyrastá a dorozumieva sa v dvoch jazykoch. Na druhej strane nemá presne určený jeden primárny jazyk, ktorým komunikuje. Najmä pri komunikácii s ľuďmi mimo jeho najbližšieho okolia to môže spôsobovať problém. Ťažkosti mu spôsobuje "prepínanie" slovnej zásoby a základnej gramatiky vzhľadom na to, s kým sa rozpráva. Deti v tomto veku majú ešte s prispôsobovaním sa inej osobe v oblasti komunikácie problém. 

Ako sme napísali už vyššie. Pokiaľ sa vám na jeho správaní niečo nezdá a budete dostávať podobnú spätnú väzbu aj po období adaptácie v škôlke, zvážte rozhovor s pediatrom alebo návštevu centra včasnej intervencie.  

V prípade potreby nás neváhajte kontaktovať.

S pozdravom a prianím príjemného dňa

Kristína a Veronika


Akčné rodiny
IG a FB: @akcnerodiny

V prípade otázok a potreby ďalšej pomoci nás neváhajte kontaktovať.