6-ročný syn sa extrémne bojí lekárov. Ako mu vysvetliť, aby sa nestresoval?

Dobrý deň,

6-ročný syn sa extrémne bojí lekárov. Začalo to cca v 2 rokoch po nepríjemnej návšteve u urológa. To už sa potom bál aj u pediatričky, ktorá je naozaj milá a chápavá. Stačilo, že sa na neho pozrela a už záchvat plaču. Potom to nasledovalo - očkovania s nástupom do škôlky, CRP, očné vyšetrenie, odber krvi na imunoalergológii, nanešťastie aj trhanie zúbku kvôli zápalu.

K zubárovi ho teraz nedostanem. Resp. len veľmi ťažko a zvažujem teda celkovú anestézu, lebo by potreboval pár návštev. U pediatričky je to teraz už lepšie. V čakárni vidím, že len sedí, čaká čo bude. Niekoľkokrát sa ma spýta, či nedostane injekciu alebo včeličku. V ordinácii mi len šušká, vidím na ňom ako je v strese.

Strašne ma to trápi, no snažím sa to pred ním neukazovať. Stalo sa nám aj také, že mi párkrát za deň povedal, že ho bolí bruško. Následne som spozornela a povedala, že keď to neprejde, tak dáme ráno bruško pozrieť pani doktorke. Hneď potom povedal, že už ho bolesť prechádza. Bojím sa, že mi začne zamlčovať, že ho niečo bolí.

Je lepšie ho vopred oboznámiť s tým, že ideme k lekárke, alebo ho len vziať a ísť' bez upozornenia?

Snažím sa mu vysvetliť, že keď aj ideme, nemá sa čoho báť. Hovorím mu, že pani doktorka mu chce len pomôcť. My s mužom keď prídeme z nejakého vyšetrenia, tak sa snažíme nenápadne hovoriť o tom, aké to tam mali dobre, ako nám pomohli, že nás vôbec nič nebolelo. O chvíľku ma čaká pôrod. Keď sa dozvedel, že budem chvíľu v nemocnici, tak hrozne plakal, že čo mi tam budú lekári robiť. Tak som mu povedala, že to je úplne normálne, že tak maminky chodia, aby vedeli či sú ony aj bábätka v poriadku a potom nás pustia.

Ako mu to mám trpezlivo doma vysvetľovať a snažiť sa ho nestresovať?

Treba navštíviť psychológa?

Ďakujem