Milí priatelia a známi!
            Určite si aj Vy so záujmom prečítate list, ktorý svojho času poslal jeden z našich súčasníkovichďalej,atelevíziámSlovensku.tak
Konečne
Ešte keby si to televízie Markíza a Joj aj vzali k srdcu!
 Milé televízie,
      ďakujem, že nám ukazujete ľudí vymetajúcich večierky azdavšetkých firiem na Slovensku, kde sa vždy dobre zadarmo najedia čispoločne poohovárajú tzv. osobnosti tzv. slovenského showbiznisu.Sme vám nesmierne vďační aj za to, že nám nikdy nezabudnetepovedať veľmi dôležité novinky z osobného života týchto tzv.celebrít, napr. s kým momentálne chodí pani Judínyová alebo koľkoeur stáli šaty pani Heringovej, ktorá vďaka svojej prirodzenej krásenikdy v živote nemusela využiť služby platického chirurga.
     Ďakujem, že nám ukazujete ťažký každodenný život arogantnýchnemeckých milionárov, ktorých jediným vážnym problémom je, vktorej drahej reštaurácii sa naobedujú alebo aké gýčové handry sikúpia v tých najsnobskejších butikoch.
     Ďakujem, že nám ukazujete ľudí mentálne postihnutých, ktorískutočne nemôžu za to, s akou diagnózou sa narodili. Veď hlavnéje, že sa na tom pospolitá Slovač zabaví, o ostatné sa už postaránemenej trápny moderátorov monológ.
     Ďakujem, že nám ukazujete ľudí nemajetných, chudobných,ktorých (ne)veľkosť majetku je podľa vás priamo úmerná ichspoločenskému statusu, a tak ich zosmiešňujete pred celým národom.Títo ľudia len majú smolu, že sa jednoducho vymykajú zo štandarduslovenskej rodiny, pritom však nie sú zlí. Práve naopak. Častokrátsvojou úprimnosťou a človečenstvom prevyšujú ostatných.
      Ďakujem, že nám ukazujete ľudí závislých na alkohole, drogáchči trpiacich inými problémami. Osobné tragédie týchto ľudí bymali ostať ich súkromnou záležitosťou a nie stať sa predmetomdebát ...násť ročných detí počas prestávky na základnej či strednejškole.
     Ďakujem, že nám ukazujete ľudí, ktorí majú v popise svojejčinnosti veľké "ničnerobenie" a "intrigovanie" v uzatvorenomhotelovom areáli kdesi v Karibiku. Výhra v podobe ťažkých tisícov eurpre víťaza bude v tomto prípade skutočne zaslúženou odmenou pomimoriadne namáhavom pobyte v "pozemskom raji".
      Ďakujem, že nám ukazujete ľudí, ktorí chcú stretnúť lásku svojhoživota práve pred televíznou kamerou a zrakmi tisícov televíznychdivákov, a to kdesi na svojej ťažko vybudovanej farme v HornejDolnej, kde budú so svojimi polovičkami spoznanými ad hoc viesťusporiadaný život, mať veľa deťúreniec a žiť bok po boku, až kým ichsmrť nerozdelí.
      Ďakujem, že nám ukazujete ľudí, ktorí to v živote dotiahli až do2. kola celosvetovo uznávanej speváckej alebo talentovej súťaže,aby následne pozornosť verejnosti vzbudili skôr svojimi outfitmi aškandálmi ako skutočným speváckym umením.
      Ďakujem, že nám ukazujete ľudí, ktorí sa za spoločnýmvečerným stolom stretli skutočne len preto, aby predviedli len a lensvoje gastronomické schopnosti. Intrigy a vzájomná nevraživosťsprevádzajúca nás počas celého programu je len nechcenýmvedľajším produktom úprimného priateľského posedenia, a tak zastolom nemôžu chýbať pornoherci, vyhasnuté spevácke hviezdy,speváci so psychickými problémami, „párty girls“ s jasne vyhranenouživotnou filozofiou či kvázi úspešní podnikatelia s políciou na krku.
      Ďakujem, že aj dnes večer nám ponúknete už 154. diel 9.série "kvalitného seriálu" s hercami, ktorí v ňom hrajú pomaly užpiaty rok. A ak sa aj objavia nejaké nové tváre, tak len preto, aby sazvýšila sledovanosť - to čarovné slovko v žargóne našich televízií. Ajtu platí, že akákoľvek zmena je život. Nedá mi nepoďakovať aj zamizerný dejový spád, smiešne dialógy a osudové zvraty odohrávajúce
sa v dvoch obývačkách a jednom bare o rozmeroch 5 x 5 metrov, kdeich
neodmysliteľný kolorit dotvárajú lacné interiérové kulisy. A žeľudia by aj uvítali viac exteriérových scén? Majú smolu... prečo byste ich aj točili, keď ich výroba si vyžaduje o niečo viac námahy asamozrejme aj financií.
A prečo vám vlastne za to všetko ďakujem? Nuž, vážené televízie,ďakujem vám predovšetkým za to, že mám viac času na kvalitnéknihy, zmysluplné filmy a dokumenty či jednoducho na to, čo ma bavía napĺňa. Áno, aj na písanie. Jasný dôkaz: Keby som napríklad dnespozeral niektorý z vašich vyššie spomínaných "skvostov", tento článokby kvôli môjmu extrémnemu emočnému zážitku určite nevznikol.Jediné slovo, ktoré vystihuje podstatu vašej programovej štruktúry,je ODPAD! No pamätajte, dnes sa už spoločnosť vie vysporiadať sodpadom rôzneho druhu, či už je alebo nie je nebezpečný. Ten odpad,ktorý dnes produkujete, podľa mňa patrí do prvej kategórie, no jelen na divákoch, ako ho budú vnímať oni. Či podľa nich balansuje nahranici spomínaných kategórií alebo spadá do jednej z nich. Ja mám,našťastie, v tejto otázke už dlhší čas úplne jasno.
       S pozdravom,
               váš verný nesledovateľ Marek VALKO
Poznámka
Raz prišiel vodca republikánov vamerickom kongrese Newton Gingrichdo Paríža. Pri tlačovej konferencii savšetci francúzski novinári naňho vrhliako osy. Vyčítali mu, čo všetko sa zAmeriky do Európy valí, aký hnus zamerickej filmovej produkcie, ktorý kazíeurópsku a svetovú morálku. Výčitkámnebolo konca kraja. Gingrič ich nechalpokojne vykričať a potom prišiel k slovu.Položil im jednu otázku: prečo tokupujete ?
Medzi novinármi nastalo ticho, všetcivyzývavo hľadeli na seba a nikto nevedelna túto otázku reagovať. Ano, prečo to
kupujeme ? Všetci spontánne nadávame na Američanov, ale tých pravých vinníkovpritom nevidíme. Sú to tí zločinci, ktorí to kupujú a otravujú s tým celú našuspoločnosť. Nechali sme ich zahniezdiť do našej spoločnosti, sú to tie blchy, ktoré násdenno-denne hryzú s ich vulgárnosťami a propagovaním zločinu.
Pamätáte sa na tie časy, keď ešte televízia nebola? Ľudia boli veľmi činní v kultúre –divadlá, kiná, športové a rôzne kultúrne podujatia. Zábavu sme si tvorili samy, boloveľa podnetov z radov občanov, morálka bola v poriadku, navzájom sme sa ctili avážili. Divadelní a filmoví herci boli skutočnými hviezdami, teraz už takých hviezdniet, sú to len kométy ktoré zažiaria a zhasnú. Filmové štúdia ako sú Barandov, Cinécitá v Ríme, francúzske, anglické a nemecké filmové štúdia vyrábali krásne filmy,do kina sme chodili za zážitkom, buď sme sa smiali alebo plakali, ale vždy sme malipeknú zábavu.
Milí občania, ruku na srdce, povedzme si „nostre culpa, nostre maxima culpa“.Zriekli sme sa našej kultúry, prevzali sme cudziu pseudokultúru a zrazu stojíme predtroskami našej vlastnej európskej a národnej kultúry. Spamätajme sa, je už päť minútpo dvanástej.
Zdraví Juraj Brandibourg, Zürich