Materská dovolenka

Netuším, ale ozaj netuším, kto vymyslel pojem materská dovolenka. No ten, kto za tým stojí by si to mal vyskúšať.
Zistil by, že to v žiadnom prípade nie je dovolenka...
Od narodenia môjho drobátka, ani neviem, čo slovo dovolenka alebo oddych znamenajú. Samozrejme, nájde sa voľná chvíľa, napríklad teraz, keď spinká, kedy by som nad oddychom mohla uvažovať, no bránia mi v tom povinnosti, ktoré nestíham, keď je hore. Samozrejme, čo neurobím dnes, určite počká na mňa do zajtra alebo pozajtra a NIKDY sa neurobí samo ( aj keby mohlo). Momentálne je to žehlenie, ktoré mi na stole straší už zopár dní a v koši na prádlo sa závratnou rýchlosťou kopí ďalšie prádlo, pričom si uvedomujem, že ak to dnes nepožehlím, zajtra práčka vyperie ďalšie dve kopy a namiesto 20 min. bude žehlenie trvať hodinu. Zaujímalo by ma, koľko hodín strávia ženy vo svojom živote žehlením.
Okrem žehlenia ma čaká riad ( aké by bolo krásne mať umývačku riadu), okná, na ktoré sa chystám už pekných pár týždňov, prach, ktorý sa kopí na nábytku a podlahe ( to fakt neznášam...zmývanie podlahy, trebalo by mi ten zázračný mop, čo nemusím chytiť do ruky, pretože neznášam nakopený prach a vlasy po podlahe bŕŕŕŕ). Ani nehovorím o šatníku, kde by treba pretriediť veci a rozlúčiť sa s kúskami šatstva, ktoré po pôrode už na seba neoblečiem, Rebeccine vecičky, ktoré sú už malé ( vyprať, vyžehliť, zbaliť do škatúľ) a Maťove veci, ktoré sú dobré tak akurát už len na umývanie okien. Ako to krásne všetko na seba nadväzuje, až sa cítim ako v bludnom kruhu.
Pristihnem sa často pri myšlienke, ako je dobre chlapom (takým, čo nie sú na ,,materskej dovolenke,,). Pre nich sa narodením potomka skoro nič nemení. Zvláštnou kategóriou sú chlapi ako môj švagor, pre tých sa nemení absolútne nič, veď deti má zvládať žena ( nechala by som ho celý deň samého so svorkou divých detí, najlepšie v prvý-druhý septembrový deň, v škôlke...som strááášne škodoradostná??? )
Manžel nemusí kojiť- vstávať aj šesť krát v noci a cez deň sa báť odbehnúť na desať minút, veď čo ak si potomok zmyslí, že má hlad? Manžel si nemusí mať strach, či spapalo malé dosť mlieka a neustále uvažovať nad tým, či má dosť mlieka, prípadne ako zvýšiť produkciu a trápiť sa, ak náhodou nie je mliečka dosť. A to už nehovorím o laktačných krízach, ale to je iná téma.Manžel nemusí meniť svoje zvyky a spokojne môže odísť na pivko alebo na futbal a vie, že je o malinké dobre postarané, veď je s matkou. Toto všetko je len zlomok, ale čo už s tým žena narobí...toto je MATERSTVO.
Každý deň je rovnaký. Ráno vstanem, zhrozene premýšľam v posteli, aká práca ma čaká a ako si to zadeliť, aby som stihla aspoň polovicu. Malú nakojím, pokúsim sa zariadiť, aby ešte spala najmenej hodinku. Sterilizujem fľaštičky ( nech žije ten, čo vymyslel mikrovlnku a parný sterilizátor), varím čajík, umývam, odkladám riad. Sotva si sadnem na záchod, už počujem zo spálne zvuky prebúdzajúcej sa Rebeccy. Aspoňže sa vie trocha sama zabaviť, stíham čaj dovariť, niekedy aj dojesť a trocha sa dať dokopy ( nalíčiť a učesať).
Najkrajšie je napriek tomu všetkému ráno, keď zbadám jej rozžiarenú tváričku. Je vyspinkaná, napapaná a to sa rovná šťastná. Je samý úsmev a ja si vtedy hovorím, že by som to nemenila s nikým. V takejto chvíli som rada, že som matka, že som na ,,materskej dovolenke,, a, že radšej nebudem stíhať domáce práce ( veď nikde neujdú), ale zato budem mať šťastné a spokojné bábätko, na ktorom vidno, že sa mu rodičia venujú.
Nakoniec tá ,,materská dovolenka,, ani nie je až taká hrozná. Nikto ma neuháňa, nemusím ráno vstávať a ponáhľať sa do práce, nestresujem sa, keď nestíham nejakú úlohu. Nemusím rozmýšlať nad tým, ako zabavím a niečo naučím dvadsať cudzích detí...zaoberám sa len jedným a snažím sa ako viem, aby  som v nej prebudila niečo, na čo budem hrdá a budem môcť povedať ,, toto som ju naučila ja,,
Obdivujem ženy, ktoré sú ako moja mama. Mala na krku tri detiská ( a neboli sme žiadne anjeliky), žiaden internet, kde by mohla hľadať dobré rady, žiaden parný sterilizátor, žiadna mikrovlnka, žiadne papierové jednorázové plienky a vlhčené obrúsky, žiadne interaktívne hračky, s akými sa deti zahrajú chvíľku samé, žiadne digitálne teplomery, antikolikové fľaštičky, antirefluxné a antialergénne mliečka a rôzne kašičky, rychlozavinovačky, mobilné telefóny a digitálne fotoaparáty na zväčšnenie krásnych chvíľ, laktačné poradkyne ... napadá ma ešte tisíc vecí, pre ktoré to mali ženy ťažšie ako dnes.
Obdivujem ženy, ktoré majú dvoj-troj-štvor a viac-čatá. Obdivujem ženy, ktoré si adoptujú cudzie deti. Obdivujem ženy, ktoré vychovávajú deti samé, pretože to majú dosť ťažké bez pomoci manžela, či otca dieťaťa ( mám na mysli chvíle, keď treba chodiť vybavovať po lekároch, po úradoch a pošlú vás ešte na desať iných miest a vy musíte celý deň blúdiť po meste s dieťaťom samé). Obdivujem ženy, ktoré sa starajú o postihnuté a choré dieťa a ešte viac tie, ktoré o postihnutí vedeli dopredu. Obdivujem ženy, ktoré odmietnu sľubnú kariéru, len aby sa mohli venovať svojmu dieťaťu.
Pre všetky tieto ženy vyznejú moje starosti ako malichernosti a ak ich porovnávam s ich starosťami, tak ozaj malichernosťami sú. Mám manžela, ktorý pomáha, kde vie ( poznám aj horšie prípady) a super rodičov, ktorý sú spoľahlivý a nápomocný. Mám kde bývať a mám si kde vyliať srdce, aby ma neskolila nejaká depresia. Mám technické vymoženosti, ktoré mi uľahčujú život.
A mojou najväčšou výhrou je jedno úžasné, zdravé, jedinečné stvorenie, ktoré vzniklo a rástlo vo mne. Kvôli ktorému mi život pripadá krásny a ktoré jedným svojím úsmevom rozjasní celý môj deň.
Všetko, čo robím, robím kvôli nej a už nie kvôli sebe. Každý môj nádych, úder srdca, moje slovo, každý nový deň, pohyb, či gesto, každé rozhodnutie je späté s ňou. Je nenávratne v mojom živote. A možno raz si prečíta aj ona tento článok a bude vedieť, že ju ľúbin viac ako hocičo na svete, viac ako seba.
Toto je moja materská dovolenka...
Dnes som si dokonca stihla umyť zuby...o tretej popoludní 🙂