@kiya úprimne, minulý rok sme boli druhý krát v živote na dovolenke, Dadik dáva finančne zabrat, ale kvoli dcérke sme to museli zvládnut, lebo ona svojimi očami vidí len to, že len s Dadikom stále chodím na rehabilitácie a ona musí byt stále doma, toto vyhovovalo finančne a bolo bezbarierove, čo v dnešnom svete bez barier je dost problém...
@dadidadi rozumiem... neboj, ani my si dovolenky nemozeme dovolit, napr. som este nikdy nebola pri mori a je mi to jedno, nam sa viac paci na slovensku, hladame lacne ubytko, varime si (vacsinou, mame dohodu, ze na veceru ci obed do restiky ideme max. dvakrat za dovolenku) pred dovcou zavarim masko a uvarime si nieco dobre a narychlo a hlavne lacno.. do minuleho roka sme chodili vlakom (nemali sme auto) alebo neskor so sestrou jej autom, ale uz sa nemestime, ked je mala, tak sme kupili staru feliciu... aj tie pieniny su podla mna bez barier... okolo celeho dunajca je dlhy pekny chodnik, kde prejdes aj s kocikom, pripadne s vozikom, odviezt sa na plti a cestou nejake zamky a hrady, je to kustik od polska.. mozno raz by ste mohli aj tam skocit, ked sa bude dat
@kiya V tom Zuberci sme boli ubytovaný v takom penzione - majú to manželia, ale boli super, ako doma, žiadne okázalosti , noc stála 10,- Eur na osobu a strava pár Eur, ja som si potom musela dávat polovičné porcie, to sa nedalo zjest a na ranajky tolko toho, že sme narobili svaciny na obed a stačilo to, boli sme spolu a bolo krásne, síce Dadikovi jedno, kde spí, ale Anemari bola spokojná... More nech ti nechýba - my sme mali stužkovu v Španielsku, more bolo, ale ako nič, len hodne vody, spara - už nikdy viac...
@dadidadi my sme tiez boli u manzelov ubytovani, on si s nami dobre popil, ale inak boli zlati... 🙂 stamperlik na uvitanie od domacich, vedla zurcal potok, neviem ci to bol penzion, ale bolo to velke, aj taka jedalnicka tam bola, fakt prijemne... my sme tam mali tiez len ranajky, ale veru sme sa tiez dobre napalali, domaca rano cerstve rozteky z obchodu nosila, cajik, kavicka, kakavko... ale to sme boli eset bez malej, aj svadbu nam chceli vystrojit 🙂 vraj aj hosti zozenu, ked budeme chciet 🙂 a bola tam taka pekna restika a ta minuly rok vyhorela, taka drevenica... normalne mi to bolo luto, boli sme tam na halusky
@kiya Pozerala som to video - je to tragédia- ale v akom slova zmysle - mohol to byt aj konkurenčný boj, alebo len využitie - u nás bol tiež drevodom - penzion, ale nevynášal - tak si to udajne podpálil a dostal poistku, ale to sa len tak potichu nahlas hovorí... Ale v tom Zuberci neviem - mohla to byt ozaj len neštastná náhoda... A ty si priamo z Piešťan?
@dadidadi hej mohlo to byt cokolvek... ja som to len preto spomeula, lebo sme tam aj boli papat, tak mi to hned v telke udrelo do oci, ze som to poznala, a bola to taka prijemna restika... skoda je to v kazdom pripade, nech sa to stalo pre cokolvek.... uz len toho dreva co tam bolo vyslo navnivoc...
ano som priamo z piestan 🙂
@kiya Začalo to s tými článkami - pomoc pre Dávidka - zbierali sme peniaze na tie rehabilitácie a potom to išlo ako na páse - pýtajú peniaze, že pre syna a stavajú chalupu, to sa im dobre stavia, ked sa im hrnú peniaze... ale že je to nutné zlo a budeme tie 2 hypotéky splácat celý život... nechceli sme stavat, bývame doma v rodinnom dome, ale na poschodí... Dadik má len 10 kíl a už teraz pohyb s ním je obmedzený, preto sme sa tak rozhodli, potrebujem dostat sa s kočíkom až doslova k posteli... ale všetci vidia len tu stavbu a nie to čo je za tým - nikto by v tom asi so mnou nemenil...
@dadidadi ludska zavist nema hranice... ludia su strasne hlupy, neskutocne... a najhorsie je, ze na vysvetlenie nestaci jedna veta, mozes obhajovat dokola a dokola a aj tak nakoniec maju svoju hlupu pravdu... nepochopia, ze peniaze sa nehrnu a ze ste inteligentni ludia a ze by ste sa tak nespravali... netrap sa preto... a vies ako to je.. najviac kricia ti, ktori vam neposlali ani halier.... hod to za hlavu, ty vies ako to je a ze to naozaj potrebujete...
@kiya Je to smutné, ale ako sa hovorí, rana sa zahojí, ale zlé slovo nikdy... Niekedy lutujem, že nebývam v meste - tam nepozná sused suseda čo býva nad ním, ale na dedine je to iné každý vie o každom a o všetkom... Kým nevyšiel prvý článok v novinách, mala som celkom pokoj, ale potom... ked ma niekto stretol vonku, tak len nazerali do kočíka . ukáž ako ti vyzerá, ked je postihnutý - ako keby to mal napísané na čele a potom tie reakcie - ved on vyzerá normálne... no to je tá jediná útecha - vzhladovo vyzerá ako iné deti...
kazde byvanie ma svoje vyhody aj nevyhody.... pockaj par rokov a oni vas prestanu riesit, pripadne, ked sa udeje v dedine nieco zaujimave.. a mozno je to aj tak, ze si citlivejsia na tie reci, mnohe si viac pripustas a potom sa zbytocne trapis, hod to za hlavu, staraj sa o malinkeho, rodinu, a tych co nepomohli a maju len kopec reci na ulici prehliadaj a ked ti niekto bude nieco hovorit, normalne sa ho do oci spytaj, ako vam pomohol, ze sa staria do vas, ci vie ake je to starat sa o tazko chore dieta, pockaj ako budu s cervenymi licami utekat za najblizsi roh... inak sa ich nezbavis, ked budes sklanat hlavu, oni ti na budu stale viac, s prepacenim, srat.... hlavu zdvihni, aby si im, debilom, videla do tvare, nemas za co hanbit a preco skryvat, alebo nebodaj uhybat pohladom, ty mas byt v dedine vyhlasena za svatu a nie aby si niekto o teba hubu obtieral... ai by som sa prepadla od hanbi, aby som ti takto nakukala do kocika, to im neni trapne? a potom este aj idu do kostola a nechaju si zehnat a vytesuju sa za chrbtom, ze oni su zdravi a ktovie preco je chlapcek chory a podobne... ja by som to plieskala lopatou po hlave takych ludi.... prepac som sa rozohnila... ale som si tie sceny normalne predstavila a sa mi zdvyhol tlak...
@kiya Je to tažké, ale ja som ten prípad, že radšej skolím hlavu... nejako to nezvládam, ked sa stretnem s nejakými mamičkami, tak oni sa chvália - moje už sedí, pýta sa na záchod, povedalo mama, objalo ma.... preto sa radšej zatváram doma... nezvládam to... závist je hrozná a len sa pri nej trápim, závidím to, čo iné deti dostanú do vienka a Dadik to músí mať bolestne vydreté...
@dadidadi tiez neviem ako by som sa zachovala, ucrite by ma to tiez velmi poznacilo... ale po stovkach preplakanych noci, by som asi tu hlavu zodvihla, kvoli malemu by si mala, nemoze predsa za to aky je, ty ho milujes, a to je najdolezitejsie, aj tu je asi skoda tej dediny, v meste by si mozno mala vacsiu sancu strenut rodinu s podobnym osudom, stretavat sa, a rozpravat o postupoch davidka tym, ktorych by to naozaj zaujimalo... nezatvaraj sa doma... potom davas ludom najavo aka si zranitelna a to vsetkym hlupakom robi len dobre... nemas ani nejaku kamosku trebars z adeli, aby ste sa mohli trebars stretnut? aj ked z vacsej dialky? mohli by ste sa navstevovat, urcite by to aj dcerke bolo milsie, bude starsia zacne si uvedomovat, ze sa schovavas pred svetom a mohla by to aj ona zacat tak vnimat a to nebude dobre... musi sa aj ona naucit brat to ako beznu sucast, aj ked pre vas zloziteho zivota... ber ho von, ukaz ludom, ze sa nemas za co hanbit... lebo naozaj sa nemas, nech je malinky chory, nech nevie este sediet, chodit... no a co???
@kiya Mat postihnuté dieta - to ťa uviaže - so zdravým nasadneš a ideš, ale s Dadikom, kým sa vyhrabeme... vždy chodím nabalená ako mikuláš - plienky, podložky, lieky, jedenie - musí mat mixovanú stravu... Síce sa vela hovorí o takýchto detoch, ale ked niekam prídeš, tie pohlady hovoria za všetko... Známe mám, aj jednu mamičku - má dvojičky - dievčatká - obidve postuhnuté, ale tiež je pre nu pohyb značne obmedzený, takže sa "počujeme" len takto cez internet... síce to je slabá utecha, ale aspon pochopíte, že nie ste sama, kto to má stazené...
@dadidadi nemozem povedat, ze viem ake to je, mozem to len skusit pochopit... a to ma presne napadlo, ze to asi neni tak, ze schmatnes tasku, hodis bundu a ides... to ma hned napadlo... a takisto nikto nevie ako a ci sa spravne zachova pri stretnuti s chorym dietatkom... sama neviem, ci by som sa nezachovala zle, alebo by som sa mamicky, ci ineho pribuzneho nedotkla nejakou otazkou, mozno zle postavenym vtipom... a ono je to schvalne tak, ze vtedy clovek trepne nejaku kravinu a vobec to tak nemysli... (konkretne som tot nedavno splechla nieco u kamosky, ma muza ani neviem ci cigana, alebo len polo a ja som povedala dost blby vtip, ktory vyplynul zo situacie o ktorej sme sa bavili, skor to bola blba poznamka ala cierny vtip (ten mame so segrou nejak v krvi, hlavne ked je to najmenej vhodne 🙂 ), nevedela som kam sa rychlo schovam ako som sa hanbila) a to moze citlivejsiu dusu mamicky choreho dietata dost silno ranit a krehke puto kamaratstva je tatam...:( a ja, alebo ktokolvek iny, to naozaj v zlom nemysli... mate to dievca tazke... ale snad sa potom adeli trosku rozhybete a budete to mat o kustik jednoduchsie, apson trosku...
@kiya Vnímaš to velmi presne... nielenže ja bočím od ludí, ale aj ludia sa vyhýbajú mne - boja sa, nevedia či a ako pohladkat Dadika, čo mi majú povedat, ako začat so mnou rozhovor... zažila som to nedávno... na fb sme v kontakte so spolužiačkami zo strednej, takmer každá vie o Dadikovi, čítala tie články, ked sa ma niečo opýtala - nie je pre mna problém odpovedat... ale... ... ked som prišla na stretnutie - zrazu nevedeli čo a ako začat, bolo mi to smiešne, ale báli sa ma, len aby neprišla reč na Dadika, aj ked boli - možno zo strachu zvedavé - predsa len može sa to stat hocikomu, ale nikto by to nechcel zažit... ale bolo to zvláštne - možno aj z ohladu na mna sa nebavili nahlas o detoch - všetky majú krásne a zdravé... aj Dadik je krásny, len inak obdarovaný... paradox je, že mám vyštudovanú špeciálnu pedagogiku a ked som praxovala v ústavoch - vždy som si v duchu a to asi každá - hovorila - nikdy by som nechcela mat takéto dieta...
@dadidadi neviem ci je v tejto situacii vhodne povedat, ze je super aspon to, ze mas taku skolu.. mozno prave preto pan boh nadelil prave tebe takuto skusku... lebo vedel, ze to zvladnes, videla si deti a rodicov takto postihnutych, vies ako reagovat... aj ked ti urcite trha srdce, rozum vie ako sa ma zachovat... a to stretko... nemozes sa na nich hnevat... naozaj nevedeli ako spravat.. mozno si mala zacat ty, ukazat fotky, porozpravat a mozno by sa prelomili lady... ale to chce vela sily a mozno by som ani ja s tym nevedela zacat... musela by som ich velmi dobre poznat a verit im... ale nikto nevie ako by to pochopili... nechceli sa sa pred tebou bavit o svojich zdravych detoch, aby ta neranili a pre ten isty dovod sa ta nechceli pytat... asi budes musiet vzdy pozbierat silu a normalne si pripravit par zakladnych informacii, ktore pri stretnuti s cudzimi ludmi vzdy prezentujes, aby vedeli, ako sa k dadikovi zachovat, kde a ako ho chytit, co vsetko vnima, ci sa boji cudzich ludi a tak.. normalne to vysypat... napr mne by to nevadilo, bola by som tomu len rada... ale ludia su vseliaky ja viem...
@kiya Ta moja škola možno bola taká predpríprava, ale nedržím sa jej - inak by som sa Dadika už dávno vzdala, aj tie moje praxe - boli to ústavy, kam rodičia odložili svoje deti - lepšie povedané - zbavili sa ich, vtedy áno, ale teraz chápem a rozumiem tým rodičom... život sa ti otočí, zmení sa ti od základov a pokial to nechce jeden z rodičov prijat... ale vždy je slabá útecha - sú aj komplikovanejšie prípady... možno si mala možnost - ked si z Pieštan - vidiet občas niektoré z tých detí...
@dadidadi moc ich tu nevidno, ked su zvyknuti ako vy, viac byt doma, tak ani v cudzom meste ich to mozno nelaka von.. aj ked je to skoda... ved to treba vyuzit, ked uz niekde su.. neviem kolko trvaju rehabky, ale urcite mate cas si aj vyjst von, ci? ved zvlast v u nas su ludia zvyknuti vidiet ludi aj deti na vozickoch a nikmu tu u nas to nepride zvlastne, ved su tu kupele... je dobre, ze sa jej nedrzis, mohl aby si s tym zit? urcite ta napadne, aky by ste mali zivot jednoduchsi, ale potom by mozno prisli ine problemy, ktore mate mozo aj teraz, ale teraz ti pri tom vsetkom nepripadaju take dolezite... a keby dadika nebolo, mozno by ste si ani s muzom tak nerozumeli po case.. hovorim mozno (ako priklad), zabezpecit malemu aky taky spokojny zivot vas spaja viac, ako by ste riesili, co si dat na veceru... mas toho na pleciach nalozeneho strasne vela, ale ked si sa dadikom dala na tuto cestu, neviem si predstavit, ze by si ho odlozila, mne tiez hovorili, aj geneticke testy mi potvrdzovali, ze by mala mohla nebyt v poriadku, ale dufala som a rozmyslala a nijako to neriesila, vedela som, ze by som nevedela ist na potrat, alebo ju potom niekam odlozit... nie som veriaca, a moja byvala kamoska mi z oblubou hovorila, ze som zla (lebo som si povedala co si myslim, teda si myslim, ze zvlast kamoske clovek moze povedat vsetko, ale asi nemoze 🙂 ) ale nechavala som to plynut a cakala som co pride... sice som sa hrozne bala, ale neriesila som to.. chela som to riesit az ked by s daco naozaj stalo...
@kiya Adeli je veru dosť ďaleko od centra , keď sa už vytiahneme von, tak chodievam okolo zimného štadiona do Kauflandu, bola som pár krát aj okolo tej - Slňavy- ale to je prechádzka bez ciela, len íst a potom sa otočot a spet... možnost si sadnut a prebalit Dadika je značne obmedzená... a čo mi tam vadilo - miešajú sa korčuliari s byciklistami - hoci majú vyhradené inde, ale nikomu to nevysvetlíš a na teba s kočíkom potom zazerajú tipom - uhni, čo tu zavadziaš... potom v meste Aupark - či ako - ale to už je len potom taká preplnená betonova dzungla... Dadik cvičieva od osmej hodiny a končíme niekedy o pol tretej, takže ked ho potom dovediem do izby, len sa mu rozletia ruky a nohy a dospáva od únavy pol dna :P :P :P a ty ako máš detičky???
tu mame aj my fotku... 🙂 mam to tam rada