Spominate si na toto?

Pamätníček, mončičák, céčka či kazeta a walkman
Vonku sme boli od rána až do večera a hrali sme sa priamo na hlavnej ceste. Ak náhodou šlo auto (tak jedno za pol dňa), všetci sme naň pozerali s obdivom a otvorenými ústami.
Poznali sme iba jeden puding - BB puding.
Malinovka bola v sklenenej fľaši a stála 1 korunu. Len čo je to tá koruna, však?
Brázdili sme ulice na bicykli Pionier a závideli všetkým, ktorí mali BMX.
Milovali sme benátové tyčinky, žuvačky Pedro a ruskú zmrzlinu. Vrcholom bola novinka - arašidová nugeta.
Opekali sme len slaninu a ak vyšlo z rozpočtu, ušla sa aj špekačka. A to priamo v prírode, všetci sme totiž ovládali pravidlá zakladania ohňa v lese a pojem "grilovačka" bol absolútne neznámy.
S kamošmi sme si vymieňali pamätníčky, do ktorých sme si kreslili obrázky a odkazy.
Ak bola zima, všetci sme museli mať na hlave čiapky, aj keď boli hocijako nemožné.
Báli sme sa školského zubára, lebo sa s nami nijak nemaznal.
Hudbu sme počúvali iba na gramofónoch alebo na magnetofónových páskach, ktoré sme potom pre zrýchlenie času pretáčali za pomoci ceruziek alebo pera.
Keď sme chceli mať nejakú novú pesničku, museli sme si počkať, kedy ju budú hrať v rádiu a potom sme si ju nahrali na pásku, pretože inej cesty k nej nebolo. Najviac sa cenili celé skladby, do ktorých predčasne nevstúpil moderátor alebo nepustili džingel.
Vonku sme sa hrávali vždy dovtedy, pokiaľ nerozsvietili všetky svetlá na ulici a potom sme poslušne prišli domov. Nepotrebovali sme celý čas stráviť pri počítači.
Ak sme sa chceli s niekým o niečom dohodnúť, tak sme za ním osobne zašli a všetko fungovalo aj bez pomoci telefónov a internetu.
Hrali sme sa s mončičákmi, to mal každý! No dostať prvú bábiku Barbie alebo väčší set Lego stavebnice bol úžasný zážitok, ktorý z vás ihneď robil najväčšieho frajera v triede.