Domáce práce pre deti podľa veku (Maria Montessori)

Pedagogika Marie Montessori je pokladaná za alternatívny prístup k výchove a vzdelávaniu detí, ale keď sa na ňu pozrieme zblízka, stavia na prirodzených každodenných interakciách medzi rodičmi, učiteľmi a deťmi. Jeden z najväčších darov, ktoré môžeme deťom dať, je ich schopnosť samostatne sa o seba postarať a to v sebe zahŕňa starostlivosť o seba a svoje okolie. Ale kedy s tým začať? Kedy si dieťa dokáže samo dôkladne umyť zuby, ustlať posteľ, upratať izbu, či navariť?

Pri odpovedaní na tieto otázky sa rodičia delia do niekoľkých táborov. Jedni chcú svojim deťom zabezpečiť úžasné detstvo, dieťa predsa nie je otrok, ktorý má robiť prácu dospelých… No v skutočnosti z nich vychovávajú pohodlných adolescentov, ktorí si nedokážu navariť ani oprať. Ďalšia skupina by síce pomoc detí ocenila, ale myslia si, že deti to nedokážu urobiť dostatočne rýchlo a kvalitne, chýba im teda trpezlivosť a vychovávajú deti, ktoré sa do ničoho nepustia, lebo dopredu vedia, že to nebude dosť dobré.

Podľa Marie Montessori sú tieto námietky neopodstatnené. Psychológia nám hovorí, že základným predpokladom úspešného života je schopnosť adaptácie, teda prispôsobenia sa svojmu prostrediu. V útlom veku adaptácia prebieha napodobňovaním najbližšej rodiny. Práve v tomto veku môžeme deťom vštepiť všetky dobré návyky úplne jednoduchým spôsobom – dovoľme im pracovať spolu s nami. Nebudú to vnímať ako nenávidenú povinnosť, ale ako spôsob ako byť užitočný. Maria Montessori založila v roku 1911 školu postavenú na jednoduchom princípe – deti sa viac naučia počas činnosti ako počas počúvania výkladu. Rozšírila to aj do domácností svojich žiakov, kde domáce povinnosti pomáhali upevňovať ich charakter a sebavedomie, pretože odrážali ich potrebnosť a samostatnosť.

Začať teda môžeme už od dvoch rokov dieťaťa. Aby sme predišli jeho frustrácii, musíme mu najprv ukázať ako sa čo robí a aký má byť výsledok činnosti. Najskôr by sme mali byť pri ňom a pomáhať mu alebo ho povzbudzovať. Nie je však vhodné dávať za domácu prácu akékoľvek odmeny, tou je totiž harmonický domov, ktorý spoločne tvoríme. Ak napríklad učíme trojročné dieťa prestrieť stôl, musíme mu najskôr ukázať, ako prestrieť obrus, kam položiť taniere, poháre a príbory. Ako dieťa rastie, povinnosti mu pribúdajú, preto je vhodné vytvoriť magnetickú tabuľu alebo nástenku s obrázkami opisujúcimi domáce práce, ktoré má na starosti. Základom je, aby mohlo po odložení hračiek alebo utretí prachu premiestniť obrázok do kolónky “splnené” a získalo tak dobrý pocit z odvedenej práce. Zároveň sa poistíme, že dieťa na niečo nezabudne. Na vytvoreniedobrého návyku (ako i zlozvyku) totiž potrebuje každý človek minimálne 21 dní. Preto je potrebná dôslednosť a vyhýbanie sa tomu, aby dieťa pomáhalo len ak máme čas alebo keď nám to práve napadne. Režim a denná rutina prinášajú nielen dobré návyky, ale i pocitistoty a bezpečia u dieťaťa.

Zdroj:

http://www.kreativita.info/maria-montessori/