30 dní do pôrodu mi tu dnes svieti a tak som si spomenula na ten prvý. Ako ma všetci strašili aké je to hrozné,ako to bolí, ako mi bude potom...Pravdu poviem,je to hrozné...aspoň ten môj bol. Pamätám si síce len útržky,neviem či je to normálne,ale tak som to prežila ja.

O pól 1 ráno som môjho mangela budila,že nech si dá ešte kávu,ja sa idem osprchovať a môžeme vyraziť..Nikdy nezabudnem na tú cestu. Apríl, pól 2 ráno, cesta ktorá zvyčajne trvá 20 minút trvala raz toľko a tej divej zvery som v živote toľko nevidela koľko vtedy. Aby toho nebolo málo ešte aj mráz. Prišli sme na príjem,muža samozrejme nepustili,že ešte má čas..tak som 3 hodinky na sále trávila so sestričkami a fit loptou..Keď prišiel za mnou na sálu,chytil ma za ruku práve keď som mala kontrakciu..Nezabudol mať blbú otázku,či to až tak bolí,lebo mu lámem ruku..Nuž keby som v tej chvíli vládala asi by som ho aj udrela..Potom si už pamätám len kyslíkovú masku..Naozaj mám okno..Narodil sa nám krásny syn Samuel, 4.4.2015 o 8:40 na Bielu sobotu..Samozrejme na úľavu,ktorá je spôsobená pôrodom dieťaťa sa nedá zabudnúť ;) Avšak, ani na šitie...Tiež si pamätám,že som sa dokyho spýtala,že či mi tam vyšíva kroj,lebo mu to trvá dlho..🙈

No ale vrátim sa k tomu aktuálnemu pôrodu. Musím priznať,že sa naň teším,lebo stále nepoznáme pohlavie ale bojím sa viac ako pri prvom,keďže už viem do čoho idem..Ale ako hovorím nejako vyjsť musí ;) pekný večer ;)